Posledný školský deň je skvelý deň. Každá poriadna zborovňa, kde to aspoň trochu žije kolektívom, či niekoľkými kolektívmi, nachystá nejaký ten slaný zemiačik, tyčinky, či bublinky pre tých, čo nie sú autom. Vlastne kto by vtedy chodil autom, keď je jasné, že budú bublinky? Telocvikár možno donesie domácej, no v každom prípade sa záver školského roka koná za zatvorenými dverami zborovne, či teambuildingu niekde na chate.
Aj učitelia sú len ľudia, tak prečo nie? Vyskúšal som si to, byť súčasťou zborovne a byť tým, na koho upriami oči každý žiak, ten čo hodnotí a teší sa z toho, keď niekoho niečo naučí. Záver roka nie je záver práce. Tá pokračuje aj cez prázdniny, ani to mnohí nevedia. Len nejde o tak stresujúcu prácu a strach pri všetkej tej vážnej zodpovednosti, o ktorej dnes mládež nemá ani potuchy a ani chuť o nej premýšľať. Ak vynecháme obavy o prácu, či iné problémy, vyzerá to na konci roka aj celkom milo.
1. Kvetinky a čokoládky
Posledný deň roka sa idú kvetinárstva pretrhnúť. Dokonca sa objavujú aj inokedy vzácne kytice v celofáne, čo je jeden z najhorších hriechov floristiky a estetiky. 20 kytíc sa domov nesie ťažko. Čo robia učitelia s kyticami doma? Mladší a pozitívnejší si dajú selfie, či len snímku na pamiatku. Kvetinky rozdajú po susedkách a kamarátkach, niektoré hodia na vysušenie. Čo je pekné a vôbec nie ojedinelé, je keď učiteľky zavítajú aj medzi upratovačky a údržbárov mysliac na ich manželky. Aj družinárky, ak ich náhodou deti obišli, nezostanú na suchu. Kvety sa medzi ľuďmi rozptýlia.
2. Nie len kvetinky a čokoládky
V modernej dobe sa už učiteľom odovzdávajú okrem bonboniér a čokolád aj šperky, poukážky. Vázy, keramika, aj ručné práce. Medovníčky, koláče, pozvánky do tatkovej reštaurácie a podobne. Nie vždy je to úplatok. Inokedy len poďakovanie za to, že sa decko nebálo chodiť do školy a škola bola pre neho motivátorom do ďalších projektov. Netreba hneď každý darček považovať za podlizovanie. Sú však učitelia, niektorí to povedia v zborovni a iní ponechajú len v myšlienkach, ktorí pri pohľade na kytice a bonboniéry uvažujú nad prosbou niekam tam hore. „Kiež by ste radšej peniaze nosili, ako kytky a čokiny…“.
3. Ten pocit čistého vysvedčenia a bez reklamácie
Vypísať 30 vysvedčení je aj nie je namáhavé. Chce to krasopis, lepšie pero, veď je to už raz tradícia venovať aj krasopisu aj presnosti úroveň. Niekde prišli na rad počítače. Každý svedomitý učiteľ, ktorý vytiahne ten kľúčový fascikel a začne s rozdávaním, má rôzne pocity. Sú to len deti, ale aj tie majú veľké očakávania, túžby a sny. Emócie tam sú, niekedy veľké. Je síce dosť drsné, keď o roku života dieťaťa rozhodne jeho nezáujem o matematiku a prepadne kvôli oblasti, ktorá mu v inak úspešnom živote bude doslova na hov… ale to v tomto článku nevyriešime. Porozdávať vysvedčenia a nepočuť nadávky, či reklamácie, že sa musel niekto pomýliť, je úspech. Veľký úspech. Sem tam sa chyba stane, hoci len vzácne.
4. Porovnávačka v zborovni
To nie je mýtus ale fakt. Všetky tie poklady a darčeky putujú do zborovne. Ochotné žiačky posledné čo môžu z vďaky za dobré vysvedčenie urobiť, je pomôcť s kvetinami cez chodbu. A v cieľovej stanici neraz funguje porovnávačka a zhodnotenie, ako ktorý žiak prekvapil. Ani v tej chvíli nekončí profesia učiteľa. Rozprávajú sa o tom, ktorý žiak ako prospel, čo povedal, aká bola atmosféra v triede a emócie. Ak doteraz neprebiehali rozhovory o zhodnocovaní uplynulého roka, teraz je čas. V najväčšej miere vtedy, keď témy na rozhovor o čomkoľvek inom nefungujú.
5. Príprava na prázdniny a ďalšiu triedu
Učitelia z amerických filmov nekončia prázdninami a nezačínajú školským rokom ako žiaci samotní. Ani tí v Amerike, v Nemecku, Francúzsku, Číne a ani tí u nás. Počas prázdnin si niektorí užijú viac týždňov, iní menej, v pracovnom zaťažení v prázdnej škole v kabinetoch a zborovniach, pri papieroch, prípravách osnov, prípravách tried, diskusii s riaditeľom. Sú školy, kde nie sú peniaze na maľovku, umývanie okien, odpratanie bordelu zo strechy. Funguje sa na dobrovoľnosti rodičov a dobrovoľnosti učiteľov. Niečo, čo je na stále veľkej časti škôl nereálne. Toto všetko je však ukryté zatiaľ niekde vzadu v pamäti a mysli. Počíta sa s tým, na krátko si na to každý učiteľ spomenie, no 30. júna sa tým zatiaľ netrápi. V prvom rade nastupuje aj radosť, že napätie a zodpovednosť na chvíľu opadnú. Ak aj učiteľka býva na rovnakej ulici ako 5 jej žiakov, ešte im môže vynadať cez okno, že vrieskajú ako zmyslov-zbavení, no možno to už nestihne prejaviť na známke z písomky. Tento deň je hlavne o oddychu a tí, čo sa neovládnu, sa už v tento deň trápia, čo bude budúci školský rok.. Aj takých je veľa.
Zamestnanie učiteľa je veľmi ťažké, aj preto ho mnoho mladých ľudí rýchlo opúšťa. Je zodpovednejšie, než si chceme uvedomiť.