Hot-dog je rýchlo pripraviteľný a chuťovo jasný. Kúpime ho na pumpe, v bežných stánkoch, na festivaloch a všade tam, kam predajca dokáže dotiahnuť pár nádob a plynový horák. Vedeli ste, odkiaľ pochádza? Alebo ako vznikol jeho názov? Prečo vlastne horúci pes?
Český politik Tomio Okamura šíri dezinformácie a výmysly aj v prípade pôvodu rohlíku s párkem. Českú republiku považuje za vynálezcu tzv. Hot-Dogov (párku v rožku). Informáciu, ktorú podáva v jednom zo svojich videí, zverejňuje ako myšlienku v rámci konverzácie o gastronomických úspechoch Českej republiky. Párok v rožku pritom uvádza ako bussiness plán, s ktorým počítal niekedy v minulosti. Baví sa na myšlienke otvorenia prevádzky predajcu hot-dogov v Tokiu, ale uvádza pritom argumenty, v ktorých si nič neoveruje. Na zlyhanie v jeho tvrdeniach ho tiež upozorňujú v komentároch. Kde je skutočná pravda?
Najstaršie prvopočiatky a nemecký pôvod
Za priekopníka v predaji a vývoji párku v rožku sa považuje nemecký mäsiar Johann Georg Hehner, ktorý piekol pečivo, pridával k nemu varené párky a priložil kyslú kapustu. V každom prípade, akékoľvek teórie zaoberajúce sa pôvodom hot-dogu musia zakladať na pôvode samotného mäsa v podobe párkov a klobás. V meste Frankfurt sa im ešte aj dnes hovorí „frankfurtwer“ a miestni ho považujú za svoje dedičstvo. Klobásy, ako hrubozrnný predchodca párku, boli výsadou a záležitosťou nemeckej kuchyne, ktorá prichádzala do New Yorku cez nemeckých prisťahovalcov. Prichádzali vo výraznej miere v druhej polovici 19. storočia a s nimi aj ich gastronómia. Popularita párkov v rožku mohla byť spôsobená rozdielnosťou ponuky potravín, v ktorej sa kombinovalo mäso na nemecký pôvod s pečivom, ktoré bolo nutné pripraviť priamo na mieste – ideálne čerstvé.
Ikonické jedlo americkej pouličnej kuchyne vychádza z nemecko-rakúskych párkov a bežného pečiva, ktoré si však mnohé podniky v New Yorku vyrábali cielene práve pre účel Hot-Dogu, keďže tento druh pečiva nebol bežným sortimentom. Punc pouličného jedla, pouličných stánkov a spôsobu prípravy a servírovania tomu celému, čo poznáme ako Hot-Dog dali až v USA. Spojil sa kultúrny prvok nemeckých prisťahovalcov, podobne ako tomu bolo pri hamburgeroch a vzniklo niečo ešte výraznejšie, slávnejšie a širšie.
Hot-Dog už pochádza z New Yorku
Pár rožku má teda svoj pôvod v Nemecku. Ale jeho komerčný pouličný predaj, propagácia a najmä názov Hot-Dog musíme posunúť za oceán do mesta New York, kde ešte donedávna prežívalo humorné pomenovanie, respektíve narážka na hot-dog ako na jazvečíka v pečive. Párky sa dali dobre skladovať a v prenosných varičoch aj pripravovať. Pečivo skladovateľné osobitne bolo možné jednoducho pripraviť ako úchyt a zároveň príloha párku. Zelenina, prípadne omáčky sa stali dôležitou prísadou. V rôznych úpravách máme stánkarov s párkami zachytených v novinách, aj komiksoch.
Okolo roku 1870 otvoril na Coney Islande svoj stánok nemecký predajca Charles Feltman, ktorý predával jednoducho „frankfurter“ a už o pár rokov sa z neho stáva obľúbená pochúťka na športových zápasoch, kde predaj raketovo rástol.
Známa je teória o významnom podiele Nathana Handwerkerova (1892-1974) na vynáleze. Bol to on, čo vytvoril rozsiahly biznis v prostredí stánkov s občerstvením – párkami v rožku. Pochádzal z regiónu, ktorý si dnes delia Poľsko a Ukrajina, no v roku 1912 emigroval do USA. Pracoval v reštaurácií, kde predával hot-dogy a neskôr si v tejto brandži vytvoril svoje vlastné podnikanie. Do akej miery bol on vynálezcom dnes nie je známe, hoci predpoklady sú, že hot-dogy skrátka existovali, no on im dal slávu a rozšíril ich ďalej.
Prečo hot-dog, čiže horúci pes?
Názov však značne metie a aj v Československu pripadalo celé desaťročia zvláštne, prečo „tam lidi jedí psy“. Doslovný preklad však nemožno spájať s reálnou konzumáciou psa. Pravdou nikdy nebolo ani to, že by bol pôvodne vyrábaný zo psa, alebo v nejakom krízovom období využívali psie mäso. Hľadať za tým môžeme marketing. Spôsob, ako niečo s humorom predať. Niekto trafil názov, pričom na neho ľudia zareagovali. Skutočný príbeh, ako sa to stalo, je dnes už neznámy.
Staré logá na pôvodných stánkoch však údajne pôsobili z diaľky ako tvár psa. Párok z každej strany ovísal ako uši a pečivo pôsobilo ako psia tvár bez očí. Vyobrazenia párku v rožku na starých logách, ak pôsobili na ľudí ako psia tvár, mohli na názov prebehnúť celkom plynulo. Hovorový názov sa ľahko mohol uchytiť aj v prípadoch, ak párok v rožku ponúkali postupne viacerí predajcovia a každý pod iným názvom.
Iná zábavná stará teória, prečo sa prešlo na názov Hot-Dog sa opiera o jazvečíka. Dlhé plemeno, hovorovo nazývané vo viacerých jazykoch aj „dlhá klobása“ pre vzhľad plemena mohlo taktiež prispieť k pomenovaniu párku v rožku. Ak takého jazvečíka zababušíme do bundičky (pečiva), predstava je dokonaná. Nech je ako chce, hot-dog je súčasťou newyorkskej kultúry celé desaťročia. Zachytené sú v starých filmoch, na starých fotografiách, či v komixoch. A nejde o český vynález. Jedným z príbehov je to ten o Harrym Stevensovi, ktorému došla zmrzlina a tak na športovom zápase vyjednal od nemeckého kolegu časť jeho ponuky a vydal sa predávať „dachshund“ – jazvečíka. Pre neznalých musel vysvetliť, čo to je a ako sa to volá a niekde tam pre výslovnosť a jazykovú odlišnosť mohlo vzniknúť „hot-dog“.
