Už ste ich možno videli. Majú silnú viralitu a nepochybne si ich necháte dobehnúť až na koniec. Niekto detektorom prehľadáva kúsok zeme, detektor pípa a postupne nálezca odhalí poklady, zlato, mince, starodávne nádoby. Zatajuje sa vám dych? S napätím očakávate rozsah nálezu? Nerozumiete, aké šťastie nálezca má, že sa mu toto podarilo? Boli sme na náleziskách, pri prácach, pri odhaľovaní a dokumentovaní. TikTok archeológia, či len videá z Instagramu a Facebooku vyzerajú zaujímavo.
Na tieto šialené videá však pozeráme inak ako laická verejnosť. Sú totiž nehoráznym, ba až šialeným prezentovaním ignorancie základov archeológie, základných postupov a logiky celej práce. To, čo tieto videá prezentujú je často zmanipulovaná upravená situácia, ktorá má priniesť lajky a dosah príspevkov.
O čo ide pri TikTokovej archeológii?
V poslednom čase sa na Facebooku (a v niektorých prípadoch aj na Instagramu či TikToku) čoraz častejšie objavujú videá, ktoré údajne zachytávajú archeologické nálezy — ruiny, staré keramické nádoby, náhodné objavy v zemi či v piesku. Zvyčajne uvidíme len ruky, neznámych ľudí bez tvárí. Neraz sú neznáme osoby v maskách. Majú detektor, ten pípa a oni kopú. Rýpu do zeme nástrojmi, ktorými archeológ nikdy – opakujeme – nikdy neseká v blízkosti nálezu.
Absurdné je, že videá nemajú popis. Nálezisko, pôvod, meno objaviteľa, obdobie artefaktov. Videá neobsahujú nič. Chýba akékoľvek vedecké vysvetlenie, žiadne odkazy na archeologické postupy, ani dokumentácia nálezov, vrstiev či uloženia predmetov. Nehorázny amaterizmus vidieť v každom jednom kroku. Kým reálna práca archeológa zaznamenáva vrstvu, separuje okolitú zeminu, analyzuje a odoberá vzorky… má záujem na tom, aby bolo jasné – kedy bol artefakt v zemi uložený, kým, čo je okolo, či drevo, rozpadnutý textil a podobne… to všetko nám dáva obraz o kultúre a okolnostiach uloženia.
TikTok archeológ neberie ohľad na nič. Nedáva žiadne informácie a sám podkopáva dôveryhodnosť svojej práce. Ak to, čo na niektorých videách vidíme, sú skutočné nálezy, s oveľa väčšou pravdepodobnosťou ide o detektoristov = vykrádačov nálezísk = priekupníkov. Pre historikov a odborníkov spodina, pre ktorú chýba nejeden dielik v skladačkách pri výskumoch starých kultúr a pohrebísk. Toto má od oficiálnych nálezov mimoriadne ďaleko.
Amaterizmus hrubého kalibru
V mnohých videách vidíme, ako sa obsah nádoby či iné predmety vysypáva — do špiny, do vody, do piesku, hneď na danom mieste, kde sa „nález“ podaril. Bez citlivosti voči nálezisku, bez rešpektu k pôvodnému kontextu ich uloženia. Taktiež bez rešpektu ku krehkosti možných kovových plieškov, korózii a pod. Pritom niečo tu občas nehrá. Niektoré predmety vyzerajú akoby už boli “zakonzervované”, vyčistené, iba jemne zaprášené, hneď identifikovateľné. V zemi uložené drevo nemá známky dreva, aké môže byť v zemi dlhší čas.
Často sú to videá dokonca zo zeme vytiahnutých trezorov, kde sa náhodou odhalí strelná zbraň a nálezca ju chytí do ruky. Takto tupý postup by zvolil absolútny ignorant a taký video zavesí na internet, aby zbierali lajky a čísla. Nálezy, ktoré by v prípade reálnych prípadov mohli vniesť potrebné svetlo do trestných činov, vyšetrovaní, odhaliť osudy ľudí v pátraní, nezvestných. Ak by šlo o reálne prípady, konanie a postupy TikTok archeológov svojim prístupom zničia všetky dôkazy, odtlačky, šance na zistenie skutočného vlastníka.
Bezohľadnosť voči postupom vidieť v rozdieloch profesionálnej práce. Tá profesionálna dokumentuje, aby vedné odbory po nich dokázali jasne identifikovať nález, obdobie, účel, polohu a pátrať ďalej. Tu však všetko prebieha bezohľadne, bez postupov fotodokumentácie, fotogrametrie či stratigrafie. Nádoby či predmety pôsobia, akoby boli len zakryté sedimentom a po odkopaní okamžite zjavné a úplne v poriadku — bez známok poškodenia, bez fragmentovosti, bez potreby stabilizácie. Obsah ide von do špinavých rúk. A to celé občas nesedí. Najmä ak objavíme zlatú sošku z Egypta, perly z iného obdobia a oblasti, spolu s keramikou z Francúzska a mincami neznámeho veku. Neskombinovateľné nálezy sú odrazu na jednom mieste.
Je zrejmé, že ide o fenomén, ktorý vyvoláva viac otázok než odpovedí. Existuje mnoho podobných prípadov — stránky, ktoré sa prezentujú ako „archeológia“, ale ignorujú základné pravidlá tejto disciplíny.
Ako tieto videá fungujú – charakteristické prvky
Sociálne siete sú zaplnené provokačným materiálom. Ich cieľom je vyprovokovať lajky, zvedavosť, komentáre a nakoniec zarobiť. Síce sa spýtate na pôvod, na oblasť, na hodnotu, na to, či vôbec niekto zaznamenáva nálezy, ale za celý rok 2024 sme na desiatky takýchto otázok nedostali ani jedinú odpoveď. Ani jedinú. Zo strany stránok, či niekoho, kto by mohol byť autorom takého videa. V týchto videách možno často identifikovať nasledujúce šablóny a znaky:
- chýba dokumentácia kontextu (vrstvy, fotografie okolia, mapa, poloha)
- predmety sú očistené alebo len jemne zaprášené, bez znakov opotrebenia. Chýba stav, aký mávajú v zemi uložené kovy a poklady, či drevo bežne.
- ťažké náradie zasahuje tesne pri nálezových objektoch. Nemysliteľné. Krompáčom vedľa vázy seká jedine ten, čo si poklad sám zakopal a vie, že vedľa nie je uložená žiadna ďalšia nádoba. V opačnom prípade je to blázon, ktorý by mal čo vysvetľovať kolegom reštaurátorom… ak by nejakí boli.
- predmety sú ihneď identifikovateľné, už “hotové” na prezentáciu a nie vždy sedia obdobím a obsahom. Neraz sú príliš pestré a nesúvisiace. nález nemá priamu logiku.
- pôsobí to viac ako senzácia, než ako vedecký objav
autori neraz zostávajú anonymní alebo neuvádzajú svoje odborné kredity. Nedozviete sa vôbec nič. Takto môže byť pokojne prezentované fingované video a štandardom zostáva nedozvedieť sa stále vôbec nič.
V týchto videách sa často prelína snaha o dojem záhadnosti s minimom vysvetlení — divák má suplovať svoju vlastnú fantáziu. V jadre sa tu stretávame s podobnou kritikou, akú dostávajú rôzne formy pseudoarcheológie — chýbajúce dôkazy, nerešpektovanie metódy, preferovanie senzácie nad historickou vierohodnosťou.
Riziká a dopady takýchto videí
Tento fenomén so sebou nesie viacero závažných rizík.
Je ním napríklad deformácia verejného obrazu o archeológii – takéto videá môžu utvárať predstavu, že objavy sa robia “rýchlo a jednoducho”, bez potreby odborného výskumu, čo podkopáva rešpekt voči reálnej vedeckej práci. Nie. Toto naozaj nieje archeológia.
Ohrozenie reálnych nálezísk – ak ľudia uveria, že nájdu “poklad” jednoducho takto, môžu sami poškodiť archeologické vrstvy, ničiť kontext, vážne poškodiť potenciálne vedecké nálezy. Tie majú pritom svoju postupnosť, značnú dokumentáciu, nákresy, fotografie, vzorky pôdy… svoju dôležitú logiku!
Podvodné či zavádzajúce informácie – divákom môže byť prezentované niečo ako originálny historický artefakt bez podkladov. Čiže to je pokojne zmanipulované video a ak chýba popis, je to čistá provokácia.
Zneužitie histórie na senzácie alebo propagandu – tieto videá môžu byť využité na rozširovanie mýtov, konšpirácií bez odbornej verifikácie.
Strata dôvery v odborníkov – ak verejnosť začne prijímať takéto videá ako dôveryhodné, môžu byť odborné archeologické správy a výskumy spochybňované ako “nudné” alebo “prehnane komplikované”. Alebo naopak, ako veľmi rýchle. Archeológ zapípa, vykope a o 30 minút odchádza s pokladom nevyčísliteľnej hodnoty. Presne toto na videách vidíme.
Výzva k zdravému skepticizmu
Ak narazíš na takéto video:
- Sleduj ho s odstupom — neprijímaj to, čo vidíš ako reálnu archeológiu a ukážku profesionálneho postupu. Pravdepodobne ide o video, ktoré má zapôsobiť a priniesť viralitu.
- Požaduj dôkazy — fotografie kontextu, odkazy na výskumy, metodiku. Nikdy ich nezískaš, ale ostatní si všimnú tvoj komentár a žiadna odpoveď na tvoju otázku im môže dať tiež odpoveď.
- Vyhľadaj informácie inde — či ide o zaznamenaný nález v archeologickej literatúre. Pravdepodobne nie. Najmä sa nedá ničoho chytiť a to autori týchto videí vedia.
- Zdieľaj informovaný pohľad — ak chceš, poukazuj na chýbajúce postupy, pýtaj sa na kontext. Najčastejšie ťa zmažú, alebo budú ignorovať.
