Celé roky počúvame pojem rosnička. Udomácnil sa u nás tak veľmi, že sa dnes už viac ako pojem hlásateľ počasia, povie len „rosnička“. Celé roky sme si zvykli sledovať počasie z úst dobre vyzerajúcich žien, ktoré sa museli naučiť odborné texty, čísla a pojmy naspamäť. Nehovoriac o mapách, ktoré v posledných dvoch desaťročiach vystriedali zelené obrazovky bez akejkoľvek informácie a všetok obsah sa len dopĺňal počítačovo.
Televízna rosnička môže mať svoj text naučený bez toho, aby tomu rozumela. Aj svojho času Ďuro Mokrý, uvádzajúci počasie na Markíze, nepoznal odborné termíny a počasie z jeho úst vyznelo ako zábavná šu, takže ste si museli pozrieť iné, aby ste vôbec pochopili, ako bude zajtra. V súčasnosti však televízie stavujú na odborníkov. Preto poznáme renomovaných meteorológov, ktorý nemusia primárne vyzerať, ale ich výklad je presný aj pestrý zároveň. Lenže prečo rosnička, keď rosnička je druh žaby?
Správne. Rosnička je druh žaby
Rosnička je obojživelník, ktorý na mnohých miestach Slovenska už vyhynul. Stále však prežíva najmä v mokrých lokalitách listnatých lesov, hoci ťažko povedať koľko jedincov u nás ešte žije. Sympatická malá žabka bola odjakživa spätá s našimi predkami ako živočích, ktorý vedel predpovedať búrky. Tie, ktoré chytili v prírode a odniesli domov, tak našim predkom slúžili na predpovedanie počasie. Podľa zmien tlaku a vlhkosti sa menilo jej správanie. V dostatočnom predstihu vynakladala úsilie sa skryť a aj z iných prejavov správania vedeli vyčítať meteorologické javy. Vo voľnej prírode by musel mať totiž človek šťastie, aby narazil na práve sa zahrabávajúcu rosničku a vedel tak, že ho čoskoro čaká dážď.
Ako však tuší každý chovateľ obojživelníkov, v 17. či 18. storočí mohli ťažko chovať žaby tak, aby im boli schopné prežiť v zajatí. Najmä z dôvodu neschopnosti zaistenia vhodnej potravy. Živej v dostatočnom množstve a kvalite. Preto odchyt rosničky bol vlastne domácim barometrom s obmedzenou dobou spotreby, než sama uhynula.
Nástupom tlače, rozhlasu a televízie, sa postupne dostávalo počasie k ľuďom bližšie. Kým v minulosti na predpovedanie počasia vyčítali prírodné javy, správanie vtákov, hmiel nad Kriváňom, či správanie hmyzu, ako aj rosničiek, dnes máme ešte viac prostriedkov. Kraľuje im internet.
Vedieť aké bude počasie má stále zmysel
Predpoveď počasia má veľký význam pre leteckú dopravu, pre plánovanie dovoleniek, ale v rámci poľnohospodárstva je azda najcennejšou pravidelnou informáciou. Podľa zrážok sa plánuje hnojenie, postreky, aj výsadba. Nebyť predpovedí počasia, nebolo by možné plánovať sezónne práce, najímanie brigádnikov, ale aj výkopové a zemné práce, väčšie výstavby, rekonštrukcie striech, outdoorové športy, preteky, výstavy, podujatia a podobne.
