ZN.SK
Levoča mesto, copyright

Výnimočné miesta od Levoče po Spišský hrad ako celodenný výlet

Levoča je mimoriadne historické mesto. Pôvodné mestské hradby nepadli za obeť výstavbe a rozširovaniu mesta, ani bezhlavému búraniu kvôli…

Spišský región svoj názov prenáša aj do niekoľkých ďalších geografických názvov. S prídavným menom „Spišské“ sa tak stretneme na mape niekoľkokrát. V minulosti šlo o prosperujúci región, ktorý stál na obchodných cestách. Ba dokonca aj na jednej z najvýznamnejších obchodných trasách Európy – na Jantárovej ceste. Spiš ako dôležitá obchodná križovatka prosperoval. Vďaka príspevku nemeckého prisťahovalectva a celkovo bohatej histórii máme v regióne niekoľko významných pamiatok, ktoré dopĺňajú tie prírodné. Na Strednom Spiši nájdeme viacero zaujímavostí a Levoča k nim bezpodmienečne patrí.

Levoča – výnimočná z niekoľkých dôvodov

Levoča je mimoriadne historické mesto. Pôvodné mestské hradby nepadli za obeť výstavbe a rozširovaniu mesta, ani bezhlavému búraniu kvôli materiálu. Zachovalo sa celé stredoveké námestie a pôvodnú radovú zástavbu viac ako 50 meštianskych domov tu nenarúša funkcionalizmus, alebo moderné architektonické prvky. Ani „stavebné prešlapy komunistov“ ako v iných mestách. Historické jadro mesta si zachováva svoju tvár s ohľadom na čas a funkciu dodnes. Mesto žije plnohodnotným životom prevádzok, kaviarní, obchodov, či ďalších služieb a tento fakt nijako nenarúša historickú hodnotu a pocit z návštevy miesta.

Kostol sv. Jakuba, Levoča

Katedrála sv. Jakuba stojaca pri nezameniteľnej historickej budove mestskej radnice, v sebe ukrýva najväčší gotický oltár u nás, v Európe, ale aj vo svete. Neskorogotický oltár Majstra Pavla z lipového dreva vznikal medzi rokmi 1507 až 1517. Meria 18,62 a jeho vzniku sa venuje aj blízke Múzeum Majstra Pavla. Jeho návšteva by mala byť povinnou zastávkou pri poznávaní tohto svetového unikátu. Katedrála je však zaujímavá aj ďalšou svojou výzdobou a vlastnou históriou. Jej priestory zachycujú vojnový film organ (1964)

Biblia s fotografiami oltára Majstra Pavla z Levoče

Ikonicky známa renesančná radnica

Katedrále susediaca radnica z roku 1550 je jedným zo symbolov Levoče. Charakteristická budova sa ocitla na nespočetných pohľadniciach, suveníroch, je súčasťou miestnej 0 eurovej bankovky a opakovane bola vďačným objektom aj pre filmárov. Renesančná architektúra a arkádové prvky sme mohli vidieť v trojdielnej sérii Adam Šangala, ale aj v maďarskom filme Čierne mesto (Fekete Város, 1971). Ďalšie objekty a príroda mesta Levoča sa objavili aj vo filmoch Jánošík (1935), Vták ohnivák (1997), no s Levočou je najvýraznejšie spojený Skrytý prameň (1973). Film, ktorý v pozadí hlavnej dejovej línie približuje dobu a priebeh vzniku slávneho oltára.

Levoča mesto, copyright

Nebolo by ani o desaťročia neskôr ničím zvláštnym, ak by ste na terase miestnej cukrárne stretli amerických hercov a filmárov ubytovaných s výhľadom na katedrálu a radnicu. Na neďalekom Spišskom hrade totiž vznikali príbehy s hrdinami Starovekého Ríma, stredovekého Anglicka až po fiktívne fantasy kráľovstvá.

Thurzov dom, Levoča

V Levoči je možné objavovať ešte oveľa viac. Miestna klietka hanby je zaujímavou atrakciou, keďže je pôvodnou a reálnou klietkou slúžiacou na trestanie žien. Áno, muži sa v spojitosti s ňou nespomínajú. Komplex kláštorných objektov v Levoči a kostol sv. Ducha postavený do písmena U vyniká zachovanou barokovou architektúrou. Veriaci poznajú mariánsku horu nad mestom s Bazilikou Navštívenia Panny Márie. Zaujímavosti spojené s filmom a nakrúcaním v Levoči a okolí si môžete pozrieť podrobnejšie v knihe Filmové miesta 1 od Tomáša Galierika.

Hradby Levoča

Okolie Levoče

Obec severne od Levoče s názvom Nižné Repáše je spojená s ľudovou architektúrou. Tú si pamätá najmä staršia generácia, keďže je súčasťou tradičného vianočného filmu Vianočné oblátky Martina Ťapáka z roku 1977. O tok neskôr tu nakrúcal rovnaký režisér aj drámu Krutá ľúbosť. V Spišskom Hrhove sa ukrýva pôsobivý unikát. Neobarokový kaštieľ s pôsobivou architektúrou, ktorý priam čaká na objavenie filmármi, no predovšetkým záujmom úradov a reštaurátorov pre nevyhnutnú dôkladnú rekonštrukciu a záchranu. Vpád Červenej armády sa síce „postaral“ o vyrabovanie interiéru, no miestne maľby maľované priamo na stenu nepremiestnila žiadna iná garnitúra. Kultúrny význam pamiatky však zatiaľ a žiaľ využívaný nie je.

Spišské Podhradie

Mesto Spišské Podhradie v sebe ukrýva viac ako 150 kultúrnych pamiatok. Sú nimi mnohé meštianske budovy, kríže, stavby, kostoly aj  významné cirkevné mestečko, známe ako Spišská Kapitula. Dodnes je toto miesto sídlom spišského biskupa a centrom Spišskej diecézy. V tesnej blízkosti mimoriadne fotogenickej lokality s výhľadom na Spišský hrad sa nachádza aj geologický úkaz Sivá brada. Travertínový výver v blízkosti kaplnky Kaplnky sv. Kríža vytvára kamennú usadeninu. Zaujímavé sú aj miestne minerálne pramene a zvláštny pohyb vody pod kopcom. Neďaleko sú známe Baldovce, takže prítomnosť prameňov už ani nemôže prekvapiť.

Spišský hrad, najväčší svojho druhu v strednej Európe

Spišský hrad je pre Spišské Podhradie a očakávanú spojitosť tak trochu paradoxom. Nenachádza sa totiž v rovnakom okrese, ale ani v rovnakom kraji ako Podhradie. Spišský hrad patrí do katastra obce Žehra v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji. Hrad, ako dôležitý symbol Spiša, je národnou kultúrnou pamiatkou. Je spolu s Levočou a kostolíkom v Žehre súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Stalo sa tak v roku 1993 v rámci zápisu Spišský hrad a pamiatky okolia. Hrad stojaci na vápencovom brale vznikal od 12. storočia a pre rozľahlosť svojich hradieb je svojim areálom považovaný za najväčší v strednej Európe.

Špišský hrad

Návštevník si medzi jeho hradbami pripadá veľmi malý. Pripomínať môže mohutné križiacke pevnosti a vonkajšie hradby pôsobia ako kamenné obranné hradby z antických dôb. S výraznejšou rekonštrukciou zrúcaniny sa začalo v druhej polovici minulého storočia.

Špišský hrad

V rôznych jej etapách je tak zachytený aj v kinematografii. Hoci s filmovými úpravami. Nemôžeme sa čudovať, že mimo slovenskú filmovú tvorbu zaujal aj svetových filmárov. Rok 1995 sa niesol v znamení nakrúcania slávneho Dračieho srdca. V roku 2003 sa tu nakrúcal historický film Lev v zime s Patrickom Stewartom a slávnou Cruelou Devil, herečkou Glen Close. V roku 2007 v ňom vznikali scény pre film Posledná légia s oscarovým Colinom Firthom a spája sa aj s barbarským fantasy filmom Kull dobyvateľ (1997) s Kevinom Sorbom, ktorého poznáme skôr ako seriálového Herculesa.

Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.



Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu