Janko Kráľ: život, zaujímavosti, tvorba tajomného Divného Janka

Janko Kráľ: život, zaujímavosti, tvorba tajomného Divného Janka

Janko Kráľ, považovaný za najbúrlivejšieho básnika štúrovskej generácie, získal už za svojho života prezývku Divný Janko. Mohla za to jeho povaha revolucionára aj život opradený tajomstvami. Sám sa tak nazval už v slávnom diele Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, ktoré bolo inšpirované jeho detstvom.Pripomíname si ho na niekoľkých uliciach v našich mestách. Zvyknú sa nazývať ulicami Janka Kráľa, nie obvyklým priezviskom, aby nedošlo k mýlke. Pomenovaný je podľa neho aj známy park v Bratislave a jeho tvár je aj vyobrazená na novej zberateľskej 0 eurovej bankovke. Pre zberateľov pôjde o lákavý kúsok, keďže zo Štúrovcov sa na 0 eurovom koncepte objavil zatiaľ Janko Matúška, autor textu slovenskej hymny.

Janko Kráľ 0 eurová bankovka

0 eurová bankovka vychádza v náklade 5 000 kusov s cenou 3 EUR. Dostupná bude od 10. apríla 2022 v informačnom centre mesta Liptovský Mikuláš na Námestí mieru 1. Ide o oficiálny 0 eur souvenir.

Podobizeň Janka Kráľa nie je nikde stopercentná

Vyobrazenie Janka Kráľa pritom nebude nikdy presné. Aj pri bankovke sa vychádza z predpokladov a z podobnosti jeho syna, o ktorom bolo známe, že sa veľmi na otca podobal. Kráľovu skutočnú tvár nezachytila žiadna maľba, ani fotografia a tak všetky jeho učebnicové vyobrazenia vychádzali zo spomienok pamätníkov, alebo z popisov z pera literárnych osobností, medzi inými aj Boženy Němcovej, ktorá sa zamerala predovšetkým na jeho charakterové vlastnosti. Tá bola jeho dobrou priateľkou, spolu s jej mužom, s ktorými sa stretával počas ich pobytu na Slovensku. Zaujímavosťou je, že sa až neskôr, ako sa v učebniciach zaužívalo používanie ako-tak ustálenej podobizne, objavila fotografia zachytávajúca muža a ženu, pravdepodobne Kráľa a jeho ženu Máriu Polexínu.

Janko Kráľ ako štúrovec a autor

Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1842 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa spoznal s Ľudovítom Štúrom. Bol jeden z prvých (1843), ktorí písali básne v Štúrovej slovenčine. Podobne, ako mnohí iní študenti, aj on na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra odišiel v roku 1844 z lýcea. Pri tejto príležitosti vznikla báseň Duma bratislavská. Vrátil sa do Liptovského Mikuláša a prispel k založeniu spolku Tatrín. Slávnou je báseň venovaná slobode Jarná pieseň.

Nezabudnuteľné sú jeho básne o zbojníkoch sústredené v zbierke pod názvom Výlomky z Jánošíka. Samotného Juraja Jánošíka študoval v súdnych spisoch, prešiel sa v jeho stopách. Istý čas po roku 1845 bol jeho život opradený legendami. Doslova sa túlal Slovenskom, a jeho púť pokračovala až do Srbska a Chorvátska. Za organizovanie ľudových protestov bol v roku 1848 uväznený v Šahách aj Pešti, odsúdený na trest smrti. Neskôr mu trest zmenili na mučenie a po niekoľkých mesiacoch ho pustili. Žalár a sklamania z revolučného neúspechu mu boli inšpiráciou pre báseň Šahy.

Osobný život búrliváka

Pred uväznením pracoval v advokátskej kancelárii. V porevolučných rokoch pôsobil v štátnej správe, aj na súde v Zlatých Moravciach. Manželstvo s Máriou Polexínou Modrányiovou mu prinieslo troch synov a dcéru. Tá sa narodila v Čadci, v období rokov 1854 až 1858, počas ktorých pracoval na miestnom Slúžnovskom úrade, čo bola obdoba okresného, alebo župného úradu. V Čadci sú na túto spojitosť hrdí, aj keď Kráľ sa tu nijako výrazne neprejavoval pre chýbajúce kultúrne zázemie, v ktorom by sa mohol výraznejšie realizovať.

Zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach na následky nákazy týfusom. O mieste jeho posledného odpočinku sa vedú dohady. Niektoré názory spochybňujú presun jeho skutočných pozostatkov na Národný cintorín v Martine a miestny hrob považujú len za symbolický. Pôvodný hrob v Zlatých Moravciach spustol, čo mohlo viesť k nesprávnej identifikácii. Hovorí sa najmä o vysokom riziku zámeny neoznačených hrobov, ak sa aj kríže po dlhom čase nedali identifikovať.

V meste totiž nezostal nikto z jeho potomkov a rodiny, kto by sa o hrob mohol postarať. Jeho rodný dom stojí v Liptovskom Mikuláši na súčasnom námestí v blízkosti múzea, aj keď jeho otec, mäsiar, ako sa neskôr ukázalo, mal spojenie ešte s iným domom, no aj tu nie sú celkom jasné informácie o tom, či možno tento rodný dom považovať za možný omyl a skutočným rodným domom je ten druhý naznačovaný. V každom prípade ten, ktorý aj múzeum uvádza ako rodný, je významnou stavbou a miestom, ktoré si zaslúži pozornosť.


Pod autorom ZN.SK vychádzajú články externých redaktorov a články viacerých autorov súčasne. Neraz vám tak prinášame rozsiahlu tému, alebo článok neobvyklý voči ostatnej našej tvorbe.