ZN.SK
grécka mytológia

Mytológia starovekého Grécka: Bohovia a ich úlohy

V gréckej mytológií sa stretávame s veľkým množstvom postáv s nadprirodzenými schopnosťami, medzi ktorých určite môžeme zaradiť aj bohov.

Staroveká grécka mytológia, bohovia, ich vlastnosti, príbehy a osudy sú predmetom veľkého záujmu až do dnešných čias. Čo to ale mytológia vôbec je? Mytológia, alebo tiež bájoslovie, je komplexná sieť ľudových príbehov, ktoré sú najčastejšie zamerané na príčiny pôvodu sveta, bohov a iných nadprirodzených postáv či javov. Zjednodušene môžeme povedať, že sa jedná o akýsi „predvedecký“ obraz vtedajšieho sveta.

grécka mytológia

Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť. Medzi stálych bohov patrili: Afrodita, Apolón, Artemis, Aténa, Áres, Hefaistos, Héra, Hermes, Poseidon a Zeus. Túto dvanástku, po grécky nazývanú dodekatheon, dopĺňali a vzájomne sa menili nasledovní: Demeter, Dionýzos, Hádes, Hestia, Héba, Hélios a Persefona.

Zeus:

Celá starogrécka mytológia je podriadená jednému bohovi. Zeus bol v gréckej mytológií najvyšším a najmocnejším bohom. Bol to vládca celého Olympu a zároveň vládca ľudí. Čo sa týka sféry vplyvu, bol bohom hromu, nebies a bleskov, s ktorými je aj načastejšie zobrazovaný. Jeho blesky ukuli obri nazývaní Kyklopi v dielňach pod dozorom jeho syna Hefaista.

Zeus mal 5 ďalších súrodencovi: Demeter, Hestia a Héra, ktorá bola zároveň jeho manželka, Hádes a Poseidon. Všetkých menovaných prehltol Kronos, ich vlastný otec, ktorému bolo vyveštené, že jeho dieťa ho zbaví nadvlády – to sa aj stalo. Zeus oslobodil svojich súrodencov, povolal si na pomoc Kyklopov a storukých obrov, vďaka ktorým premohol svojho otca.

Po tomto víťazstve si spolu so svojimi bratmi losom rozdelili sféry vplyvu na zemi: Zeus dostal nebo, Poseidonovi pripadli moria a Hádes sa stal pánom podsvetia.

Poseidon:

Ako už bolo vyššie napísané, Poseidon bol Diov brat a v hierarchii bol druhým najvyšším bohom spolu s Hádesom. Bol bohom morí a oceánov a jeho známym symbolom je Trident – trojzubec, ktorý mu ukuli Telchini – údajne pôvodní obyvatelia ostrovu Rhodos. Táto zbraň či nástroj mu slúžila na vyvolávanie búrok alebo zemetrasení.

Jeho manželkou sa stala morská nymfa Amfitrita, no Poseidon, ako to bolo u gréckych bohov zvykom, sa zaplietol s aj s mnohými inými ženami.

Gréci mu obetovali kone a býkov.

Hádes:

Hádes sa po veľkom víťazstve nad Kronom stal bohom podsvetia, teda ríše mŕtvych. Spomedzi Kronových detí bol najstarším. Kyklopi mu zhotovili prilbu, vďaka ktorej bol neviditeľný.

Do podsvetia si uniesol dcéru Dia a bohyne Demeter -Perfsefonu a urobil z nej spoluvládkyňu v ríši mŕtvych. Persefona však nemala záujem ostávať v ríši mŕtvych a po viacerých sporoch tak Zeus pristúpil na dohodu, že jednu tretinu roka strávi s Hádesom v podsvetí a dve tretiny roka môže byť na zemi so svojou matkou.

Medzi ostatnými bohmi nebol veľmi obľúbený a len málokedy opúšťal svoje sídlo. Bránu do tejto ríše strážil trojhlavý pes Kerberos a duše mŕtvych prevážal za poplatok Cháron.

Héra:

Héra bola sestra a zároveň manželka hlavného boha Dia a preto je pokladaná za najvyššiu bohyňu. Jej úlohou bolo chrániť rodinu, rodiace ženy, manželstvo či deti.

Hestia:

Ďalšia dcéra Krona bola bohyňou domova, rodiny či domáceho krbu, ktorý bol považovaný za stred rodiny. O jej ruku prejavil záujem Poseidon aj Apolón, ale ona sa rozhodla pre večné panenstvo.

Gréci ju taktiež považovali za ochrankyňu štátu.

Demeter:

Posledné dieťa Krona a jeho manželky Rheie – Demeter – bola bohyňou zeme, rastlín, plodnosti či roľníctva. S Diom mala dcéru Persefonu.

Persefona:

Ako už bolo vyššie spomenuté, Persefona bola dcéra Dia a Demeter, neskôr sa stala manželkou Hádesa. V ríši mŕtvych mala rovnakú pozíciu ako Héra na Olympe. V podsvetí vládla spolu so svojim mužom a dozerala na to, aby nikto túto oblasť neopustil.

Bola bohyňou podsvetia, ale i žatvy či kvetov.

Afrodita:

Afrodita bola bohyňa lásky, sexuality, krásy, príťažlivosti či plodnosti. Vďaka svojej kráse a kúzlám sa stala jednou z najsilnejších bohýň vôbec. Najvyšší boh Zeus sa obával, že jej krása by mohla spôsobiť spory medzi bohmi a tak sa rozhodol, že ju vydá za Hefaista. Hefaistos bol pri nej veľmi šťastný, no ona oňho nejavila záujem, najmä kvôli vonkajšiemu vzhľadu.

Afroditu sprevádzali životom romániky s inými bohmi, jej najväčší milenec bol Áres, no učarovala aj Hermovi, či Poseidonovi, ktorému aj porodila jeho dve deti.

Apolón:

Apolón, boh svetla, básnictva či lukostreľby, bol Diov syn, ktorého však nemal s jeho manželkou Hérou a tá potom tomuto bohovi už od malička strpčovala život. Jeho sestra je bohyňa Artemis a sám Apolón bol v istých obdobiach stotožnený s Heliom.

Grécka mytológia často pracuje so vzťahmi, láskou a sexuálnymi príbehmi, a preto aj Apolón mal mnoho mileniek – či už „obyčajné“ smrteľníčky, alebo krásne nymfy. Medzi bohmi plnil dôležitú rolu.

Artemis:

Apolónové dvojča, od ktorého je staršia len o jeden deň, je bohyňou lovu, mesiaca či zvierat. Typicky je preto zobrazovaná s lukom. Staroveká mytológia ju vykreslila ako krásnu a zároveň mocnú bohyňu, ktorá žila panenským životom. Svojou krásou učarovala prakticky každému bohovi.

V nešťastnej výzve s Apolónom, keď si myslela, že strieľa na terč, zabila svojho milého Oriona, ktorého potom od žiaľu vyhodila do nebies a vytvorila súhvezdie Orion.

Aténa:

Aténa nebola len bohyňa, no taktiež ozbrojená bojovníčka považovaná za poradkyňu vojakov. Je známa ako bohyňa múdrosti, no do jej okruhu božstiev tiež zaraďujeme umenie, stratégiu, odvahu alebo spravodlivosť. O jej priazeň sa pokúšal Hefaistos, ale bez pozitívnych výsledkov.

Áres:

Syn Dia a Héry – Ares, bol vo svojom remesle vojny akýmsi oponentom práve spomenutej Atény. Bol to veľmi krutý bojovník, ktorý miloval vojnu, bitky, zabíjanie a sám si ich zúčastňoval s veľkým štítom a svojim zázračným mečom. S Afroditou mal údajne šesť detí.

Vo všeobecnosti rozhodne nepatri do obľuby gréckeho obyvateľstva. Svoju priazeň si získal vo vojenskom mestskom štáte Sparta, z pochopiteľných dôvodov, a v Tébach, kde bola na čele jeho dcéra.

Hefaistos:

Syn Dia a Héry je boh kováčov, ohňa, remeselníkov a zároveň tvorca mnoho dôležitých predmetov – zhotovil zbroj aj pre známeho bojovníka Achilla. Najčastejšie je zobrazovaný s kliešťami a kováčskym kladivom.

Čo sa týka jeho životu, tak osud k nemu nebol veľmi prívetivý. Od narodenia bol škaredý, za čo ho jeho matka zhodila z Olympu. Po istom čase sa síce s matkou zmieril a tá ho zavolala späť na Olymp, kde mu zriadila kováčsku dielňu, no potom ho z posvätnej hory pre zmenu zhodil jeho otec. Pri páde si zlomil obe nohy. Mal za ženu krásnu Afroditu, ale tá ho podvádzala s Áresom.

Hermes:

Ďalší na zozname je opäť Diov syn, jeho matka bola plejáda (sprievodkyne bohyne Artemis) Maia. Je to boh cestovateľov, ale i zlodejov či obchodu. Zároveň to bol posol bohov. Podľa gréckych mýtov šlo o veľmi šikovného a vynaliezavého boha. Už v deň svojho narodenia vynašiel lýru a naučil sa na ňu hrať.

Dionýzos:

Mytológia priraďuje ďalšiemu Diovmu synovi objavenie viniča a tým pádom sa stal bohom vína, vinohradníctva, ale i zábavy či plodnosti. Na základe toho sa v jeho mene konali veľké zábavy, ktoré boli v Ríme dokonca zakázané, keďže sa často zvrhávali k iným veciam. Z olympskej elity bol najmladší a mal mnoho mileniek.

Héba:

Dcéra Dia a jeho manželky Héry bola bohyňou večnej mladosti a služobníkov. Sama na Olympe plnila funkciu „čašníčky“. Bohom nalievala nápoj večnej mladosti – nektár, a k jedlu podávala božský pokrm – ambróziu.

Zeus ju však po čase v tejto funkcie nahradil a Héba tak svoje miesto musela opustiť, s čím sa jej mama len ťažko stotožňovala. Za muža mala bájneho Herakla, s ktorým mala dve deti.

Hélios:

Aj keď nepatril medzi hlavných bohov, tak plnil dôležitú funkciu, keďže bol zosobneným slnka, jeho jasu a tepla. Každé ráno vychádzal plniť si svoje úlohy za sprievodu spievajúceho kohúta, ktorý sa stal jeho symbolom. Zemi svojim teplom dával život a na cestách videl mnoho vecí, napríklad Afroditinu neveru voči Hefaistovi, tiež videl, ako si Hádes do podsvetia uniesol Persefonu.

Pripravil Jaroslav Uram

Mohlo by zaujímať tiež:

ZN.SK

Pod autorom ZN.SK vychádzajú články externých redaktorov a články viacerých autorov súčasne. Neraz vám tak prinášame rozsiahlu tému, alebo článok neobvyklý voči ostatnej našej tvorbe.



Inzercia

Inzercia

Online kníhkupectvo BUX.sk

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu