Koncentračný tábor Mauthausen sa stal jedným z miest, kde Gestapo a Schutzstaffel (SS) väznili a popravovali nežiadúcich. Neboli to len Židia, ale aj mnohé obete nacistického besnenia a likvidovania nebezpečných ľudí voči ich režimu. Smrť v Mauthausene našlo mnoho Čechoch – obyvateľov Protektorátu Čechy a Morava. Popravy sa týkali aj všetkých tých, ktorých gestapo zatklo a v rámci kolektívnej viny chytilo pri Heydrichiáde. Nacisti sa za smrť Heydricha pomstili vyvraždením celých rodín, ale aj vypálením obcí. Pri pátraní po všetkých, čo by mohli mať akokoľvek a čokoľvek spoločné s prípravou atentátu, zomierali ženy, muži, aj deti.
Historické pozadie – Mauthausen a českí väzni
Po atentáte na Reinharda Heydricha v máji 1942 nastalo v Protektoráte Čechy a Morava besnenie. Gestapo a SS zahájili masívne razie, zatýkania, výsluchy a „precedenčné“ popravy, ktoré mali za cieľ zastrašiť. Medzi cieľové skupiny patrili príslušníci domáceho odboja, ich rodiny a každý, koho režim označil za „spolupáchateľa“. Tábor Mauthausen patril k najbrutálnejším v nemeckom koncentračnom systéme. Už v rokoch 1941–42 dochádzalo k transportom Čechov a Moravanov. Po Heydrichovi atentáte a následných represáliách sa začali v októbri 1942 vykonávať hromadné popravné akcie.
Dňa 23. októbra 1942 boli z väzenia v Malej pevnosti v Terezíne transportovaní väzni do Mauthausenu. Šlo o niekoľko rodín a jednotlivcov, ktorých mučili, alebo priamo zatýkali pre spojenie s atentátom. 24. októbra sa podľa historických prameňov mala začať systematická poprava v miestnosti prezývanej „ordinácia“ na nástroji, ktorý pripomínal meraciu lištu, či meter s ukazovateľom výšky. Ak dozorcovia prinášali ľudí do ordinácie po jednom na zdravotnú prehliadku, nevytvárali dusno, obavy a ani strach. Divadlo pred väzňami neprezrádzalo, že išlo o popravu.
Z archívnych zdrojov vieme, že ten deň patrí medzi najväčšie popravy v histórii tábora – okolo 257 osôb bolo zastrelených v jediný deň práve na meracej lište, ktorej účel bol iný, než na aký mala naozaj slúžiť. Autor tejto konštrukcie tak musel byť vynaliezavý sadista, ktorý cielene vytváral systém dômyselnej popravy vždy v závislosti od výšky obete. jewishgen.org
Miestnosť „ordinácia“ a „meracia lišta“ – realita či mýtus?
Koluje legenda o postupe popráv, založená na skutočnom mieste a jeho účelu. Často sa spomína červená podlaha s podivným pachom, hlasitá hudba z gramofónu a postupné volanie ľudí na zdravotnú prehliadku. Realitou však malo byť postavenie jednotlivých väzňov na meranie, ich zastrelenie a rýchle odvážanie bezvládneho tela pripravenými pomocníkmi, tiež väzňami a umytie podlahy od krvi. Meracia lišta mala byť systémom na priame usmrtenie priamej strely do hlavy. Avšak – spoľahlivý historický záznam pre všetky tieto atribúty nie je. Expozícia pamätníka Mauthausen aj prehliadky pre návštevníkov potvrdzujú, že v pivničných priestoroch bývalej nemocnice sa nachádza „miesto činu“ – miestnosť pre hromadné vraždy. mauthausen-memorial.org
Zdokumentované je aj postupné usmrcovanie, no často používané legendy o hlasitej hudbe z gramofónu a červenej podlahe, môžu byť len výsledkom ďalších reprodukovaní predstáv o priebehu popráv. Nejde o popis, ktorý by sa nachádzal v historických záznamoch, ale len popis. Taktiež historické pramene priamo neuvádzajú meraciu lištu ako nástroj tohto zabíjania. Priestor na popravy slúžil, ale ich presný priebeh, aký sa často zdieľa na sociálnych sieťach, nemá oporu v archívoch. Samotné múzeum však uvádza, že systém na popravovanie streľbou do hlavy bol v tábore inštalovaný v roku 1941.
Symbolika a význam
Obete tejto akcie neboli hrdinovia v tradičnom zmysle – boli to obyčajní občania, manželia, matky, deti, podporovatelia odboja. Postavili sa oproti bezpráviu svojím postojom alebo jednoducho tým, že patrili do úzkeho utajovaného kruhu ľudí ochotného pomôcť. Mohli priamo odmietať okupáciu, alebo len pomohli v konkrétnom čase tým, ktorí to potrebovali. Ich poprava sa stala varovným príkladom brutálnosti režimu a potreby pamätať.
Udalosti , ktoré sa odohrali 24. októbra 1942 v Mauthausene nám pripomínajú, že nenávisť, ideológia a mechanizmus štátneho teroru môžu viesť k masovému vraždeniu – a že pamäť je jedným z prostriedkov, ako tomuto riziku predísť v budúcnosti. Dátumu a konkrétnym obetiam tohto besnenia sa venuje aj článok: https://praguemorning.cz/on-this-day-in-1942-family-members-of-heydrichs-assassins-murdered-in-mauthausen/
 väznili a popravovali nežiadúcich.){kind=link}