12.2 C
Bratislava
štvrtok, 30 októbra, 2025
Hevisleep.sk - 728x90v2
Úvod Blog Strana 7

Dan Brown a jeho Posledné tajomstvo: Praha v centre globálneho záujmu

0

Dňa 9. septembra 2025 vyšla na celom svete najnovšia kniha Dana Browna The Secret of Secrets, na Slovensku vychádza v slovenskom preklade vo vydavateľstve IKAR, a.s. pod názvom Posledné tajomstvo. Ide o šieste pokračovanie série s profesorom Robertom Langdonom, ktorý sa tentoraz ocitá v Prahe. Dan Brown sám označil knihu za „najambicióznejšie a najprepracovanejšie“ dielo svojej kariéry. Tak ako v prípade predchádzajúcich bestsellerov, aj tu sa kombinuje napätý dej, historické fakty, mystické legendy a najnovšie vedecké poznatky.

Posledné tajomstvo

Úvod knihy sa odohráva vo Vladislavskom sále Pražského hradu, kde vystupuje noetická vedkyňa Katherine Solomon. Jej prednáška o prelomovom rukopise sa končí tragicky – brutálnym činom a jej únosom. Robert Langdon sa ocitá v srdci záhad, ktoré spájajú staré legendy s modernou vedou, a stáva sa terčom temnej organizácie. Dej sa z Prahy presúva ďalej do Londýna a New Yorku, ale práve česká metropola má v knihe najvýraznejšie postavenie.

Všetky knihy v predaji: BUX.SK

Praha ako dejisko literárnych scén

Dan Brown je známy tým, že vyberá reálne mestá a ikonické stavby, ktorým dodáva nový symbolický význam. Po Paríži, Ríme či Florencii sa tak na mapu literárnych dobrodružstiev dostala Praha. V románe sa objavujú:

  • Karlov most, na ktorom sa odohráva dramatická scéna s pádom do Vltavy,
  • Juditin most, pripomínaný ako predchodca Karlovho mosta, spojený s dávnymi legendami,
  • Klementinum s barokovou knižnicou a astronomickou vežou, ktoré nesú pečať tajomstiev,
  • úzke uličky Starého Mesta, kde sa hľadá stopa k záhadnému rukopisu,
  • luxusný hotel Four Seasons a reštaurácia CODA, ktoré sú súčasťou Langdonovej cesty,
  • tajné bary, kde sa stretávajú protivníci,
  • Petřín a zrkadlový labyrint, pripomínajúci symboliku ilúzií,
  • Park Folimanka, ktorý Brown využil ako miesto s kontrastom – pokojná oáza ukrývajúca dôležitú scénu a vedecké laboratórium.

Dôležitým motívom je tiež pražská legenda o Golemovi, ktorá sa v románe prelína s moderným výskumom ľudskej mysle a otázkou hraníc vedomia.

Čo môže znamenať román pre Prahu?

Dan Brown má unikátnu schopnosť meniť mestá na turistické fenomény. Po vydaní Da Vinciho kódu vzrástol záujem o parížsky Louvre a po Inferne sa tisíce návštevníkov hrnuli do Florencie. Podobný efekt sa očakáva aj v Prahe.

Mestské agentúry a súkromní sprievodcovia už pripravujú tematické prehliadky „Po stopách Dana Browna“, ktoré povedú od Pražského hradu cez Karlov most až po Folimanku. Hotely, reštaurácie a bary spojené s románom sa môžu stať vyhľadávanými atrakciami. Aj menej známe miesta, ako spomínaný park pod Nuselským mostom, dostanú šancu zažiariť a odľahčiť historické centrum od náporu návštevníkov.

Ekonomický efekt môže byť obrovský. Praha je už dnes jednou z najnavštevovanejších metropol Európy, no literárny turizmus prinesie ďalšiu vlnu hostí, ktorí prídu cielene kvôli Brownovej knihe. Pre miestne podniky, sprievodcov, múzeá i kultúrne inštitúcie to znamená príležitosť pripraviť nové produkty a posilniť medzinárodný imidž mesta.

Prečo to závidí celý svet

Nie každé mesto má šancu stať sa dejiskom globálneho bestselleru. Brownove knihy sa predávajú v desiatkach miliónov kusov a viaceré boli sfilmované v hollywoodskej produkcii. Už samotný fakt, že Praha sa dostala do centra jeho tvorby, je obrovskou reklamou. Literárne i filmové spojenie s Brownom znamená, že Praha stojí po boku Paríža, Ríma či Washingtonu – miest, ktoré jeho knihy preslávili ešte viac.

Pre Prahu je to dar, ktorý sa nedá kúpiť marketingom. Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch vzniknú špecializované prehliadky, interaktívne expozície, výstavy o Golemovi a dokonca aj digitálne projekty typu „augmented reality tours“. Literatúra sa tak môže stať motorom cestovného ruchu a kultúrnej identity.

Posledné tajomstvo je viac než len ďalší thriller. Je to kniha, ktorá dáva Prahe nový rozmer v očiach celého sveta. Od Karlovho mosta po Park Folimanka, od legiend o Golemovi po moderné laboratóriá skúmajúce ľudskú myseľ – všetky tieto miesta a motívy sa stávajú súčasťou globálneho kultúrneho dedičstva. Tak ako Paríž ťažil z Mona Lisy a Louvre zo slávy Da Vinciho kódu, aj Praha môže očakávať boom, ktorý jej môže závidieť každý kút sveta. Dan Brown priniesol mestu dar, ktorý posilní jeho postavenie na mape turizmu, kultúry i literatúry.

Všetky knihy v predaji: BUX.SK

Rádioaktívne rohy nosorožcov: projekt Rhisotope proti pašovaniu

0

Nosorožce patria medzi najohrozenejšie zvieratá planéty. Každý rok ich až stovky zomierajú rukou pytliakov, ktorí ich zabíjajú kvôli rohom. Celá zviera zomrie pre vysoko cenené rohy, zdanlivo neživú časť celého majestátneho zvieraťa. Rohovina je na čiernom trhu cenená viac než zlato a v niektorých ázijských krajinách je mylne považovaná za liečivú či luxusnú komoditu. Tradičné opatrenia, ako sú strážené rezervácie, odstraňovanie rohov alebo prísne tresty, síce pomáhajú, ale pašeráci nachádzajú stále nové cesty. Preto vznikol revolučný projekt Rhisotope, ktorý do boja proti nelegálnemu obchodu zapojil jadrovú fyziku.

Nosorožec v africkej divočine, foto: pixabay, peterjohnball0
Nosorožec v africkej divočine, foto: pixabay, peterjohnball0

Ako funguje označenie rohov

Vedci v Juhoafrickej republike vyvinuli metódu, pri ktorej sú rohy nosorožcov ošetrené mikrodávkami rádioaktívnej látky. Ide o také nízke množstvo, že je pre zviera úplne neškodné a nepredstavuje riziko ani pre ľudí či životné prostredie. Naopak, aj minimálna stopa tejto látky je dostatočne silná na to, aby spustila varovné radiačné senzory – tie, ktoré sa používajú na letiskách, v prístavoch či na hraničných priechodoch. Pokus dostať rohy za hranice tak rozozvučnia detektory.

Prvé testy preukázali, že takto ošetrené rohy boli odhalené aj v uzavretých kovových kontajneroch, čo robí pašovanie extrémne riskantným.

Výhody pre ochranu nosorožcov

Kombinácia biológie a fyziky má hneď niekoľko prínosov:

  • Odstrašenie kupcov a pašerákov – samotné vedomie, že roh môže aktivovať detektory, výrazne znižuje jeho hodnotu na čiernom trhu.
  • Bezpečnosť pre zvieratá – dlhodobé zdravotné testy preukázali, že rádioaktívne mikrodávky nemajú negatívny vplyv na nosorožce.
  • Jednoduchá detekcia – na rozdiel od tradičného označovania, ako sú čipy či chemické značky, rádioaktívne stopy nemožno odstrániť ani skryť.

Rozšírenie technológie na iné druhy

Ambície projektu Rhisotope nekončia pri nosorožcoch. Rovnaký prístup by sa mohol použiť aj pri slonoch, ktoré sú ďalšou obeťou masívneho pytliactva a nelegálneho obchodu. Do budúcna sa uvažuje aj o rozšírení na iné ohrozené druhy, ktorých časti tela sú vyhľadávané na ázijských trhoch.

Prepojenie vedy a ochrany prírody

Rádioaktívne označovanie rohov nosorožcov je odvážny krok, ktorý mení pravidlá hry. Ak sa metóda osvedčí v praxi a rozšíri na ďalšie druhy, môže ísť o prelomový moment v histórii ochrany ohrozených zvierat. Ochrana prírody tak dostáva do rúk nástroj, ktorý môže výrazne obmedziť pašeráctvo a zachrániť tisíce životov. Projekt Rhisotope je unikátnym príkladom toho, ako môže spojenie rôznych vedeckých disciplín – od biológie po jadrovú fyziku – priniesť riešenie tam, kde bežné postupy zlyhávajú. Inovácia prináša nádej, že rohy nosorožcov sa stanú na čiernom trhu prakticky bezcenné, a že tieto majestátne zvieratá získajú šancu na prežitie.

Pravdou zostáva aj to, že samotná aplikácia je stále riziková, má svoje pre a proti. Pre ochranárov je náročné zabezpečiť zviera, udržať, a inou komplikáciou je samotná distribúcia vhodných materiálov a ich aplikácia. Žiada si náročný systém, postupy, ale aj veľké odhodlanie.

Viac o projekte aj na stránkach: https://phys.org/news/2021-07-radioactive-rhino-horns-poachers.html

Čo robiť a kam volať, keď stratím občiansky preukaz alebo pas?

0

Strata občianskeho preukazu alebo pasu patrí medzi situácie, ktorým sa chceme vyhnúť. Dobrovoľne sa také veci nestávajú, iba ak pre nepozornosť. Ak spadne celá peňaženka do oceánu, je to ešte zdanlivo menší problém, ako keď po prechádzke mestom zistíte, že vám chýbajú doklady. Ak totiž netušíte kde ste o ne prišli, môžu byť kdekoľvek. Na akomkoľvek mieste, odhodené do odpadu, alebo cielene pozmenené, či zneužité niekým o kom nič netušíte. Takéto situácie môžu výrazne skomplikovať život. Rozhodujúce môže byť, ako rýchlo nahlásite stratený či odcudzený občiansky preukaz alebo cestovný pas. Kým nahlásené ako stratené či odcudzené nie sú, ich použitie a zneužitie je v podstate na zodpovednosť toho, koho meno a fotografia na dokladoch je.

Thomas Cook cestovná kancelária

Pre Slovákov existujú jasné postupy, ako konať doma aj v zahraničí. Včasné nahlásenie a vybavenie náhradného dokladu je kľúčové nielen z hľadiska bezpečnosti, ale aj právnych povinností. Strata občianskeho preukazu alebo pasu je stresujúca, ale kľúčové je rýchle nahlásenie a kontaktovanie príslušných úradov. Odcudzené doklady môžu byť totiž zneužívané na páchanie cielene pripravenej trestnej činnosti. V rámci EÚ sa môžete spoľahnúť aj na solidaritu členských štátov. Avšak mimo EÚ treba počítať s tým, že proces bude náročnejší a môže trvať dlhšie.

Strata občianskeho preukazu na Slovensku

Ak zistíte, že ste prišli o občiansky preukaz, je potrebné:

  • Okamžite nahlásiť stratu na ktoromkoľvek oddelení dokladov Policajného zboru SR alebo elektronicky cez portál Ministerstva vnútra SR (ak máte aktivovanú eID).
  • Požiadať o vydanie nového dokladu – štandardná lehota je do 30 dní, v prípade zrýchleného konania do 2 pracovných dní za vyšší poplatok.
  • Zablokovať elektronický čip (ak ste ho používali na podpisovanie alebo prihlasovanie do e-služieb). To sa dá urobiť osobne na polícii alebo telefonicky prostredníctvom klientskeho centra MV SR.

Sklamanie a dovolenka, reklamácia zájazdu

Strata pasu na Slovensku

Postup je podobný ako pri občianskom preukaze. Stratu treba nahlásiť polícii a podať žiadosť o vydanie nového cestovného pasu. Ak ste držiteľom dvoch pasov, je dôležité odlíšiť, ktorý z nich je stratený. Bežná lehota vybavenia nového je 30 dní, zrýchlená 10 alebo 2 dni, pričom poplatky sú odstupňované.

Strata dokladov v zahraničí

Situácia je komplikovanejšia, keď k strate dôjde mimo Slovenska.

V rámci Európskej únie

V prvom rade je potrebné nahlásiť stratu na miestnej polícii a uschovať si potvrdenie.

Obráťte sa na slovenské veľvyslanectvo alebo konzulát, kde môžete požiadať o náhradný cestovný doklad (tzv. cestovný preukaz). Tento doklad je platný na návrat domov alebo na dokončenie cesty v rámci EÚ. Čaká vás cesta na konzulát, takže ak ste na odľahlom gréckom ostrove, musíte do Atén, ale informujte sa najskôr priamo na konzuláte, alebo na konkrétnom konzuláte podľa inej, ako príkladovej situácie.

Ak v danej krajine Slovensko nemá zastupiteľský úrad, môžete požiadať o pomoc aj inú členskú krajinu EÚ, ktorá vám vystaví dočasný doklad na cestu. Čiže napríklad Slováci často kontaktujú české zastupiteľstvo v krajine, kde Slovensko zastúpenie nemá. Podobne aj Česi môžu požiadať o pomoc slovenské zastúpenie tam, kde nie je české. Minimálna jazyková bariéra pri českom jazyku je tak pre nás prvá jasná voľba, prípadne ak ani to nepomáha, blízke môže byť Poľsko, alebo pre jazyka znalých aj Maďarsko.

V krajinách mimo Európskej únie

Stratu opäť treba nahlásiť miestnej polícii a kontaktovať najbližší slovenský zastupiteľský úrad. Ak v krajine Slovensko nemá veľvyslanectvo ani konzulát, je možné obrátiť sa na partnerskú krajinu EÚ, ktorá zabezpečí náhradný doklad na návrat. Tak ako je to už popísané vyššie v prípade EÚ. Treba počítať s tým, že vybavenie náhradného cestovného dokladu môže trvať niekoľko dní a vyžaduje si zaplatenie správneho poplatku. Čo je horšie, problémy môžu nastať v prípadoch, kedy ste mali v dokladoch špeciálne vstupné víza vydávané na mieste, nie elektronicky. Nezaškodí mať fotografiu takýchto víz ukrytú niekde v telefóne, len čisto pre prípad.

Ako predísť komplikáciám

  • Majte pri sebe vždy kópiu dokladov – papierovú alebo digitálnu (uloženú bezpečne v mobile či cloude pre prípad, že by ste stratili mobil, alebo by bol mobil kontrolovaný orgánmi v cudzine s neistou bezpečnostnou situáciou a fotografovanie víz by si mohli vyložiť „po svojom“ ako podozrivý krok).
  • Ak cestujete mimo EÚ, zistite si vopred, kde je najbližší slovenský zastupiteľský úrad.
  • Pri dlhších cestách zvážte, či si nechať vydať druhý pas (Slovenská republika to umožňuje vo výnimočných prípadoch, ak je na to dôvod).

Slávne pútnické miesta v Taliansku: ktoré veriaci vyhľadávajú?

0

Taliansko je srdcom kresťanskej pútnickej tradície. V priebehu storočí tu vznikli svätyne a baziliky spojené s apoštolmi, mariánskymi tradíciami, eucharistickými zázrakmi aj so svätcami, ktorých kult prekročil hranice krajiny. Taliansko je cieľom mnohých veriacich, veď Rím = Vatikán. Ďalšie pútnické miesta sú však v krajine všetkými smermi tak, ako kedysi viedli z Ríma aj do Ríma cesty všetkými smermi. Tento výber predstavuje najvýznamnejšie pútnické lokality v krajine.

Vatikán intro, mesto pápežov

Rím a Vatikán – centrum katolíckej púte

Rím je historickým sídlom pápežov a hrobov mnohých mučeníkov. Najnavštevovanejším cieľom je Bazilika sv. Petra vo Vatikáne, postavená nad hrobom apoštola Petra, s Pietou Michelangela a pápežskými hrobkami. K pútnickým stáliciam mesta patria aj ďalšie hlavné baziliky: Lateránska archbazilika sv. Jána (katedrála Ríma), Santa Maria Maggiore a San Paolo fuori le Mura nad hrobom sv. Pavla. Tradíciou sú jubilejné roky s otvorením Svätých dverí a odpustkami, ako aj modlitby pri Svätých schodoch (Scala Sancta) pri Lateráne.

Assisi (Umbria) – mesto sv. Františka a sv. Kláry

Assisi je spojené s reformou Cirkvi prostredníctvom sv. Františka z Assisi a sv. Kláry. Dve úrovne Baziliky sv. Františka so slávnymi freskami Giotta uchovávajú hrob zakladateľa rádu menších bratov. V nížine pod mestom stojí Bazilika Santa Maria degli Angeli, ktorá chráni kaplnku Porciunkula – kolísku františkánskeho hnutia. Assisi je UNESCO pamiatkou a celoročným cieľom pútnikov hľadajúcich pokánie a pokoj.

Loreto (Marche) – Svätyňa Svätého domu

Púť do Loreta sa viaže na tradíciu Svätého domu (Santa Casa), ktorý má pochádzať z Nazareta – dom Panny Márie, prenesený podľa stredovekej tradície do Itálie koncom 13. storočia. Okolo domu vyrástla veľkolepá bazilika a Loreto sa stalo jedným z najvýznamnejších mariánskych pútnických miest Európy. Uctievanie sa spája s modlitbou za rodiny, pokoj a ochranu cestovateľov.

San Giovanni Rotondo (Apúlia) – mesto sv. Pia z Pietrelciny

Na úbočí Gargana leží San Giovanni Rotondo, známe pôsobením sv. Pia z Pietrelciny (Padre Pio). Pútnici prichádzajú do Santa Maria delle Grazie s jeho hrobom a do modernej Baziliky sv. Pia (architekt Renzo Piano). Miesto nesie svedectvá spovede, eucharistie a skutkov milosrdenstva; v meste pôsobí aj nemocnica „Dom úľavy v utrpení“ založená svätcom.

Monte Sant’Angelo (Apúlia) – jaskynná svätyňa sv. Michala

Svätý archanjel Michal sa podľa tradície zjavil v 5. storočí v jaskyni na Monte Sant’Angelo. Svätyňa, čiastočne v podzemí, patrí k najstarším pútnickým miestam Západu a je súčasťou zoznamu UNESCO (Longobardi v Itálii – miesta moci). Veriaci sem prichádzajú prosiť o ochranu, oslobodenie a duchovný boj proti zlu.

Turín (Piemont) – katedrála a Turínske plátno

V katedrále sv. Jána Krstiteľa v Turíne sa uchováva Turínske plátno – plátno spájané s Ježišovým pochovaním. Nebýva vystavené trvalo; zriedkavé „ostensioni“ priťahujú masy pútnikov. Hoci vedecké debaty pokračujú, miesto zostáva dôležitým bodom rozjímania o Kristovom utrpení a zmŕtvychvstaní.

Padova (Benátsko) – sv. Anton Paduánsky

Bazilika sv. Antona (Il Santo) v Padove uchováva hrob a relikvie jedného z najuctievanejších svätcov katolíckej Cirkvi. Pútnici si uctievajú „zázračného svätca“ prosbami o nájdenie stratených vecí, uzdravenia a rodinný pokoj. V bazilike sú aj relikvie svätcovej „rečovej“ relikvie (jazyk) ako symbol daru kázania.

Bari (Apúlia) – sv. Mikuláš z Myry

Bazilika sv. Mikuláša v Bari uchováva od roku 1087 svätcove relikvie prenesené z Myry (dnešné Demre v Turecku). Mesto je mostom medzi Východom a Západom: k svätyni putujú katolíci aj pravoslávni, osobitne počas májových slávností odoberania „myra“ z hrobu.

Lanciano (Abruzzo) – eucharistický zázrak

V kostole sv. Františka v Lanciane sa uctieva eucharistický zázrak z 8. storočia – premenená hostia a víno uchovávané v relikviároch. Moderné skúmania v 70. rokoch 20. storočia popisujú tkanivo srdcového svalu a krv skupiny AB. Miesto zdôrazňuje vieru v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii.

Orvieto a Bolsena (Umbria/Lazio) – Corpus Christi

Roku 1263 došlo v Bolsene k eucharistickému zázraku spájanému s kňazom z Prahy; pápež Urban IV. následne ustanovil sviatok Božieho Tela (1264). Orvietská katedrála uchováva zakrvavený korporál a je jednou z najvýznamnejších gotických svätýň Talianska. Každoročné procesie pripomínajú teológiu Eucharistie v živote Cirkvi.

Cascia (Umbria) – sv. Rita, patrónka „v beznádejných veciach“

Bazilika sv. Rity v meste Cascia uchováva neporušené telo mníšky z 15. storočia, známej mimoriadnou poslušnosťou a trpezlivosťou v rodinnom utrpení. Pútnici prinášajú ruže a prosby za uzdravenie vzťahov, výchovu detí a zmierenie v rodinách.

Manoppello (Abruzzo) – Svätyňa Svätej Tváre

V Manoppelle u kapucínov sa uctieva Svätá Tvář (Volto Santo) – priesvitný obraz Kristovej tváre na jemnom tkanive (byssus). Hoci jeho pôvod ostáva predmetom výskumu a diskusií, miesto je cieľom kontemplatívnej modlitby a teologickej reflexie o Kristovej identite.

Pompeje (Kampánia) – Panna Mária Ružencová

Neďaleko antického mesta stojí Svätyňa Panny Márie Ružencovej v Pompejach, ktorú preslávil blahoslavený Bartolo Longo a každoročná „Supplica“ – veľká modlitba z 8. mája a v októbri. Pútnici prichádzajú prosiť o obrátenie a nové začiatky; svätyňa je zároveň silným centrom charitatívnych diel.

Poznámky k putovaniu

  • Miesta sú celoročne navštevované, najväčšie davy bývajú počas sviatkov svätcov, mariánskych slávností a jubilejných rokov v Ríme.
  • V Turíne sa informujte o termínoch vystavenia Turínskeho plátna; mimo ostensioni je relikvia uložená v katedrále.
  • V Assisi, Lorete, Padove či Pompejach fungujú pútnické domy a sprievodné múzeá. Pri väčšine svätýň je možné zúčastniť sa svätej omše a sviatosti zmierenia.

Jednotlivé oficiálne zdroje pre viac informácií: 

  • Svätá stolica – https://www.vatican.va
  • Bazilika sv. Františka v Assisi – https://en.wikipedia.org/wiki
  • Basilica_of_Saint_Francis_of_Assisi
  • Santa Maria degli Angeli (Porciunkula) – https://en.wikipedia.org/wiki
  • Basilica_of_Santa_Maria_degli_Angeli,_Assisi
  • Bazilika v Lorete (Santa Casa) – https://en.wikipedia.org/wiki/Basilica_della_Santa_Casa
  • Svätý Pio, San Giovanni Rotondo – https://en.wikipedia.org/wiki/Sanctuary_of_Saint_Pio_of_Pietrelcina
  • Monte Sant’Angelo, svätyňa sv. Michala – https://www.santuariosanmichele.it
  • Turínske plátno – https://www.sindone.org
  • Katedrála v Turíne – https://en.wikipedia.org/wiki/Turin_Cathedral
  • Bazilika sv. Antona v Padove – https://www.santantonio.org
  • Bazilika sv. Mikuláša v Bari – https://www.basilicasannicola.it
  • Eucharistický zázrak v Lanciane – https://en.wikipedia.org/wiki/Miracle_of_Lanciano
  • Orvietská katedrála (Božie telo, Bolsena/Orvieto) – https://en.wikipedia.org/wiki/Orvieto_Cathedral
  • Bazilika sv. Rity v Cascii – https://en.wikipedia.org/wiki/Basilica_of_Saint_Rita
  • Manoppello, Svätyňa Svätej Tváre – https://en.wikipedia.org/wiki/Manoppello
  • Pompeje, Svätyňa Panny Márie Ružencovej – https://www.santuario.it/en/

Tempio del Valadier pri Frasassi: fascinujúci chrám v skale

Neoklasicistický Tempio del Valadier (často nazývaný „tempietto“) je mimoriadna sakrálna stavba. Pohľad na ňu je úchvatný, až sa zdá, že snímka je dielom umelej inteligencie. Ale nie je. Je skutočná. Vsadená priamo do skalného portálu v tiesňave Gola della Rossa e di Frasassi pri mestečku Genga (región Marche, provincia Ancona).

Jedinečný jaskynný chrám, neoklasicistický Tempio del Valadier, zdroj: pixabay
Jedinečný jaskynný chrám, neoklasicistický Tempio del Valadier, zdroj: pixabay

Nachádza sa len pár desiatok metrov od staršieho skalného kláštora Eremo / Santuario di Santa Maria infra Saxa a spolu tvoria jedinečný komplex na okraji jaskýň Frasassi. Jedného z najznámejších krasových systémov v Taliansku. Chrám je dnes vyhľadávanou atrakciou, ale aj tichým miestom osobnej modlitby a regionálnej pýchy. Ak tvorí tak významné turistické lákadlo z hľadiska vzhľadu, ako rarita, ako aj z hľadiska histórie, či náboženstva, ide o spojenie, o ktoré by stála každá organizácia v cestovnom ruchu.

Priestor a poloha: chrám v ústí jaskyne

Stavba stojí na skalnej rímse pri vstupe do jaskynného systému Frasassi. Ide o prirodzenú jaskynnú „sieň“ otvorenú k údoliu, ktorá poskytla chránené miesto pre sakrálny objekt aj pre starší kláštor vysekaný v stene. Lokalita leží nad obcou San Vittore (Genga) a prístup k nej vedie betónovým chodníkom so stúpaním približne 700–800 metrov od parkovísk pri jaskyniach. Orientačné súradnice chrámu: 43.40296, 12.95447 (WGS-84).

Dvojica svätýň: stredoveký kláštor a neoklasicistický tempietto

Najprv vznikol Eremo / Santuario di Santa Maria infra Saxa – jednoduchý kláštor alebo oratórium spomínané už v roku 1029 a spojené s benediktínmi. Časť stavby je doslova vytesaná do skalnej steny. Tradícia hovorí aj o tom, že miestni sa v jaskyni ukrývali pred vpádmi nepriateľov. Kláštor uchovával uctievaný obraz Panny Márie (drevený materiál zhorel v 40. rokoch 20. storočia, ale neskôr dielo nahradili kópiou).

Tempio del Valadier je osemuholníkový chrám z bieleho travertínu s olovenou kupolou, vložený do tej istej skalnej dutiny vedľa kláštora. Materiál pochádzal priamo z miestnych lomov neďaleko jaskyne. Vnútri sa pôvodne nachádzalo alabastrové oltárne dielo a mramorová socha Madony s dieťaťom zo školy Antonia Canovu (dnes v múzeu v Genge, pričom v chráme je kópia).

Autorstvo chrámu a omyl v názve

Impulz na nový chrám dal rodák z Gengy Annibale della Genga – neskorší pápež Lev XII. Zámer vybudovať reprezentatívnu svätyňu datujú pramene od roku 1817. Chrám bol dokončený a slávnostne sprístupnený v roku 1828 (niektoré zdroje uvádzajú dokončenie 1827). Cieľom bolo vytvoriť dôstojné mariánske pútnické miesto na tradične uctievanom mieste pri „Panne Márii z Frasassi“ a prepojiť miestnu zbožnosť s veľkorysou architektúrou hodnou pápežského protektora.

Chrám sa dlho pripisoval slávnemu architektovi Giuseppemu Valadierovi – odtiaľ aj jeho populárny názov. Novší archívny výskum (2016) však ukázal, že Valadier projekt nevypracoval. Výsledná podoba je totiž dielom postupných návrhov Tommasa Zappatiho, Pietra Ghinelliho a Carla Donatiho. Názov „Tempio del Valadier“ alebo „Tempietto del Valadier“ sa však v miestnom, ale aj cestovateľskom svete používa a zostáva.

Pri stavebných prácach sa v jaskynnom otvore našli ľudské kostrové pozostatky a ďalšie doklady dávneho využívania dutiny. Nálezy potvrdzujú, že priestor jaskyne slúžil obyvateľom okolia v rôznych obdobiach, od prehistorických do súčasnosti.

Architektúra a význam dnes

Dnes chrám aj kláštor fungujú ako sakrálne pamiatky a turistické atrakcie v rámci Parco Naturale Regionale della Gola della Rossa e di Frasassi. Prístup je pešo po vyznačenom chodníku. Miestne úrady (Comune di Genga) môžu regulovať vstup a vyberať symbolické vstupné podľa aktuálneho režimu.

Chrám má kompaktný osemboký pôdorys, travertínové murivo a olovenú kupolu, ktorá takmer „bozkáva“ skalný strop. Práve toto spojenie je fascinujúce a núti nahliadnuť na miesto z iných uhlov a presvedčiť sa, kde dochádza k stretu. Architektúra je učebnicovým príkladom talianskeho neoklasicizmu, no súčasne je absolútne jedinečná a špecifická priamo na toto miesto. Nikde inde vo svete nič podobné nenájdete. Podobné farbou kameňa, mierkou aj tvarom totiž vypĺňa dutinu, v ktorej stojí. V spojení so skalným kláštorom vytvára dvojitú sakrálnu scenériu bez paralely – starobylé infra Saxa „v skale“ a „moderný“ tempietto ako monument pápežskej ochrany a identity rodiska Leva XII.

Nový filmový trailer ukáže „Búrlivé výšiny“, aké nepoznáme

0

Prvý trailer na očakávaný film „Búrlivé výšiny“ práve zasiahol internet a okamžite vyvolal veľkú diskusiu. Tento nový film je temnou, nekompromisnou a vášnivou interpretáciou klasickej knihy od Emily Brontëovej, ktorá teraz dostáva omnoho drsnejší, sexuálnejší a kontroverznejší pohľad.

Búrlivé výšiny s Margot Robbie, Continental film
Búrlivé výšiny s Margot Robbie, Continental film

Búrlivé výšiny s Margot Robbie

V traileri sa diváci môžu tešiť na silný a provokatívny zážitok. Margot Robbie ako Catherine Earnshaw a Jacob Elordi ako Heathcliff predvádzajú intenzívne a horúce emocionálne výbuchy, ktoré presahujú rámec predchádzajúcich adaptácií. Film sa nezdráha ukázať pravú podstatu vášne medzi nimi, a to vášne, ktorá neničí len ich duše, ale aj všetko, čoho sa dotkne. Diváci si môžu byť istí, že tieto nové „Búrlivé výšiny“ nebudú ako tie, ktoré poznali z predchádzajúcich filmových a literárnych predlôh.

V pustých yorkshirských vresoviskách sa rodí láska, ktorá nemá milosrdenstvo. Catherine Earnshaw (Margot Robbie) a Heathcliff (Jacob Elordi) sú spojení vášnivým citom, ktorý pohlcuje všetko okolo. Žiarlivosť, zrada a túžba po moci ich vtiahnu do špirály nenávisti, ktorá presahuje hranice života a smrti.

Piesne od Charlie XCX

Snímka vznikla pod taktovkou Emerald Fennell, ktorá si tento projekt vzala na starosť ako svoj režisérsky debut. Fennell nie je u filmových tvorcov neznámou. Za film Nádejná mladá žena získala Oscara za najlepší scenár. Teraz prináša ešte silnejšiu a podmanivejšiu víziu. Jej snímky sa vyznačujú nielen svojím štýlom, ale aj odvahou zobraziť nekompromisné a živočíšne momenty, ktoré sú na hranici tabu. V traileri k „Búrlivým výšinám“ vidíme nielen dramatickú, ale aj zmyselnú stránku vzťahu medzi Catherine a Heathcliffom, ktorý je postavený na vášnivej a deštruktívnej láske. Každé ich rozhodnutia, každé stretnutie, každý dotyk, je skutočnou výzvou, ktorá môže zmeniť všetko.

Trailer je okrem vyzývavých a drsných scén dokonale sprevádzaný hudbou Charlie XCX. Skladba „Everything is romantic“, ktorá znie v traileri, sa perfektne prepletá s vášnivým príbehom. Fanúšikovia očakávajú, že Charli XCX poskytne niekoľko originálnych skladieb, ktoré sa stanú súčasťou soundtracku. Pre viacerých je to skvelá trefa do čierna, jej skladby môžu posilniť temnú a vášnivú atmosféru snímky.

Diváci si môžu tento silný a kontroverzný pohľad na „Búrlivé výšiny“ vychutnať už na Valentína 14. februára 2026, kedy film vstúpi v distribúcii Continental film do slovenských kín.

Jaskyne v Malých Karpatoch: je ich viac než len Jaskyňa Driny

0

Malé Karpaty patria medzi významné prírodné celky Slovenska. Rozprestierajú sa na západe krajiny a tvoria súčasť chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty s rozlohou približne 646 km². Hoci sa toto pohorie spája najmä s vinohradníctvom (chránené vinohradnícke označenie pôvodu: Malokarpatská vinohradnícka oblasť), turistickými chodníkmi či hradmi, ukrýva aj množstvo podzemných priestorov. Verejnosť má najčastejšie v povedomí len jednu sprístupnenú jaskyňu – známu jaskyňu Driny pri Smoleniciach. Aspoň takto to máme zaužívané, keďže je jedinou, ktorú má v správe a údržbe Slovenská správa jaskýň. V skutočnosti však prírodné dedičstvo v Malých Karpatoch ponúka viacero možností, ako spoznať jeho krasové tajomstvá.

Jaskyne a diery, ilustračná fotografia, zdroj: pixabay
Jaskyne a diery, ilustračná fotografia, zdroj: pixabay

Jaskyňa Driny – turistická klasika

Jaskyňa Driny je jedinou oficiálne sprístupnenou jaskyňou v Malých Karpatoch pod správou Slovenskej správy jaskýň. Ostatné jaskyne už nie sú v správe tejto organizácie, takže sa nedajte pomýliť. Nie je totiž jedinou v pohorí. Nachádza sa v Smolenickom krase a do jej priestorov môžu návštevníci vstúpiť len so sprievodcom. Objavená bola začiatkom 20. storočia a pre verejnosť sprístupnená v roku 1932. Je známa najmä kvapľovou výzdobou a prístupným chodníkom, ktorý je bezpečný aj pre rodiny s deťmi. Jaskyňa sa stala stabilným cieľom turistov nielen z okolia, ale aj zo zahraničia. Podľa knihy Filmové miesta sa tu dokonca nakrúcalo zopár filmov, či seriál.

Voľne prístupné jaskyne v Malých Karpatoch

Okrem Driny pribúdajú v Malých Karpatoch aj lokality, ktoré sú verejnosti voľne dostupné. Ide o menšie jaskyne, ktoré nevyžadujú vstup so sprievodcom, no zároveň si zachovávajú vysokú prírodnú hodnotu. Od návštevníkov sa očakáva, že budú k miestu pristupovať s ohľaduplnosťou.

  • Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši je výrazným prírodným útvarom, ktorý turistom umožňuje nahliadnuť do krasových procesov bez väčších obmedzení.
  • Veľká pec patrí k tradične navštevovaným miestam a je známa ako priestranný prírodný priestor pripomínajúci skalný otvor.
  • Mníchove diery, respektíve prvá z nich Mníchova diera 1, ktorá sa nachádza pri Smoleniciach nad dolinou Hlboča, bola sprístupnená pre verejnosť 1. novembra 2024. Hoci nejde o veľkú jaskyňu, je zaujímavá svojím pôvodom – vznikla činnosťou riečneho toku a poskytuje pohľad na geologický vývoj pohoria. Mníchove diery sú skupinou menších jaskýň nachádzajúcich sa v skalných častiach severnej strany Doliny Hlboča v smere na Smolenice, ale prístupná je práve len Mníchova diera 1. GPS: 48°30’40″N, 17°25’16″E
  • Od 1. septembra 2025 sa zoznam rozšíri o ďalšie dve lokality v Borinskom krase. Prielezná jaskyňa bude dostupná celoročne, zatiaľ čo Zbojnícka jaskyňa (GPS súradnice: 48°15’41″N, 17°7’6″E) bude prístupná od mája do konca októbra.

Tieto nové možnosti majú prispieť k rozvoju turizmu v regióne a zároveň k osvete o ochrane prírody.

Počet jaskýň v Malých Karpatoch

Malé Karpaty ukrývajú približne 370 jaskýň, z ktorých väčšina je neprístupná a slúži na odborný výskum či ochranu prírody. Sprístupňovanie ďalších lokalít je preto starostlivo vyberané, aby sa zachovala rovnováha medzi ochranou prírodného dedičstva a záujmom verejnosti. Dôležitým aspektom je aj bezpečnosť, preto sa väčšie a náročnejšie jaskyne dostávajú pod správu špecializovaných organizácií. Je to pre zachovanie prírodného dedičstva a jeho ochranu, ale aj zachovanie klímy, teploty a prípadného života v takomto prostredí. 93 jaskýň je možné lokalizovať vďaka presnej polohe aj pomocou oma.sk

Jaskyne ako súčasť turizmu

Rozširovanie zoznamu voľne prístupných jaskýň v Malých Karpatoch je vítaným krokom. Ponúka návštevníkom zážitok z objavovania podzemia bez toho, aby boli odkázaní výlučne na jednu lokalitu. Každá z jaskýň má svoj osobitý charakter – od kvapľovej výzdoby Driny, cez priestranné otvory Veľkej pece až po menšie, ale geologicky zaujímavé priestory, ako je Mníchova diera č. 1.

Pre región to znamená nové turistické trasy a atraktivity, ktoré môžu prilákať nielen domácich turistov, ale aj návštevníkov zo zahraničia. Zároveň ide o možnosť prepojenia turistiky s ochranou prírody a podporou miestnych obcí, ktoré profitujú z návštevnosti. Pri objavovaní takýchto voľne prístupných jaskýň sa môžeme často stretnúť s častým problémom. Sú pre nás prístreškom v čase dažďov, ale rovnako tak sú pre niektorých v správnej chvíli miestom na odľahčenie. Ale aj to je záležitosť vlastného svedomia a úcty k miestu, ako aj ostatným návštevníkom.

Dinosaury a ich popularita: od Cesty do pravěku po atrakcie

0

Dinosaury a s nimi spojená dinománia. Pojem, ktorým sa nazýva ošiaľ a popularita dinosaurov. Už sa objavila v rôznych vlnách, zasiahla rôzne generácie a priniesla atrakcie, filmy, dokumenty, množstvo hračiek a ešte o mnoho viac. Dinománia sa objavila lokálne v rôznych regiónoch aj v odborných kruhoch, keď sa objavili prvé fosílie a rozvíjali postupy, ako z niektorých nálezov zachrániť celé kostry. Rozvoj paleontológie priniesol úžasné kostry prehistorických tvorov do múzeí. No dinománie boli značne regionálne, alebo len pre návštevníkov daného múzea.

Kostra dinosaura a zachovaná lebka, autor: J. Cooper, pexels
Kostra dinosaura a zachovaná lebka, autor: J. Cooper, pexels

Keď sa však objavila filmová výroba, kiná, televízne vysielanie a médiá, prinieslo to aj dinosaurom iný rozmer popularity. Ak si dinosaury mohli ľudia pozrieť v pohybe, alebo aj s hlasovými efektami, kostry ožili a priniesli celkom iný zážitok. Svoj podiel na tom najmä v našich končinách mal jeden unikátny film.

Československý rozmer: Cesta do pravěku a Abíčko

U nás bol jedným z prvých impulzov v rámci záujmu o dinosaury film Cesta do pravěku (1955), ktorý režíroval Karel Zeman. Film, inšpirovaný dielami paleontológa Josefa Augustu a výtvarníka Zdeňka Buriana, kombinoval herecké vsuvky so stop-motion a 2D aj 3D modelmi preukazujúcimi predjurský svet. Tento poetický náčrt minulosti si obľúbili generácie divákov v Československu aj v zahraničí.

Cesta do Praveku

Podobný efekt mali aj populárne detské časopisy, najmä legendárne ABC (Abíčko, hoci len ako okrajová téma). Články o dinosauroch s farebnými ilustráciami vždy prilákali pozornosť mladších čitateľov a pomáhali im prvýkrát „oživiť“ tieto zaujímavé tvory v predstavivosti. Na hodinách dejepisu bola téma dinosaury odvtedy najobľúbenejšia. Mimochodom, vedeli ste, že Cesta do pravěku sa nakrúcala aj pri Šali? Kniha Filmové miesta 2 obsahuje naozaj veľa filmových zaujímavostí.

Globálne prebudenie záujmu: Spielberg a media

Najvýraznejším celosvetovým medzníkom bolo uvedenie filmu Jurský park (Jurassic Park, 1993) – technologicky náročný, vizuálne prelomový film, ktorý znovu pretlačil dinosaury do hlavného prúdu populárnej kultúry. Muzeá zaznamenali prudký nárast návštevnosti, pričom dinosaurie výstavy sa stali masovým lákadlom. Tieto filmy rozšírili fenomén dinosaurov ako komerčne silný crossover medzi vedou, filmom a hračkami.

Ďalšie medzníky, ktoré pohli masami

  • Dinosaur Renaissance (1960–70. roky): vedecká revolúcia, kedy odborníci ako Robert Bakker či John Ostrom presadili myšlienku, že dinosaury boli aktívni, teplokrvní tvorovia – a nie len pomalé šupinaté jaštery. Táto zmena vedomostí silne ovplyvnila aj verejnosť a umelecké zobrazenia dinosaurov.
  • Dippy – Diplodocus v Carnegie Museum: socha tejto kostry (nazvanej Dippy) sa stala jedným z najfamóznejších dinosaurov, keď Andrew Carnegie nechal odliatky exponátu umiestňovať do múzeí po celom svete. Pre mnohých to bol prvý fyzický a obdivuhodný kontakt s dinosaurami.

Výstavy a múzeá ako lokálne impulzy

Preslávené výstavy, ako The Dinosaurs of Jurassic Park (USA, 1993) či následné putovné expozície so skeletmi, filmovými rekvizitami a lekciou v pohybe, vytvorili nový štandard múzejných zážitkov. V Európe zas otvorenie Jurassic Museum of Asturias zaručilo regionálne zvýšený záujem – expozície v spojení s lokálnou krajinou a výzvy Mesozoika pritiahli viac než 1 milión návštevníkov. Pamätáte si ešte, keď začal chodiť seriál dokumentárnych filmov Putovanie s dinosaurami? Šlo o kombináciu animácie, porovnávanie s veľkosťou ľudí a pohľad do minulosti, ktorý tiež naštartoval záujem o literatúru venovanú dinosaurom a filmy.

Vývoj popularizácie dinosaurov – stručný prehľad

  • 1955 (ČSSR)Cesta do pravěku – prvý masový záujem medzi domácimi divákmi.
  • 1960–70. roky – vedecký posun vnímania vyvoláva “renesanciu dinosaurov”.
  • 1899–1905Dippy súčasťou múzejných kolekcií na celom svete.
  • 1993Jurassic Park definuje modernú cykoľkú ako mainstreamový fenomén, sprevádzaný médiami, hračkami, výstavami.
  • 2000+ – výstavníci, múzeá, zábavný priemysel a edukačné inštitúcie využívajú dinosaurov ako magnet návštevnosti a záujmu. Vo svete fungujú rôzne DINOPARKy s modelmi, či robotickými dinosaurami.
  • Súčasnosť: do určitej miery prináša zvýšený záujem o dinosaury každé vydania filmu v sérii Jurrasic Park. Môže za to predovšetkým silný marketing, spojenie s inými znakami, napríklad ako plyšové hračky a nákupné žetóny v sieti Tesco pred pár rokmi, či rôzne iné darčekové predmety a nákupné bonusové akcie.

Nepodliehajte predplatnému: Ako rozpoznať zbytočné poplatky?

0

Predplatné sa dnes stalo bežnou súčasťou nášho života. Streamovacie služby, aplikácie, časopisy, členstvo v kluboch – každý mesiac nám z účtu odchádzajú malé sumy peňazí, ktoré môžu predstavovať značné výdavky. Ako sa orientovať v džungli predplatného a rozpoznať, ktoré poplatky sú zbytočné?

Vrecko a peniaze

Audit vašich predplatných

Prvým krokom k finančnej optimalizácii je získať jasný prehľad o všetkých aktívnych predplatných. Prejdite si:

  • výpisy z vášho účtu v banke za posledné 3 mesiace,
  • platobné brány ako PayPal, Apple Pay alebo Google Pay,
  • nastavenie predplatných v App Store alebo Google Play.

Mnohí ľudia sú prekvapení, za koľko rôznych služieb vlastne platia. Často objavia predplatné, na ktoré už dávno zabudli alebo ktoré nevyužívajú.

Rozoznajte nepotrebné predplatné

1. Prekrývajúce sa služby

Platíte za viacero streamovacích platforiem s podobným obsahom? Máte dve prémiové predplatné spravodajských webov? Platíte za cloudové úložisko u rôznych poskytovateľov? Prekrývajúce sa služby sú jasným kandidátom na preskúmanie.

2. Nevyužívané služby

Typickým príkladom sú fitnes aplikácie alebo členstvo v posilňovni, ktoré ste si kúpili s dobrým úmyslom, ale v skutočnosti ich nevyužívate. Platenie za nevyužívané služby je ako vyhadzovanie peňazí von oknom.

3. Automatické obnovenie po skúšobnej dobe

Mnohé služby ponúkajú prvých 30 dní zadarmo, ale potom automaticky prejdú na platenú verziu. Ak ste službu vyskúšali, ale nemáte o ňu záujem, nezabudnite včas zrušiť predplatné.

4. Zbytočné prémiové verzie

Naozaj potrebujete profesionálnu verziu softvéru, keď používate len základné funkcie? Často zistíte, že vám postačí bezplatná verzia alebo lacnejší tarif.

Stratégie na efektívnu správu predplatného

Vytvorte si systém

Vytvorte si jednoduchý dokument alebo tabuľku, kde budete mať:

  • názov služby,
  • mesačný/ročný poplatok,
  • dátum nasledujúcej platby,
  • ako službu zrušiť,
  • ako často službu skutočne využívate.

Pravidelná kontrola

Stanovte si pravidelný termín (napríklad každé tri mesiace), kedy si prejdete všetky svoje predplatné a zhodnotíte, či ich ešte používate a potrebujete.

Zdieľanie predplatného

Pri niektorých službách môžete svoje predplatné zdieľať s rodinou alebo priateľmi. Napríklad rodinné plány pre streamovacie služby alebo cloudové úložisko sú výrazne lacnejšie ako individuálne účty.

Ročné a mesačné platby

Mnohé služby ponúkajú zľavu za ročné predplatné. Buďte však opatrní – ročné predplatné plaťte len za služby, ktoré skutočne dlhodobo využívate, inak sa môže stať, že budete zbytočne platiť za mesiace, keď ste službu vôbec nepoužívali.

Používajte kalendár

Nastavte si pripomienky na koniec skúšobného obdobia alebo dátum obnovenia ročného predplatného, aby ste mali čas zvážiť, či chcete službu využívať aj naďalej.

Ako Mesiac ovplyvňuje život na Zemi a čo ak by neexistoval?

0

Od počiatkov civilizácie bol Mesiac jedným z najvýraznejších objektov na oblohe. Ľudia ho uctievali ako božstvo, vnímali jeho fázy a spájali ich s úrodou, plodnosťou či náboženskými rituálmi. Zároveň sa stal prirodzenou mierou času – práve pravidelne sa opakujúce intervaly splnov viedli k vzniku pojmu kalendárny mesiac. V slovenčine sa tak rozlišuje vesmírny objekt Mesiac s veľkým „M“ a časová jednotka mesiac s malým „m“. Okrem jazykového odkazu však Mesiac naďalej zohráva významnú úlohu aj v prírodných procesoch a priamo zasahuje do života na Zemi.

Mesiac na oblohe

Príliv a odliv

Najznámejším vplyvom Mesiaca na Zem je vznik prílivu a odlivu. Gravitačná sila Mesiaca priťahuje vodu v oceánoch a spôsobuje jej periodické zdvíhanie a klesanie. Tento jav je kľúčový pre ekosystémy pobrežných oblastí, kde sa striedanie hladiny stalo základom života mnohých živočíchov. Bez Mesiaca by boli prílivové sily slabšie a životné podmienky v oceánoch by vyzerali inak. Spoliehajú na prílivy mnohé lastúrniky, kôrovce, ryby, aj korytnačky. S prílivom sa spája prežitie mnohých druhov, párenie, kladenie vajec.

Stabilizácia zemskej osi

Menej známy, no zásadný vplyv Mesiaca spočíva v stabilizácii sklonu zemskej osi. Zem je naklonená približne o 23,5 stupňa, čo spôsobuje striedanie ročných období. Bez Mesiaca by sa tento sklon vplyvom gravitácie iných planét menil výraznejšie a v dlhodobom horizonte by mohol spôsobiť chaotické zmeny klímy. Vďaka prítomnosti Mesiaca je sklon osi relatívne stabilný a podnebie na Zemi lepšie predvídateľné.

Biologické rytmy

Mesiac ovplyvňuje aj biologické procesy. Viaceré druhy rastlín a živočíchov reagujú na lunárny cyklus. Napríklad koraly v tropických oblastiach synchronizujú rozmnožovanie so splnom Mesiaca. Niektoré ryby či morské korytnačky prispôsobujú migrácie a kladenie vajec fázam Mesiaca. V minulosti sa aj u ľudí sledoval vzťah medzi lunárnym cyklom a spánkovými návykmi – moderné štúdie naznačujú, že počas splnu môže dochádzať k miernym odchýlkam v kvalite spánku, hoci mechanizmus nie je jednoznačne potvrdený.

Kultúrny a spoločenský vplyv

Okrem prírodných javov Mesiac formoval aj kultúru a spoločnosť. Lunárne kalendáre sa používali v Mezopotámii, starovekom Egypte či u Mayov, a dodnes ich využíva islamský a židovský kalendár. Fázy Mesiaca ovplyvňovali aj poľnohospodárske zvyklosti – mnohé tradičné kultúry verili, že sadenie alebo zber plodín má byť načasované podľa lunárnych fáz.

Ani by sme dnes neverili, koľko povier sa týkalo splnov Mesiaca v časoch našich prastarých mám a prastarých otcov. Niektoré bylinky sa zbierali, alebo receptúry pripravovali práve počas splnu, pretože ľudová mágia… ona vlastne nevymrela dodnes. Len sa o nej tak nehovorí a kontakt s prírodou už nie je taký úzky, ako kedysi. No prežíva, izolovane, u najstaršej generácií, kým ho celkom nenahradia nasledujúce desaťročia a zabúdanie.

Vzďaľovanie Mesiaca

Zaujímavým faktom je, že Mesiac sa od Zeme postupne vzďaľuje. Laserové merania ukazujú, že sa od našej planéty každoročne vzdiali približne o 3,8 centimetra. Tento proces súvisí s prílivovými silami a v dlhodobom horizonte môže zmeniť dynamiku vzťahu Zeme a Mesiaca, vrátane dĺžky dňa či intenzity prílivu a odlivu.