Predstavte si, že si vezmete obrovský vrták, zapichnete ho do zeme priamo pod sebou a začnete kopať. Po niekoľkých tisíckach kilometrov horúcou magmou, železným jadrom a nepríjemne vysokými teplotami sa dostanete na opačnú stranu planéty. Tam, kde skončíte, sa nachádza váš antipod – bod na Zemi, ktorý leží presne oproti vášmu aktuálnemu miestu, ak by ste prešli planétu „skrz“. Sú miesta, ktoré majú zaujímavý antipod. My na Slovensku by nás veľmi nepotešil…
Takáto myšlienka znie ako sci-fi, ale má pevný základ v geografii. Antipod nie je len poetická predstava, ale presne definovaný geografický pojem. Ak by ste spojili váš bod na mape so stredom Zeme a pokračovali priamkou na druhú stranu, miesto, kde vyjdete von, je antipod.
Ako sa antipod počíta
Zem je guľa (no dobre, mierne sploštená na póloch a nerovná vďaka nerovnému reliéfu a anomáliám – geoid). V každom prípade výpočet antipodu je pomerne jednoduchý. Zoberiete svoju zemepisnú šírku a zmeníte ju na opačnú – sever sa stane juhom a naopak. Potom vezmete svoju zemepisnú dĺžku a odpočítate ju od 180 stupňov, pričom meníte východnú za západnú polguľu.
Príklad: Bratislava má približne 48,15° severnej šírky a 17,11° východnej dĺžky. Jej antipod by bol 48,15° južnej šírky a 162,89° západnej dĺžky – čo je kdesi v Tichom oceáne, pomerne ďaleko od Nového Zélandu. To znamená, že ak ste zo Slovenska, váš antipod bude pravdepodobne pod vodou (čo je smutná správa pre fanúšikov priameho „kopania na druhú stranu“).
Prečo je väčšina antipodov vo vode?
Naša planéta má približne 71 % povrchu pokrytého oceánmi. Šanca, že váš antipod leží na súši, je teda pomerne malá. Ľudia, ktorí majú antipod na pevnej zemi, sú geografickou raritou. Napríklad časť Argentíny má antipod v Číne, a niektoré časti Španielska majú antipody na Novom Zélande.
Antipody v histórii a kultúre
Myšlienka antipodov bola známa už v staroveku. Grécky filozof Kratés z Malu v 2. storočí pred n. l. si predstavoval Zem ako guľu s obývanými aj neobývanými oblasťami, vrátane „protinožcov“. V stredoveku bola táto predstava často odmietaná v Európe z náboženských dôvodov, pretože „na druhej strane“ by vraj nemohli žiť ľudia kvôli neprístupnosti a oddeleniu oceánmi. Moreplavci a vedci minulosti dávno pred objavením Austrálie a Antarktídy, keď už konečne aj cirkev a ďalšie vedné odbory prijali fakt, že Zem je guľatá, nepoznali všetku pevninu.
O Austrálii sa vedelo najskôr v predpokladoch. Očakávalo sa, že Zem musí na opačnej strane vyrovnávať nejaká veľká pevnina. Drobné ostrovy úlohu akéhosi vyrovnania rovnováhy nemohli dostatočne naplniť a tieto predpoklady boli uspokojené až objavom Austrálie. Tušilo sa, že tam niekde musí byť. Skôr než na jej pobrežie doplávala prvá európska loď, existovala v mysliach učencov a kartografov ako hypotetická „južná zem“ – Terra Australis Incognita. Neskôr už len Australia. Niečo, čo provokuje Plochozemcov a tí pre celé storočia objavov a ciest nemajú logické vysvetlenie.
Dnes sa na antipody pozeráme skôr ako na zaujímavosť a skvelú pomôcku pri vysvetľovaní zemepisných súradníc.
Chcete nájsť svoj antipod?
Našťastie, nemusíte kupovať priemyselný vrták, zažiť nepredstaviteľné scifi na vlastnej koži a riskovať stretnutie s roztaveným jadrom planéty. Existuje viacero online nástrojov, ktoré vám ho okamžite vypočítajú a zobrazia na mape:
- www.antipodesmap.com – zadáte mesto alebo kliknete na mapu a okamžite uvidíte antipod.
- www.geomidpoint.com/antipode – umožňuje vyhľadávať podľa súradníc alebo názvu miesta.
- www.freemaptools.com/opposite-point-on-earth.htm – zobrazuje presný bod na druhej strane planéty.
