Bojnice sú už celé desaťročia dôležitou turistickou lokalitou. Z kultúrnohistorického hľadiska je to predovšetkým pre umiestnenie unikátnej stavby, jednej z najkrajších svojho druhu na Slovensku. Bojnický zámok, ktorý vzhľadom pripomína mnohé rozprávkové stavby, pritom už využilo nemálo filmových rozprávok ako filmovú kulisu. Bojnice sú však pre mnohé rodiny s deťmi aj cieľom návštevníkov našej jedinej národnej zoologickej záhrady.
Tá sa pýši chovom významných druhov živočíchov a dlhoročnou tradíciou. Historické centrum Bojníc, zvyšky opevnenia a ďalšie historické objekty sú už v hľadáčiku turistov menej. Pritom o podujatia v nich nie je núdza. Pri všetkej kultúre, jarmokoch aj tradíciách je v kontraste mnoho plastových atrakcií a stánkov s tovarom, ktorý je tomuto miestu vzdialený. Čo všetko v Bojniciach a okolí môžeme nájsť?
Bojnický zámok
Azda najfotografovanejšie miesto Bojníc, jeden zo symbolov Slovenska a napriek polohe mimo frekventované cestné spojenia, jedna z našich najnavštevovanejších atrakcií. Bojnický zámok bol pôvodne gotický hrad prestavaný na renesančný zámok s výraznou prestavbou grófa Pálfiho, ktorú poznáme dnes. Tou sa chcel priblížiť k honosným francúzskym a talianskym zámkom, čím docielil na naše pomery unikátny vzhľad a jeho jedinečnosť. Nehovoriac o hodnote zbierkových predmetov samotného zámku, hodnote zlatého Bojnického oltáru, vnútornej výzdoby Tureckej a Zlatej sály a zachovalosti celej architektúry.
Významný môže byť z pohľadu filmového nadšenca. Práve Bojnický zámok bol tým zámkom, ktorý vidieť v hudobnej rozprávke Šíleně smutná princezna s Helenou Vondráčkovou. Miestne jazdecké schody a sály predstavovali kráľovstvo čiernej kráľovnej v rozprávke Fantagirhó II. (1992) v podaní slávnej Brigitte Nielsen. Interiéry, ale aj nezameniteľné točité schodisko vo veži sme mohli spoznať v prvej hranej farebnej rozprávke s Františkom Dibarborom s názvom Pán a hvezdár, ale tiež v rozprávke O Čarodejníkoch a ľuďoch (2000). Atrakciami sú aj hradné jazierko, lipa Mateja Korvína, ako aj hradná priekopa a kvapľová jaskyňa pod hradom. Množstvo filmov a vôbec filmová história na mape Slovenska je bližšie predstavená v knihe Filmové miesta 1, ktorá spomína Bojnický zámok mimo iné významné zámky a hrady, ako miesta nakrúcania slávnych filmov.
Sokoliari Aquila
Návšteva Bojníc je neodmysliteľné po celé desaťročia prepojená na sokoliarov, šermiarov a ľudí s ďalším lesným vtáctvom v dobových kostýmoch. Prispievajú k historickej atmosfére Bojníc a sami majú svoju stálu scénu na amfiteátri pri zámku.
Národná zoologická záhrada v Bojniciach
Ako najstaršia a najnavštevovanejšia Zoologická záhrada na Slovensku má svojou veľkosťou a významom známe meno aj medzi ostatnými chovnými zariadeniami vo svete. Zoologická záhrada pritom aktívne prispieva k záchrane niektorých ohrozených druhov a sama prezentuje zhruba 400 rôznych druhov.
Kúpanie, voda a termálne pramene
Okolie Bojníc sa neustále mení. V posledných rokoch sa vo výraznej miere rozšíril a zrekonštruoval kúpeľný areál a kúpeľníctvo tým začalo naberať celkom iné rozmery. Štatút kúpeľného mesta získali Bojnice už v roku 1959. Rovnako tak je návštevníkom známe termálne kúpalisko Čajka, ktoré volá po rekonštrukcii a rozšírení. Nachádza sa v tesnej blízkosti zámku a miestnych frekventovaných parkovísk. Počas leta je neďaleká priehrada Kanianka známa aj miesto prírodného kúpania.
Múzeum praveku v Prepoštskej jaskyni a geológia
Pomerne mladou vzdelávacou atrakciou je Prepoštská jaskyňa a jej expozícia pravekého osídlenia. Ňou si toto miesto pripomína život neandertálcov, ktorých zvyšky obydlí boli práve v tejto jaskyni objavené v roku 1926. Dôsledne pripravený itinerár školských výletov s týmto miestom počíta ako s dôležitou vzdelávacou zastávkou. Pre nadšencov geológie a prírodopisné školské exkurzie je vhodná expozícia súkromného Mineralogického a baníckeho múzea Jakuba Drevennáka na Športovej ulici.
Novodobé atrakcie Bojníc pre rodiny s deťmi
S kúpeľmi má určitý súvis aj vybudovanie rozhľadne Čajka, ktorá dnes tvorí „skyline“ Bojníc viditeľný už z veľkej diaľky. Pri jej úpätí sa dnes nachádza rušné, ale prístupné detské ihrisko s viacerými atrakciami, dreveným hradom aj domčekami zo Šmolkovej dedinky. Rozhľadnu ponúka aj susedné mesto Prievidza v miestnom Lesoparku. Pre dospelých a mládež od 14 rokov je určená úniková hra Mysterium prevádzkovaná na Hurbanovom námestí. Zložená je z troch rôznych scenárov a vyžaduje si rezerváciu vopred. Gumi Land je park nafukovacích atrakcií pre deti nachádzajúci sa v lokalite Pod Farou.
Foto: Domčeky Šmolkov pod vyhliadkou Čajka nad zámkom, autor Tomáš Galierik
Chodník vedúci od parkovacích miest zámku po zoologickú záhradu je dlhodobo známy stánkovým suvenírovým tovarom. Dnes je doplnený o nové parcely, ktoré sú pokračovaním chodníka vedúceho z pešej zóny historického centra a námestia Bojníc k hradu, pokračujúc do priestorov nad hradom. Tu je dnes prístupná komerčná plocha využívaná rôznymi atrakciami, bez kultúrneho prepojenia na miestnu históriu, alebo kúpeľníctvo ale aj časť venovaná ľudovým remeslám. Jednotlivé komerčné prevádzky kombinujú rôzne moderné atrakcie, stánky, ale tiež kontaktný chov papagájov a skleníky. V nich môžu nadšenci kaktusov obdivovať viacero exotických druhov
Okolie Bojníc
Baňa Cigeľ – Hornonitriansky banský skanzen
V blízkej obci Sebedražie pri Prievidzi sa nachádza banský skanzen s ukážkou banskej techniky aj s cestou banským vláčikom. Návštevníci pritom môžu nahlaidnuť aj priamo do podzemia.
Nováky a pamätník Židovského pracovného tábora
Mesto Nováky sa mimo banskú históriu môže pochváliť technickým motomúzeom na Priemyselnej ulici, aj takmer zabudnutým historicky zaujímavým miestom pri obci Koš. Pravdepodobne väčšina áut bez akéhokoľvek zastavenia minie drobný pamätník, ktorý dnes nahradzuje v minulosti rozsiahlu stavbu obávaného tábora. Ten bol v Novákoch zriadený počas II. svetovej vojny a výrazne zasiahol do životov mnohých väznených Židov. Po vojne ešte istý čas tábor fungoval ako väzenie.
Foto: Pamätník na židovský pracovný tábor, ktorý sa tu v minulosti nachádzal, autor Tomáš Galierik
Pred jeho likvidáciou a zrovnaním so zemou však v roku 1962 stihli miesto využiť filmári v slávnom vojnovom filme Boxer a smrť režiséra Štefana Uhera. Dnes sa na tomto mieste nachádza len malá pripomienka najväčšieho pracovného tábora na našom území. O filme a konkrétnom mieste, pracovnom tábore, ako filmovej lokácií píše podrobnejšie kniha Filmové miesta 2.
