Nosorožce patria medzi najohrozenejšie zvieratá planéty. Každý rok ich až stovky zomierajú rukou pytliakov, ktorí ich zabíjajú kvôli rohom. Celá zviera zomrie pre vysoko cenené rohy, zdanlivo neživú časť celého majestátneho zvieraťa. Rohovina je na čiernom trhu cenená viac než zlato a v niektorých ázijských krajinách je mylne považovaná za liečivú či luxusnú komoditu. Tradičné opatrenia, ako sú strážené rezervácie, odstraňovanie rohov alebo prísne tresty, síce pomáhajú, ale pašeráci nachádzajú stále nové cesty. Preto vznikol revolučný projekt Rhisotope, ktorý do boja proti nelegálnemu obchodu zapojil jadrovú fyziku.
Ako funguje označenie rohov
Vedci v Juhoafrickej republike vyvinuli metódu, pri ktorej sú rohy nosorožcov ošetrené mikrodávkami rádioaktívnej látky. Ide o také nízke množstvo, že je pre zviera úplne neškodné a nepredstavuje riziko ani pre ľudí či životné prostredie. Naopak, aj minimálna stopa tejto látky je dostatočne silná na to, aby spustila varovné radiačné senzory – tie, ktoré sa používajú na letiskách, v prístavoch či na hraničných priechodoch. Pokus dostať rohy za hranice tak rozozvučnia detektory.
Prvé testy preukázali, že takto ošetrené rohy boli odhalené aj v uzavretých kovových kontajneroch, čo robí pašovanie extrémne riskantným.
Výhody pre ochranu nosorožcov
Kombinácia biológie a fyziky má hneď niekoľko prínosov:
- Odstrašenie kupcov a pašerákov – samotné vedomie, že roh môže aktivovať detektory, výrazne znižuje jeho hodnotu na čiernom trhu.
- Bezpečnosť pre zvieratá – dlhodobé zdravotné testy preukázali, že rádioaktívne mikrodávky nemajú negatívny vplyv na nosorožce.
- Jednoduchá detekcia – na rozdiel od tradičného označovania, ako sú čipy či chemické značky, rádioaktívne stopy nemožno odstrániť ani skryť.
Rozšírenie technológie na iné druhy
Ambície projektu Rhisotope nekončia pri nosorožcoch. Rovnaký prístup by sa mohol použiť aj pri slonoch, ktoré sú ďalšou obeťou masívneho pytliactva a nelegálneho obchodu. Do budúcna sa uvažuje aj o rozšírení na iné ohrozené druhy, ktorých časti tela sú vyhľadávané na ázijských trhoch.
Prepojenie vedy a ochrany prírody
Rádioaktívne označovanie rohov nosorožcov je odvážny krok, ktorý mení pravidlá hry. Ak sa metóda osvedčí v praxi a rozšíri na ďalšie druhy, môže ísť o prelomový moment v histórii ochrany ohrozených zvierat. Ochrana prírody tak dostáva do rúk nástroj, ktorý môže výrazne obmedziť pašeráctvo a zachrániť tisíce životov. Projekt Rhisotope je unikátnym príkladom toho, ako môže spojenie rôznych vedeckých disciplín – od biológie po jadrovú fyziku – priniesť riešenie tam, kde bežné postupy zlyhávajú. Inovácia prináša nádej, že rohy nosorožcov sa stanú na čiernom trhu prakticky bezcenné, a že tieto majestátne zvieratá získajú šancu na prežitie.
Pravdou zostáva aj to, že samotná aplikácia je stále riziková, má svoje pre a proti. Pre ochranárov je náročné zabezpečiť zviera, udržať, a inou komplikáciou je samotná distribúcia vhodných materiálov a ich aplikácia. Žiada si náročný systém, postupy, ale aj veľké odhodlanie.
Viac o projekte aj na stránkach: https://phys.org/news/2021-07-radioactive-rhino-horns-poachers.html
