Etikety na potravinách by mali byť spoľahlivým zdrojom informácií o tom, čo skutočne jeme. Mnohé produkty sa však snažia zaujať lákavými slovami ako „prírodné“, „fit“ či „light“, ktoré často pôsobia zdravo, no realita býva iná. Namiesto sľubov na obale sa preto vždy pozrite na to, čo hovorí tabuľka výživových hodnôt a zloženie. Len tam sa totiž ukrýva pravda.
Právny rámec označovania potravín
V EÚ, teda aj na Slovensku, určuje, čo musí byť uvedené na etikete, predovšetkým nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Dopĺňajú ho aj ďalšie predpisy, napr. nariadenie (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach, a pre označenie šarže (tzv. „lot“) platí smernica 2011/91/EÚ. Na Slovensku platí zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách.
Povinné údaje na väčšine balených potravín podľa nariadenia (EÚ) 1169/201 sú:
- názov potraviny,
- zoznam zložiek v zostupnom poradí,
- alergény zo 14-člennej povinnej skupiny,
- množstvo vybraných zložiek, ak sú v názve/na obrázku (napr. „marhuľový jogurt – marhule 8 %“),
- čisté množstvo (g/ml),
- dátum minimálnej trvanlivosti alebo spotreby,
- podmienky skladovania a/alebo návod na použitie,
- meno a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku,
- krajina pôvodu/miesto pôvodu,
- výživové údaje: energia, tuky, nasýtené tuky, sacharidy, cukry, bielkoviny, soľ (príp. voliteľné vláknina, vitamíny/minerály).
- objemový alkohol % pri nápojoch >1,2 % obj.
- značenie šarže (LOT) na sledovateľnosť.
Predná vs. zadná strana obalu
Predná strana obalu často obsahuje dobrovoľné výživové označenia, napríklad Nutri-Score (A–E) alebo tzv. „semafory“, ktoré farbami (zelená, oranžová, červená) znázorňujú množstvo cukru, tuku či soli v danom produkte. Takéto označenia slúžia len na rýchlu orientáciu, nie sú zárukou, že ide o zdravý produkt. V Európskej únii sú dobrovoľné a jednotlivé krajiny ich používajú rôzne. Môžu však slúžiť ako pomôcka na porovnanie výrobkov rovnakej kategórie.
Zadná strana obalu má naopak právny základ. Tu nájdete zoznam zložiek, zvýraznené alergény, výživové údaje, údaje o množstve hlavných zložiek, dátumy spotreby a podmienky skladovania.
Zoznam zložiek – čo je prvé, toho je najviac
Zloženie potraviny je vždy uvedené v zostupnom poradí podľa množstva. To znamená, že prvá zložka je v produkte zastúpená najviac. Ak je teda na prvom mieste cukor alebo glukózo-fruktózový sirup, hneď viete, že výrobok obsahuje veľké množstvo sladidiel, aj keď sa možno navonok tvári zdravo.
Alergény – pozor na zvýraznené slová
V rámci EÚ existuje 14 povinne uvádzaných alergénov, pričom na etikete musia byť jasne zvýraznené, napríklad tučným písmom alebo VEĽKÝMI písmenami, aby si ich spotrebiteľ ľahko všimol.
Výživové údaje – vždy porovnávajte na 100 g/ml
Výrobcovia často uvádzajú hodnoty „na porciu“, no keďže veľkosť porcie sa medzi produktmi líši, najsprávnejšie porovnanie získate pri údajoch na 100 g alebo 100 ml. Pomôže vám aj percento referenčného príjmu (% RI), ktoré ukazuje, koľko danej živiny prijmete v rámci odporúčaného denného množstva priemerného dospelého človeka.
Dátumy spotreby – bezpečnosť vs. kvalita
Na obaloch sa stretávame s dvomi typmi dátumov:
- „Spotrebujte do“ – označuje dátum, po ktorom už potravina nemusí byť bezpečná na konzumáciu. Tento údaj nájdete najmä pri čerstvých a rýchlo sa kaziacich potravinách, ako napríklad mäso z pultového predaja.
- „Minimálna trvanlivosť do“ – hovorí o období, počas ktorého si produkt zachováva najlepšiu kvalitu a chuť. Po uplynutí tohto dátumu môže byť stále bezpečný na konzumáciu, ak bol správne skladovaný a nevykazuje známky kazenia.
V oboch prípadoch vždy sledujte aj pokyny na skladovanie. Správna teplota či ochrana pred vlhkosťou dokážu výrazne predĺžiť životnosť potravín.
Pozor na marketingové pasce
Etikety nie sú len o informáciách, často sú aj nástrojom marketingu. Výrobcovia presne vedia, ako zapôsobiť na naše emócie, preto sa oplatí čítať medzi riadkami. Napríklad tvrdenie „bez cukru“ často neznamená, že produkt je nesladený. Neobsahuje síce pridaný cukor, ale býva dosladený sladidlami, ako sú acesulfám K alebo sukralóza.
Podobne sú na tom aj slová ako „prírodné“, „domáce“ či „farmárske“, ktoré pôsobia dôveryhodne, no nemajú právne definovanú výživovú hodnotu. Nie sú teda zárukou kvality, na rozdiel od overených certifikácií, ako napríklad EU Organic, ktoré majú jasné pravidlá.
Často sa stretnete aj s nápismi ako „High protein“ či „zdroj bielkovín“. Tieto tvrdenia síce podliehajú presne stanoveným výživovým kritériám, ale ak výrobok len tesne spĺňa minimum, neznamená to, že je nutrične vyvážený. Sledujte preto aj obsah tukov, cukru a soli.
