Kitty Weichherz môžu často prirovnávať k Anne Frank. Židovské dievča Anna vyrastala v Holandsku a jej nesmrteľnosť majú na svedomí denníky, ktoré sa zachovali po odhalení skrýše a odvlečení do koncentračného tábora. Kitty Weichherz mala podobný osud. Aj ona sa narodila ako Židovka, ktorú postihol strašný osud v temnom období minulého storočia. Zásadnou zaujímavosťou je, že aj jej život zaznamenali mimoriadne cenné denníky a spája sa priamo so Slovenskom. Čiastočne s Bratislavou, no oveľa zásadnejšie s Čadcou na Kysuciach. Jej príbeh oživuje aj nová kniha Deti vojny-povojny: Vierka, kde je Kitty jednou z vedľajších postáv.
Kitty (narodená v decembri 1929) bola jediná dcéra slovenských židovských rodičov Estery (Esti) a Bélu (Vojtecha) Weichherzovcov. Rodina pred vojnou žila v Bratislave, kde Béla pracoval ako obchodný cestujúci firmy Philips; širšia rodina pochádzala z Čadce a často ju navštevovali. Esterin brat Artur vlastnil so spoločníkom Goldsteinom významnú likérku v Čadci. Dôležitým faktom je, že Kitty bola vytúženým dieťaťom páru, ktorému sa dlho počať dieťa nedarilo. Šťastný otec už v predstihu pred narodením začal písať denníky svojho dieťaťa a zaznamenával už tehotenstvo, neskôr rané detstvo, prvé kroky, údaje, váhu a podobne.
Návrat do Čadce po roku 1939
Po okupácii Česko-Slovenska v roku 1939 prišiel Béla o prácu a rodina sa vrátila do rodného prostredia v Čadci. Samotný Béla bol rodák z Turzovky. Kitty v Čadci navštevovala židovskú školu. Nebola pritom svojou vierou ojedinelá. V Čadci v tej dobe žila početná židovská komunita, ktorá tvorila významný podiel obyvateľstva centra mesta. Mesto malo aj synagógu priamo na Palárikovej ulici na miestach, ktoré by sme dnes našli oproti budove okresného úradu a miestnej fontáne.
Kittinin otec viedol naďalej denníkové záznamy o svojej dcére. Lenže doba sa menila. Kitty sa dostávala do puberty a okrem toho nastávali politické zmeny a problémy. Denníky postupne zachytávajú obmedzenia voči Židom. Čoraz viac sa obsah denníkov mení, zaznamenané sú mnohé negatíva, straty, obmedzenia a aj zhoršovanie vzťahov v spoločnosti, či v rodine. Po 26. auguste 1939 sa z osobného zošita stáva dokument doby: mapuje politické zmeny, stratu bývania a práce, vylúčenie Kitty z verejnej školy a prechod do židovskej. Záznamy sa končia začiatkom jari 1942. je vysoko pravdepodobné, že v tom čase otec Denníky ukryl u známych a viac sa k nim nevracal, keďže aj situácia s majetkom a osobnými vecami bola pre Židov veľmi neistá.
Denník tvoria dva zväzky. Dopĺňajú ho rodinné fotografie, ktoré dnes slúžia ako vizuálne svedectvo o tom, ako sa menilo mesto a život dieťaťa v ňom. Je mimoriadne smutné, že nebyť týchto denníkov, neexistovala tak hodnotná a autentická cesta do minulosti. Mnohé zaznamenané udalosti nemajú zmienku v iných materiáloch. Denníky sú totiž písané rukou a v nemeckom jazyku. V meste Čadca sa nenachádza žiadna pamätná tabuľa, živá, či statická pripomienka takto hodnotného písomného prameňa a artefaktu.
Osud denníkov a Kittinin príbeh
Denníky sa vďaka vzdialenej rodine podarilo zachrániť a venovať Múzeu Holokaustuvo Washingtone. Denníky rozdelené na tri časti je možné študovať aj online prostredníctvom stránok https://collections.ushmm.org/search/catalog/irn521692?rsc=24824&cv=0&x=1881&y=2277&z=1.1e-4
V roku 2008 vyšiel anglický preklad s názvom In Her Father’s Eyes: A Childhood Extinguished by the Holocaust (Rutgers University Press; ed. Daniel H. Magilow), ale v slovenčine jej príbeh dosiaľ nijakým spôsobom nevyšiel. Čiastočne to mení slovenská novinka Deti vojny-povojny: Vierka, v ktorej vystupuje Kitty Weichherz ako vedľajšia, no dôležitá postava. Prostredníctvom nej tak spoznávame časť protižidovských opatrení a nenávistných nálad, ktoré v danej dobe panujú.
Kulturológ Tomáš Galierik v knihe prináša pohľad na vojnovú Čadcu, zmeny nálad, politiky, popisuje mnohé udalosti a zachytáva pritom aj dôveryhodný obraz doby. Jej jednoduchosť a náročnosť zároveň.Práve prostredníctvom príbehu v tejto knihe môže príbeh skutočnej Kitty Weichherz pokračovať. Autor zmapoval neskoršie udalosti, vďaka čomu vieme, že Kitty Weicherz spolu s rodičmi boli deportovaní do vyhladzovacieho tábora Sobibor vlakom vypraveným 6. júna 1942 zo Žiliny. Sobibor bol tábor, ktorý nemal kapacitu na ubytovanie a prichádzajúce transporty boli určené na okamžitú likvidáciu a vyseparovanie všetkých osobných vecí popravených Židov na ďalšie využitie v Ríši.
-
Knihu nájdete v ponuke MARTINUS.sk alebo BUX.sk
Zostáva veľkou škodou, že tak cenný dokument, ako sú denníky Kitty Weichherz za celé roky nedostali rozsiahlu dokumentárnu podobu, či dokonca tú filmovú. Azda aj pohľad na Čadcu zmení knižná novinka. Je jej cieľom, aby sa na Čadcu nepozeralo len ako na mesto na Kysuciach, ale aj na miesto, ktoré má čo ponúknuť z historického hľadiska.
