V dnešnom svete informácií nie je problém nájsť správy všetkých druhov. Problémom je nájsť takú, ktorej môžeme veriť. Internet a sociálne siete sú plné titulkov, ktoré kričia: „Celý svet smúti / je v slzách!“, „Šokujúce!“, „Zomrel obľúbený herec!“, „Tragédia tesne za našimi hranicami!“ — a pritom po kliknutí zistíme, že udalosť sa stala na opačnom konci Európy a herec, o ktorého smrti je reč, bol len epizódnou postavou v menej známom filme. Tento jav má svoje meno: clickbait – návnada na kliknutie. Dochádza k informačnému chaosu a znižovaniu kvality médií, čo možno považovať pri spôsobe konzumácie informácií u nás za vážne nebezpečenstvo.
Čoraz viac vidíme v slovenských médiách titulky, ktoré strácajú logiku. Len za účelom nalákania čitateľa, jeho kliknutia a otvorenia. Médiá prichádzajú so šokujúcim odhalením rozchodu prominentného páru. Len drvivá menšina uvedie meno. Neuviesť ho znamená, že klikne viac ľudí. nemajú istotu, či nejde o iný pár ako ten, o ktorom píše už 999 iných článkov a príspevkov. Šok prichádza, keď sa dozviete o teroristickom útoku blízko našich štátnych hraníc a až v článku pri čítaní nájdete ako miesto činu „Severné Bavorsko“. Šokovať za každú cenu znamená prilákať čitateľa a zobraziť mu reklamu, získať o číslo viac v štatistikách návštevnosti a odrezať si z obmedzeného času každého z nás.
Titulok, ktorý manipuluje a láka do pasce – Clickbait
Clickbait je zámerne napísaný nadpis alebo úvod správy tak, aby vyvolal silnú emóciu – šok, strach, pobúrenie či zvedavosť. Cieľom nie je informovať, ale prinútiť čitateľa kliknúť. A práve kliknutie znamená zisk – viac návštevnosti, viac reklám, viac peňazí. Kedysi šlo o podvodnú, respektíve nekalú techniku pochybných médií a dezinformačných portálov. Čoraz viac vďaka sociálnym sieťam má táto praktika význam aj v bežnom mediálnom svete.
Najčastejšie sa používa zveličovanie, vynechávanie kontextu alebo formulácie, ktoré navodzujú dojem, že ide o udalosť blízku nášmu okoliu. Správa o výbuchu v Bangladéši je preto napísaná tak, že čitateľ môže mať pocit, že išlo o tragédiu v Európe, ak nie priamo na Slovensku.
Šok ako nástroj na zvýšenie čítanosti
Správy o tragédiách prirodzene priťahujú pozornosť, no niektoré médiá to využívajú ako emocionálnu pascu. Tvorcovia clickbaitov dobre vedia, že ľudský mozog reaguje na varovanie a nebezpečenstvo. Preto sa často stretávame s titulmi ako „Nevychádzajte von!“, „Pozor na túto potravinu! (bez spresnenia o akú potravinu ide)“ či „Zomrela legenda, ktorú všetci milovali“. Po otvorení článku sa však ukáže, že nešlo o nič, čo by malo reálny dopad na čitateľa. Zomrelá legenda nakoniec možno vôbec nebola legenda a dá vám mimoriadne úsilie dopátrať sa, či ste o nej vôbec niekedy počuli.
Takéto správy vytvárajú zbytočný stres, úzkosť a pocit neustálej hrozby. Niektorí ľudia dokonca prestávajú rozlišovať medzi dôležitými a bezvýznamnými informáciami, pretože sú zahltení senzáciami.
Strata dôvery a únava z informácií
Keď sa clickbaitové titulky objavujú denne, čitatelia začínajú strácať dôveru v médiá. Namiesto istoty, že správa prináša overené fakty, prichádza pochybnosť, či nejde opäť len o návnadu. Tento jav vedie k tzv. informačnej únave – ľudia sa radšej od správ úplne odvrátia, pretože sa nechcú nechať klamať ani emocionálne vyčerpávať. Z dlhodobého hľadiska je to nebezpečné. Menej informovaná verejnosť je náchylnejšia veriť dezinformáciám a populistickým tvrdeniam. Clickbait tak nepriamo prispieva k oslabeniu mediálnej gramotnosti a znižuje kvalitu verejnej diskusie. Poďakovať sa tak môžeme predovšetkým nášmu bulváru, ktorý mieru škodlivosti tejto praktiky prekročili už veľmi dávno.
Korunu tomu nastavujú články, ktoré vystrašia Slovensko vyhláseniami „o lieku, pri ktorom sa objavili nové vedľajšie účinky a užívajú ho aj deti“, no ani v názve a ani v perexe názov lieku nenájdete. Spozornie však každý jeden s akoukoľvek ťažkosťou, alebo rodič dieťaťa. Až v článku však zistíme, že ide o liek s ktorými sa stretáva malé percento ľudí.
Niekoho smrť je výborná ukážka mediálneho hyenizmu
Bežne stačí napísať, že „Zomrel Robin Williams, výnimočná osobnosť sveta umenia“ a svet smutnej informácií porozumie. Ak zomrie menej známy umelec, alebo osobnosť, z nadpisov sa to zväčša vôbec nedozvieme. Je to zámer. Aby si verejnosť klikla na článok, je nevyhnutné informáciu podať ako „Hollywood je v slzách! Zomrela slávna osobnosť, ktorú milovali všetci„. Každá strata je smutná a článok sa nesnaží smrť zľahčovať. Zásadné je však to, akým spôsobom sa „obchodovanie s touto informáciou“ deje.
Správy o úmrtiach sú mimoriadne citlivou témou. Niektoré portály zneužívajú smrť známych osobností ako lákadlo – no po kliknutí čitateľ zistí, že ide o človeka, ktorého meno nikdy nepočul. Tragédia sa stáva len marketingový nástroj. Ide pritom o prípad, ktorý nemožno priamo kritizovať, ale zámer meno zatajiť, aby nemal čitateľ informáciu rovno, je evidentný. Takéto správy síce nie sú priamym výsmechom tragédii, ale ukazujú, ako ďaleko sú niektoré médiá ochotné zájsť, aby získali pozornosť.
Ľudia toho majú dosť!
Mnohí Slováci si tento trend pred časom začali všímať viac. Zámerne na sociálnych sieťach nie je uvedené meno, alebo miesto udalosti. Účelovo príspevok na sociálnej sieti láka nadpisom a prvým perexom bez spresnenia. Táto situácia mnohých vytáča. Na článok kliknú a meno prezradia v komentároch. Takýto komentár zachraňuje čas ostatným a mení systém, ktorý si bulvár s titulkovými návnadami nastavil.
Tento trend je často zábavný, pretože zámerne kazí efekt nevedomosti a provokovanie zvedavosti, prípadne krotí strach čitateľa. Ak zostáva na sociálnej sieti a neotvára ďalší portál, komentár mu tak prezradí, či má cenu kliknutie alebo nie.
Potlesk (a „LAJK“) každému, čo prekukne takýto klikbajt a podávanej informácii pridá na hodnote.
Ako sa nenechať nachytať
Čitateľ má v rukách väčšiu moc, než si myslí. Stačí niekoľko jednoduchých pravidiel:
- Nezdieľajme články podľa titulku. Najprv si overme, o čo naozaj ide.
- Zachovajme chladnú hlavu. Nie každá správa je varovanie, aj keď sa tak tvári.
- Overujme zdroje. Seriózne médiá zvyčajne nepracujú s prehnanými emóciami.
- Nepáči sa vám spôsob, akým médiá pracujú? Napíšte im. Kým nemajú odozvu, nemajú mať pocit profesionality.
- Všímajme si jazyk. Nadpisy s výrazmi ako „šokujúce“, „neuveriteľné“, „všetci plačú“ alebo „smúti celý filmový svet“ bez uvedenia mena, či aspoň prezývky, sú typickým znakom clickbaitu. Veľmi často je prvkom prezradenia clickbajtu sviečka na fotografii, namiesto fotografie osobnosti. Takýto zámer neprezradiť, že ide o menej známu tvár, je dokonca postup, ktorý si niektorí novinári sami priznávajú. Inde to je jednoducho len riešenie nedostupnej fotografie.
Clickbait je skrátka moderná forma manipulácie, ktorá využíva naše emócie na komerčné účely a zhoršuje prehľadnosť a dôveryhodnosť spravodajstva a médií ako takých. Bulvár tieto riziká nerieši, pretože pre neho sú dôležité dnešné čísla a nie situácia o rok. Má význam riešiť kvalitu podávaných informácií a napríklad vyvarovať sa zdieľaniu, lajkovaniu. Môže mať význam označovanie správ „zobrazovať menej“ alebo funkciou „Nezaujíma ma to“, čo môže byť tiež ohodnotením práce takejto mediálnej tvorby. Dôvera v médiá klesá, my to nezmeníme.
