ZAMYSLENIE REDAKCIE: Fajčenie, nech už je akýmkoľvek zlozvykom, má svojich odporcov aj pôžitkárov. Keď sa však stretávajú tieto dva tábory na miestach, kde je podľa zákonov slušnosti aj tých štátnych fajčenie zakázané, očakávame, že nejaká ohľaduplnosť existuje. Vo väčšine prípadov tomu tak je.
V menšine prípadov sú na zastávke i tak naďalej fajčiari, pre ktorých je prístrešok odrazu súkromným priestorom, odkiaľ ostatní utekajú. Celé roky tento jav sledujeme v Bratislave, Trnave, Nitre a Žiline, kde je podobný, miestami výraznejší.
Fajčenie na zastávkach je zakázané. Vraj
Podľa všeobecne známych zákonov je fajčenie na zastávke priestupkom, čo by malo byť na blokovú pokutu. Je však ťažké definovať, čo sú štyri predpísané metre od nástupišťa a ešte ťažšie je definovať, čo je nástupišťom, ak to niekedy nevie ani vodič a nebyť cedule so stĺpom, stojí kade-tade. Fajčenie je považované za zakázané, ale reálne sa na Slovensku policajná hliadka nezastaví, mestská polícia rovnako tak. Sledujeme opakovane, že na zastávkach fajčia samotní šoféri. Väčšina spojov svojho času na starej stanici a okrajovo parkované autobusy aj v rámci novej stanice na bratislavských Nivách sú toho príkladom. Príkladom sú aj revízori, ktorí sami fajčia na zastávkach pri čakaní na autobus, alebo tí, ktorí čakajú na hliadku s previnilcom. Ani tých polícia nerieši. Názor vychádza z reálnych sledovaní prípadov, kedy hliadka štátnej aj mestskej polície ignorovala, prehliadla, alebo v jedinom prípade v roku 2017 sama fajčila na zastávke Saleziáni. Hovorí sa síce o zákaze, ale verejnosť o tom veľmi nevie.
Fajčenie na zastávkach len v rámci ojedinelých iniciatív riešia blokovou pokutou 30 EUR, prípadne v rámci medzinárodného dňa bez cigariet. Vo všeobecnosti ale verejnosť nevníma fajčenie na zastávke ako právny problém s pokutou.
Zlyháva mesto, dopravný podnik, polícia aj ľudia
V celom probléme zlyháva viacero miest, ľuďmi samotnými nevynímajúc. Zlyháva mesto s dopravným podnikom, ktoré majú informáciu o zákaze fajčenia dať na viditeľné a jasné miesta. Umiestnená ako malá ceduľka niekde na infografike nie je dostatočná. Rovnako tak umiestnená ako malá grafika na stĺpe s názvom zastávky tak vysoko, že niektorí tam ani nedovidia. Polícia hliadkujúca v blízkosti zastávok by mohla nasmerovať svoj pohľad oveľa pozornejšie a vnímať zadymené zastávky, či postávajúcich fajčiarov za väčší problém. V neposlednom rade sú to aj ľudia samotní.
Faktom je, že polícia nie je poverená kontrolou fajčiarov a preto situácia je v stave, v akom je. Z iného uhlu pohľadu však polícia môže chrániť všeobecné nariadenie mesta samotného, v ktorom je vždy zakotvená aj časť venovaná znečisťovaniu ovzdušia a verejného priestranstva, kam spadá aj fajčenie a cigaretové ohorky. Na druhej strane, pokutu za odhodený ohorok čakajte v Bielorusku, či v niektorých ázijských krajinách. Nie na Slovensku, kde si v zime zapáli cigaretu pokojne aj vodič električky počas jazdy a myslí si, že dym neprenikne z kabíny k cestujúcim.
Aj takí sú medzi nimi
V zastávke si dokáže zapáliť len priveľmi zamyslený človek, ktorý nechcel zle. Zväčša sú to však ľudia s pocitom moci. Tí, ktorí necítia potrebu sa podriaďovať a majú svoj život pevne vo vlastných rukách. Nepovažujú fajčenie za problém. Počas posledných rokov sme mnohých ľudí upozornili na fajčenie na zastávke a reakcie boli naozaj rôzne. Len málo tých, ktorým niečo vadí, dnes otvára hubu. Môže za to riziko nakrivenej držky, či krvavého nosa, čo nie je naozaj pri oslovení fajčiara v zastávke nič neobvyklé. Zastávky s výskytom bezdomovcov sú rezervované niekedy len pre nich. Priestor pri centrálnom trhovisku na Trnavskom mýte v hlavnom meste, či priamo električkové zastávky na Trnavskom mýte musia upratovať od nechutného množstva cigaretových ohorkov.
Bezdomovci majú právo fajčiť aj pri riešení samotnou políciou. Pri všetkých problémoch s nimi je ale fajčenie naozaj ten najmenší problém. Pri daždi a jedinej streche tej zastávkovej už ale naozaj nie je príjemné postávať vonku, či v silnom vetre nechať šľahať dážď do ksichtu.
Výrazné iniciatívy a boj za čistotu vzduchu neexistuje
Viditeľné a jasné projekty na zamedzenie fajčenia v zastávkach a na staniciach neexistujú. Ojedinelé lokálne akcie nemajú absolútne žiaden dopad na verejnosť ako takú. Chýba jasné povedomie, informácie, vymedzenie zastávok a kontrola. Chýba čo i len najmenší dielik v tom, aby fajčiar mal informáciu o postihnuteľnosti jeho konania. Nebyť väčšiny, ktorá dokáže vnímať svoje okolie a byť ohľaduplnou voči ostatným, môžeme sa aj zblázniť. Nemusí mať informáciu o tom, či by cigaretový dym vadil alebo nie, či by bol nepríjemný pre mamičky s deťmi, deti, mladých a nefajčiarov, chorých, zdravých, či tých na nikotínových náplastiach. Predsa dokáže vydržať, alebo ísť stranou.
