Na Kysuciach sa hovorí po slovensky, s prímesou českých slov (bohemizmov) najmä pre blízke hranice. Veď celé roky mnoho chlapov odchádza do práce do Třinca (železiarne, aj iný priemysel), Těšína, Ostravy (školy, priemysel a ďalšie profesie), Karvinej (prevažne banský priemysel), do Frýdku, či ešte ďalej. Na KYsuciach sa „chytajú“ české kanály a používa český tovar bežne. Drobnosti v odlišnosti nájdete medzi niektorými dedinkami, no v rôznych érach badať aj slang mládeže, najmä v Čadci a Turzovke. Celkom ojedinelá je Oščadnica, ktorá silným goralským nárečím pomenúva slová „šifrovanou rečou“, ktorej už vedľajšia obec nie vždy rozumie správne. Oščadnica je skrátka goralská a teda pripomína polštinu. Čo však nájdete známe a používané v širšej časti tohto severoslovenského regiónu? Čo zaujímavé nájdete napríklad v regióne Bystrickej doliny?
Celo-kysucky známe slová
Polesník – pojem, ktorý sa domácim zdá bežný, no len čo opustia hranice, je to podobné, ako so slovom učej. Pomenúva pritom zemiakovú placku, ktorá nemusí byť smažená na oleji. V domácich podmienkach sa škvarí na panvici na masti, či oleji, no oveľa tradičnejšie bolo piecť ho len tak na platničke na sporáku. Platnička sa predtým samozrejme umyje. Význam a pôvod slova hádame aj pre súvislosť, že si mohli placku pripraviť pod lesom počas prác na poli a pri zbere zemiakov.
Mnoho polí mali miestni pod lesmi, v terasových poliach, ktoré dnes zarastajú drevinami pre ich neobrábanie. Vyčistenie terás od kameňov a ich dávne obhospodárenie dnes pripomínajú len hromady kamenia a samotné zvláštne už nepriechodné terasy. Keď boli roličky plné života, na mnohých sa pestovali zemiaky a kde museli hlapi zostávať ceznoc a brániť polia pred diviakmi, tam si porobili ze zemkoch nekeľo polesnikov. Na výrobu polesníkov im stačila kovová platňa nad ohňom. A v bežných domoch a dreveniciach stačila pec a kovové platne na kachlových peciach. Na nich bolo nemysliteľné vyliať olej, veď by hrozil požiar. S týmto sa viaže detstvo azda každému, čo vyrastal v drevenici obklopený tradíciami. (autor článku má štvrtinu zo seba z Riečnice, druhú štvrtinu z Terchovej a detstvo prežil v drevenici v Bystrickej doline…)
Kapky – Kerehosvateho su te kapky? Naľé šak Klokanky, Slávie, Vetrovky, Bon-Pari. Šak barsjake kapky.
Keľo – na otázku keľo sa odpovedá odpoveďou na opýtané množstvo. Kysucké keľo je skrátka slovenské koľko.
Jelítko – český výraz pre krvavnice, hurky, či jaternice, je tu bežne používaný ako vlastný. Ak ho použijete mimo hranice Kysúc, pozerajú na Vás ako na blázna. Jelito je totiž stále vnímané vďaka niektorým českým filmom ako nadávka.
Pajesat – je výrazom celkom bežným. Päťdesiat v ňom rozoznajú aj ľudia z iných regiónov.
Špirky – pri zabíjačke si ich niekoľko vyrobíte. Ideálne dosť veľa, aby bolo na zimu aj na jar. Niektorí sa ideme po nich potrhať, iní im neholdujú. No hovoriť o nich pred ľuďmi, ktorí ani nemajú poňatia o čo ide… a ozaj. O čo vlastne ide? Sú to oškvarky.
Hantamlá – ako poviete na Kysuciach, že sa tamto niečo deje, alebo nachádza? Slovo, ktoré niektorí ľudia nenávidia, iní sú z neho očarení, je „hamtamľá“ alebo hantamlá.
Grapy – keď vas scu vytahnuť kajesik po fšelijakych grapach, majú v pláne vás popreháňať po strmých svahoch a brehoch v horách, v dolinách…
Na ňi! – Slovo „ňi“ alebo „na ňi“ môžeme preložiť ako čudovanie sa a výraz „No veď sa pozri!“
Utopec – kysucký variant pre vodníka a legendárna negatívna postava v obciach Klokočov, Turzovka, Radôstka a aj na iných lokalitách. Zmienka o ňom sa pomaly vytráca, ako sa vytrácajú najstaršie generácie.
Učej – povie Kysučan z Bystrickej doliny a ten chlap nie a nie pohnúť. „Hluchý, či kiehoďasa? Vravím učej“ a poslucháč skúma slovo, premýšľa… A pritom ho len žiada, aby sa posunul, uhol, odsadol, či dával bacha.
Zbože – obilie, kere sa sipalo kurkam, aj inemu.
Džubok – džubokom je veľmi starý výraz pre bozk. Dnes ho už takmer vôbec nepočujete. Len najstaršie babičky si oň poprosia svoje vnúčatá, ktoré sa môžu čudovať a dešifrovať to, čomu sami hovoria na sto spôsobov, no ten starý nepoznajú.
Slová ako kanapa (posteľ, či váľanda), fertucha (zástera), kasňa (skriňa), alebo parazoľ (dáždnik) sú známe aj v rôznych iných oblastiach Slovenska. Zaujímavosťou je, že v minulosti sa v kysuckých nárečiach objavoval výraz „barzo“ prekladaný ako „veľmi“. Áno, znie po poľsky lebo pochádza z polštiny, kde slovo „bardzo“ znamená „veľmi“ aj dnes.
Od Bystrickej doliny až po Terchovú príbuzná
Do mikroregiónu Bystrická dolina patria obce ako Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará a Nová Bystrica s Vychylovkou a pôvodnými obcami Riečnica a Harvelka. Súčasťou je aj obec Radôstka. Od nej sa cez Lutiše až do Terchovej tiahne historická, kultúrna aj jazyková spojitosť. V minulosti boli tieto obce súčasťou Tepličského panstva. Celý región spája Jánošikovská tradícia a aj s jeho vlastnou históriou sa spája história majera v Starej Bystrici, či už dnes neexistujúci dom Jánošikovej tetky Cesnekovej na Radôstke.
Terchovská hudba, tak charakteristická a známa je v skutočnosti totožná s tou na Radôstke a v Starej Bystrici (Bratia Kubalovci sú azda najznámejší v rámci ľudovej hudby od Radôstky cez Starú Bystricu po Klubinu či Zborov.), podobne ako kroje, zvyklosti, kalendárne tradície, ale aj nárečie. Známe je predovšetkým tým, že v slovesách v minulom čase neuvádza na konci I, ale E. Majú tak kupel, urobel, zrobel, narobel, uvarel…. Vankúš je zahlavek, lokálne vyslovene zahlavék.
Populárne je slovo učej, ktorému nerozumejú vo zvyšku krajiny. Znamená pritom, aby ste uhli, alebo uvoľnili cestu. Z ďalších slov: kajesik – kadiaľ, jabuko – jablko, fšaji – všade, kosťel – kostol, mlátek – kladivo, skovaj – schovaj, srco -srdce, ňeská – dnes, poščaj / pojčaj – požičaj a ešte Ďalšie nespočetné množstvo slov. Nemusíte byť z Bystrickej doliny, aby ste rozumeli, len sa stačí správne nastaviť.
