Dopravná nehodovosť nie je len súbor tragických štatistík, ktoré každý deň plnia čierne kroniky. Ale systémová makroekonomická výzva, ktorá neúprosne zaťažuje štátne rozpočty a brzdí rozvoj. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie predstavujú dokonca celkové náklady spojené s dopravnými nehodami pre väčšinu krajín sveta šokujúcich 3 % ich hrubého domáceho produktu.
Tieto miliardy neprichádzajú len vo forme priamych výdavkov, ale najmä ako stratená ekonomická hodnota, ktorú je možné získať len radikálnym prístupom k prevencii.
Prečo majú dopravné nehody priamy vplyv na HDP a koho zasahujú najviac?
Ekonomické modely pre výpočet nákladov nehôd zohľadňujú oveľa viac, než len škodu na majetku. Hlavnou zložkou sú náklady na ľudské životy a zdravie, ktoré priamo ovplyvňujú produktivitu ekonomiky. Údaje WHO sú v tomto smere alarmujúce, pretože každý rok zomrie v dôsledku dopravných nehôd približne 1,19 milióna ľudí [1].
Ešte zarážajúcejší je fakt, že zranenia v cestnej premávke sú hlavnou príčinou úmrtí detí a mladých dospelých vo veku 5 – 29 rokov. Stratou tejto vekovej skupiny, ktorá je na prahu svojej najproduktívnejšej fázy, prichádza štát o budúcich daňových poplatníkov, inovátorov a tvorcov hodnôt. To má dlhodobý negatívny dopad na HDP. Len investíciou do komplexnej prevencie a zlepšenia kvality ciest je možné túto špirálu strát zvrátiť.
Pre každého majiteľa vozidla je tiež kľúčové minimalizovať aspoň finančné riziko pre tretie strany a zabezpečiť, že má vždy platné a nevyhnutné PZP, ktoré je základným pilierom zodpovedného správania na cestách.
Alkohol za volantom generuje pre verejné financie miliardové straty
Zrejme nie je žiadnym prekvapením, že rizikové správanie, predovšetkým jazda pod vplyvom alkoholu, predstavuje pre štátne financie ťažko kvantifikovateľnú, no enormnú záťaž. Nehody spôsobené opitými vodičmi sú charakteristické svojou vysokou závažnosťou a častými fatálnymi následkami. Dôvodom býva strata úsudku, pokles vizuálnych funkcií či znížená koordinácia a ďalšie iné.
V roku 2023 dokonca v Amerike zomrelo v dôsledku nehôd spôsobených šoférovaním pod vplyvom alkoholu 13 524 ľudí. To v priemere predstavovalo úmrtie spôsobené šoférovaním pod vplyvom alkoholu každých 39 minút [2]. Rovnako prekvapujúce zrejme nie je ani to, že smrteľné nehody sú častejšie počas víkendov a večerných hodín. To koreluje s vyššou mierou požívania alkoholu.
Efektívna prevencia preto musí zahŕňať nielen pokuty či odňatie vodičského preukazu, ale aj inštaláciu moderných inteligentných systémov, ktoré dokážu takéto riziko eliminovať. Svoj význam má tiež adekvátne krytie škôd. Jednoduché PZP porovnanie online pomáha vodičom si takúto poistku zabezpečiť bez zbytočnej administratívnej záťaže a straty času, čo vedie k zodpovednejšiemu a informovanejšiemu rozhodovaniu pri výbere vhodnej ochrany.
Kľúč k nulovej tolerancii nehôd je zložitý
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov si stanovilo ambiciózny globálny cieľ. Cieľ znížiť celosvetový počet úmrtí a zranení pri dopravných nehodách na polovicu. Dosiahnutie tohto cieľa do roku 2030 by znamenalo obrovskú úľavu pre štátne rozpočty a zároveň by zachránilo milióny životov. Je to však stále pomerne dlhá cesta, pretože tieto opatrenia si vyžadujú:
- Redizajn rizikových úsekov a križovatiek, ktoré podľa dát generujú vysoký počet nehôd.
- Povinnú inštalácia moderných asistenčných systémov do vozidiel.
- Neustále sprísňovanie a cielené presadzovanie pravidiel, najmä čo sa týka rýchlosti a rozptyľovania.
Len ak bude nehodovosť chápaná ako naliehavý ekonomický problém, ktorý sa rieši investíciou do prevencie a zodpovednosti, je možné miliardové straty zvrátiť. Náklady na prevenciu sú vždy neporovnateľne nižšie ako obrovské a dlhodobé náklady na liečenie dôsledkov.
[1] – https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/road-traffic-injuries
[2] – https://crashstats.nhtsa.dot.gov/#!/PublicationList/7
