Na sociálnych sieťach sa čoraz častejšie objavujú videá, ktoré majú jedno spoločné – šokovať a zároveň dojať. Divoké zviera príde na priedomie amerického domu a tak ho nerušene a bez strachu kŕmi dieťa, dôchodkyňa, alebo opilec. Neuvedomujú si riziko a zviera poslušne žerie, alebo sa nechá pohladkať. Na prvý pohľad pôsobia situácie ako neškodné, ba až dojímavo. Sú to konkrétne videá, ktoré získavajú množstvo lajkov a ľudia si ich opakovane prehrávajú. Dieťa, ktoré kŕmi medveďa z misky, staršia pani, ktorá ponúka jedlo pume pri dome, alebo muž, ktorý si natáča, ako líška prichádza až k jeho nohám. V skutočnosti však ide o nebezpečný trend, ktorý spája manipuláciu, fingované situácie a vedomé hranie sa s emóciami ľudí. Pochopiteľne, skutočné situácie vždy zaujali a tak umelá inteligencia produkuje ďalší materiál.

Ako vznikajú „virálne momenty“
Falošné videá tohto typu sú na vzostupe, takže sme len na začiatku. Autori takýchto videí často pracujú podľa rovnakého vzorca. Vytvoria scénu, ktorá pôsobí autenticky a náhodne, umiestnia do nej bežného človeka, ktorý si nemá uvedomovať situáciu a „má odhaliť, že zvieratá nám nechcú zle“ – dôchodkyňu, dieťa alebo neskúseného muža, ktorých postavia do nebezpečnej situácie so zdanlivo mierumilovným divým zvieraťom. Výsledok publikujú so stručným sprievodným textom, alebo vymysleným tvrdením, že „skutočne sa stalo“.
V skutočnosti však tieto videá nie sú ani tak o zvieratách, ako o sledovanosti a zisku. Sociálne siete odmeňujú virálne príspevky – čím viac zdieľaní a komentárov, tým vyššia šanca na zaradenie do odporúčaných videí. To prináša peniaze a pozornosť.

Problém oveľa väčších rozmerov
Už dávno nemožno veriť všetkému, čo vidíme na videu. Väčšina týchto videí úmyselne neuvádza kontext. Nevieme, kde sa udalosť odohrala, kto ju natočil a ani či je skutočná. Často ide o falošné scény, pri ktorých je zviera buď cvičené, umelo vložené pomocou digitálnych efektov, celkom vygenerované umelou inteligenciou, alebo ide o opakované video vydávané za nový incident. Videá sú sofistikované, no vygenerované obrázky sú oveľa jednoduchšie. Takýto obsah má jediný cieľ – získať viralitu, nejde o pravdu.
Nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že ľudia – najmä deti a seniori – môžu mať pocit, že divé zvieratá sú neškodné. Pritom realita je opačná. Videá, ktoré zobrazujú tieto situácie ako pokojné či „roztomilé“, vytvárajú falošný pocit bezpečia a znižujú rešpekt voči prírode. Zároveň sa znova objavuje vážne riziko zahlcovania priestoru falošnými správami a manipuláciami emóciami. Týka sa to aj takých oblastí ako:
- Znecitlivenie publika – Čím viac podobných videí ľudia vidia, tým menej vnímajú skutočné riziká.
- Nárast imitácií – Niektorí sa pokúšajú podobné zábery napodobniť. Možno v počítači, no neskôr sa môže prívetivo bez strachu a ostražitej reakcie aj reálne dieťa v reálnom svete.
- Psychologické manipulácie – Využívajú emócie: súcit, šok, zvedavosť. To všetko zvyšuje interakcie, ale znižuje dôveru v médiá.
Ak chýba presné miesto, dátum a zdroj, ide pravdepodobne o fingovaný obsah. Ak je video zverejnené len na jednej stránke alebo účte, bez overiteľného pôvodu, je dôvod na pochybnosti. Je časté, že sa podobné video objaví viackrát s inými textami. Opätovné využitie cudzieho obsahu jeho opakovaním je snaha o zneužitie efektu v inom čase a očakávanie iných čísiel s iným publikom.

Keď viralita víťazí nad pravdou
Základným cieľom týchto videí nie je sprostredkovať skutočnú udalosť, ale získať lajky, čísla, zisk – bez ohľadu na pravdivosť. Autori vedome využívajú dôverčivosť divákov a ich prirodzenú zvedavosť. Každé zdieľanie, komentár či kliknutie je pre nich výhra. Sociálne siete zmenili spôsob, akým vnímame realitu. Virálne videá, ktoré spájajú ľudí a divú zver v „dojemných“ momentoch, môžu pôsobiť nevinné, ale v skutočnosti vytvárajú nebezpečný precedens. a pritom vyzerajú tak realisticky.




