Každý deň narastá množstvo elektronického odpadu v domácnostiach po celom svete, pričom málokto si uvedomuje, aké cenné suroviny sa v ňom skrývajú. Elektroodpad je najrýchlejšie rastúcim druhom odpadu na Slovensku, s ročným nárastom približne 3 %. Celosvetovo sa podľa štatistiky OSN produkcia elektronického odpadu zvyšuje o 2,6 milióna ton ročne a do roku 2030 by mohla dosiahnuť 82 miliónov ton. Pri príležitosti Medzinárodného dňa elektroodpadu, ktorý pripadá na 14. októbra, sme sa pozreli aj na zaujímavé príbehy ukryté za starou elektronikou.
Stabilné množstvo, menšia hmotnosť
Podľa údajov spracovateľského centra Arguss množstvo elektroodpadu v posledných rokoch zostáva stabilné, no jeho zloženie a hmotnosť sa menia. Elektronické zariadenia sú dnes ľahšie, čo znamená, že na spracovanie rovnakého množstva elektroodpadu je potrebné vyzbierať viac kusov. Kovy v zariadeniach sú často nahrádzané plastami a drahé kovy a materiály sú z ekonomických dôvodov nahrádzané lacnejšími a v menšom množstve.
Martin Madaj zo spoločnosti Arguss vysvetľuje: „Hmotnosť elektroodpadu klesá, ale počet kusov, ktoré musíme spracovať, narastá. Napriek týmto zmenám sa darí recyklovať až 90-95 % materiálov, ktoré by inak skončili na skládkach. Pritom zákonom stanovené percento zhodnotenia niektorých materiálov je 75 – 85 %, čiže u nás z každého kilogramu elektroodpadu dokážeme zachrániť 900-950 gramov druhotných surovín.“ Ročne tak z 1500 ton elektroodpadu zhodnotia a posunú na recykláciu viac ako 1350 ton materiálov.
Cenné suroviny z recyklácie
Z elektroodpadu sa získavajú rôzne materiály, ako je železo, meď, hliník, sklo a plasty. Okrem nich sa spracovávajú aj drevo a betón, ktorý pochádza najmä z pračiek. Niektoré kovy sú po vytriedení pripravené na ďalšie spracovanie, zatiaľ čo komponenty ako plošné spoje a káble putujú k iným spracovateľom. Tí z nich chemicky separujú vzácne kovy, ako zlato, meď a platinu. Za posledných päť rokov sa podarilo v tomto spracovateľskom centre vyseparovať viac ako 12,5 tony medi, 57 ton hliníka, 704 ton skla, 118 ton plošných spojov, 2 600 ton železných kovov, 917 ton plastov a 250 ton betónu. Zvyšok tvoria iné druhotné suroviny, obaly, guma, batérie a iné komponenty, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie. „Samozrejme, existujú aj časti, ktoré sa nedajú zhodnotiť. Tieto sa následne vracajú do výrobných procesov, čím sa šetria prírodné zdroje a znižuje sa environmentálna záťaž,“ dodáva Martin Madaj.
Historické kúsky a rekordné náklady
Recyklačné centrá sú tiež miestom, kde sa zhromažďujú netradičné a historické kúsky elektroniky. Sú medzi nimi staré televízory z obdobia komunizmu, žehličky plnené uhlím či pôvodné modely osobných počítačov. „Máme v zbierke aj rôzne staré fotoaparáty a rádiá, ktoré kedysi slúžili aj ako kus nábytku. Urobili sme si z nich menšiu výstavu v našom recyklačnom centre v Loku, aby nám pripomínali technologický pokrok,“ hovorí M. Madaj.
Okrem jednotlivých unikátov centrum zaznamenalo aj rekordné „náklady“ od zákazníkov. Tie najväčšie zbery pochádzajú najmä od spoločností a štátnych inštitúcií, ktoré hromadne menia počítače, monitory a podobne. „Zaujímavosťou bolo, keď sme po celej Slovenskej republike likvidovali telefónne automaty. Či už na mince, alebo na karty. Keď končili svoju činnosť, a tiež vyradené bankomaty, ktoré sa menili za novšie a bezpečnejšie verzie,“ uzatvára Martin Madaj.
