Filmové miesta: v Levoči sídlil aj oddychoval štáb filmu Dračie srdce

Filmové miesta: v Levoči sídlil aj oddychoval štáb filmu Dračie srdce

Mesto Levoča je výnimočné svojimi stredovekými hradbami, námestím, oltárom, aj architektúrou. Stalo sa niekoľkokrát miestom, ktoré si filmári vybrali na nakrúcanie filmu. Nakrúcalo v ňom aj RTVS a zoskupenie S hudbou vesmírnou časť z nedávnych hudobno-tanečných folklórnych vystúpení a vidieť sme tak mohli interiér slávnej radnice. No Levoča je nám známa aj z iných „výskytov“ v televízii.

Mnohé slávne aj menej slávne filmy priamo z Levoče

Kniha Filmové miesta, ktorá prichádza na trh 11. novembra, spomenie viacero filmov, ktoré v Levoči vznikali. Napríklad Jánošík z roku 1935, alebo vojnový Organ z roku 1964. Slávnym a významným je film Čierne mesto presnejšie seriálu maďarskej produkcie. Komparzistami v tomto diele boli viacerí obyvatelia mesta. Dnes je pre mladšie generácie príležitosťou vidieť svojich starých rodičov a majú na nich neobyčajnú spomienku.

Levoča mesto, copyright

Významným je aj Skrytý prameň so Štefanom Kvietikom. Azda najslávnejší je Adam Šangala. Kniha pritom uvádza aj ďalšie diela, ktoré viac či menej použili zábery z Levoče. Zaujímavosťou je, že hoci sa v Levoči Dračie srdce vôbec nenakrúcalo, spája sa s ním hneď niekoľkými spôsobmi.

Nakrúcanie filmu Dračie srdce a cukráreň Oáza

V roku 1995 zavítali filmári na Čachtický hrad, na Strečno, ale aj na Spišský hrad. Práve Spiš však neponúka služby, aké filmári potrebujú. Nemáme ateliéry a technické zázemie. Preto je zázrak, že sme dokázali napriek tomu výrazne zaujať filmárov a poskytnúť to, čo potrebujú. Logistiku, ubytovanie, služby… tak ako tomu bolo aj v roku 1995. Filmári z Dračieho srdca našli ubytovanie nie tak ďaleko od Spišského hradu. V Levoči. Na Námestí Majstra Pavla využili ponuky miestnych hotelov, na stravovacej využívali miestne reštaurácie a podaktorí vyrazili aj do širšieho okolia. Kapacitne to skrátka nestačilo.

Levoča mesto, copyright

foto: Radnica a kostol sv. Jakuba z druhej strany, približne od cukrárne Oáza, autor: TG

Herec hlavnej úlohy Dennis Quaid, rodák z Texasu, je u nás momentálne známy vďaka filmovej sérii Psia duša, o psoch a ich živote, prevteľovaní. V roku 1995 vo filme Dračie srdce stvárnil hlavnú úlohu rytiera drakobijca. Necelý polrok do novembra 1995 pravidelne navštevoval kaviareň a cukráreň Oáza, ktorá sa nachádza s krásnym výhľadom na historické pamiatky Levoče priamo na námestí.

Cukráreň oáza, Levoča

foto: pohľad na budovu cukrárne a cestovnej kancelárie, kde v letných až jesenných mesiacoch mávajú terasu.

Zamestnanci si tohto hosťa pamätali, no vtedy ešte netušili, že je hercom hlavnej úlohy. Bol len členom štábu, anglicky hovoriaci, avšak bez žiadnych hviezdnych manierov. Veľmi milý, priateľský, ochotne sa rozprával. Skrátka presne taký, aký je v kontraste so slovenskými celebritami, ktoré do Levoče prichádzajú a očakávajú červený koberec a kľaňajúci ľudia lemujúci ulice.

Dragon Hearth, Dračie srdce

Že je postavou v hlavnej úlohe prezradil až na úplnom konci svojho pobývania v Levoči a aj to len náhodou, pri jednej neplánovanej otázke. Do kaviarne na kávu a zákusok prichádzali aj iní ľudia z filmu a neskôr tomu bolo aj pri iných filmových projektoch na Spišskom hrade. Dennis Quaid je však jeden z tých, ktorí sa zapísali veľmi príjemným dojmom.

V Levoči

V Levoči sa priamo na námestí Majstra Pavla nachádza všetko po ruke. Mimo kaviareň a cukráreň Oáza aj rovnomenná cestovka, len pár metrov odtiaľ dôležité miestne Múzeum Majstra Pavla, kde aj samotný majster pôsobil, potraviny, lekárne, pobočky bánk. Na opačnej strane policajná stanica aj informačná turistická kancelária.  Centrum námestia tvorí Katedrála sv. Jakuba so slávnym gotickým dreveným oltárom Majstra Pavla, ktorého artefakty poznáme zo slovenskej stokorunáčky a aj mnohých poštových známok a zberateľských mincí. Neoceniteľné sochárske dielo bolo motívom aj pre nedávnu publikáciu. Levoča je aj súčasťou výberu miest, ktoré poslúžili filmárom v knihe Filmové miesta.


Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.