Katakomby, čiže podzemné pohrebiská, nájdeme v niekoľkých historicky významných mestách, ktoré populačne už v minulosti dosahovali vysoké čísla. Čím reálne katakomby boli a kde nájdeme niektoré významné katakomby ako priestor sprístupnený turistom?
Pod povrchom niektorých najnavštevovanejších miest na svete sa ukrývajú tajomné, často desivo fascinujúce priestory – katakomby. Nejde o prírodné jaskyne či podzemné priepasti, ale o diela ľudských rúk. Katakomby vznikali ako pohrebiská, úkryty, podzemné svätyne či dokonca tajné prechodové siete. Dnes sú často súčasťou historického dedičstva a významným lákadlom pre turistov so záujmom o históriu, smrť, architektúru či legendy.
Parížske katakomby – najznámejšie podzemie sveta
Snáď najznámejšie katakomby na svete sa nachádzajú pod francúzskym hlavným mestom. Parížske katakomby sú súčasťou starých kameňolomov, ktoré sa v 18. storočí premenili na rozsiahle podzemné kostnice. Mesto muselo riešiť preplnené cintoríny a hrozbu šírenia chorôb, a tak sa kosti zosnulých presúvali pod zem. Odhaduje sa, že v podzemí Paríža spočíva vyše 6 miliónov ľudí. Dnes je časť katakomb prístupná verejnosti, no existujú aj neprístupné úseky, ktoré lákajú tzv. cataphiles – dobrodruhov, ktorí ich navštevujú ilegálne. Objavili sa vo filmoch ako As Above, So Below (2014) či dokumentoch o mestskom prieskume.
Rímske katakomby – kolísky kresťanskej viery
Rím skrýva pod svojimi ulicami desiatky kilometrov starokresťanských katakomb, ktoré vznikli od 2. do 5. storočia nášho letopočtu. Boli miestom pochovávania kresťanov v čase, keď ešte čelili prenasledovaniu. Najznámejšie sú Katakomby sv. Kalixta, sv. Priscily či sv. Domitilly, kde možno vidieť nielen pozostatky, ale aj fresky, nápisy a prvé kresťanské symboly. Ide o významné archeologické a náboženské miesta, ktoré sú čiastočne prístupné verejnosti a spravuje ich Vatikán.
Katakomby v Odese – najrozsiahlejšie na svete
Ukrajinské katakomby pod Odessou sú považované za najrozsiahlejší podzemný systém na svete, s odhadovanou dĺžkou až 2 500 kilometrov. Ich pôvod siaha do 19. storočia, keď sa pod mestom ťažili vápencové bloky na výstavbu. Počas druhej svetovej vojny slúžili ako úkryt partizánov a dnes sú len čiastočne mapované. Malá časť katakomb je prístupná ako múzeum, no väčšina zostáva neprístupná pre riziko závalu či zablúdenia.
Pražské katakomby a podzemia – menej známa, no pôsobivá kapitola
Hoci Praha nie je bežne spájaná s katakombami v klasickom zmysle, pražské podzemia v Starom Meste ponúkajú fascinujúci pohľad do histórie. Pod dlažbou starých ulíc sa nachádza sieť starobylých pivníc, chodieb a miestností, často z čias románskeho a gotického obdobia. Návštevníci si môžu pozrieť napríklad podzemné priestory pod Staromestskou radnicou, kde boli kedysi väznice a mučiarne. Tieto priestory neslúžili ako pohrebiská, ale turisti a cestovatelia, či blogeri ich neraz ako katakomby uvádzajú. Je pokojne možné, že niektoré z týchto priestorov sa objavia aj v knihe Posledné tajomstvo od Dana Browna. Je to totiž fascinujúce a nepreskúmané podzemie, čo nepochybne mohlo zaujať aj slávneho spisovateľa.
Katakomby v Palerme – výstava smrti
Na Sicílii sa nachádzajú jedny z najdesivejších katakomb vôbec – Kapucínske katakomby v Palerme. Od 16. storočia tam mnísi pochovávali svojich bratov, no neskôr sa táto možnosť rozšírila aj na bohatých obyvateľov mesta. Mŕtvoly boli balzamované a vystavované v chodbách v stoji, často v pôvodnom oblečení. Dnes sú v katakombách tisícky telesných pozostatkov, z ktorých najznámejšia je Rosalia Lombardo, dvojročné dievčatko, ktoré zomrelo v roku 1920. Vďaka výnimočnej technike balzamovania jej telo pôsobí takmer živým dojmom.
Katakomby v Neapole – skryté podsvetie pod Vezuvom
Menej známe, no historicky významné sú katakomby sv. Gennara v Neapole. Ide o rozsiahly systém chodieb a pohrebísk, ktoré sa datujú do 2. storočia. Podobne ako v Ríme, išlo o ranokresťanské pohrebisko a neskôr miesto uctievania svätcov. V 20. storočí boli tieto priestory zanedbané, no dnes patria medzi významné archeologické a kultúrne pamiatky regiónu Kampánia. Sú prístupné turistom a často sa spájajú s poznávaním histórie mesta a jeho podzemných vrstiev.
Káhira – Koptská a moslimská štvrť mŕtvych
Zaujímavou formou katakomb je aj tzv. „Mesto mŕtvych“ v Káhire, kde sa nachádzajú rozsiahle cintoríny s hrobkami a mauzóleami. Niektoré sú sprístupnené ako svätyne, iné slúžia ako príbytky pre živých – chudobní obyvatelia mesta tam žijú v blízkosti pozostatkov svojich predkov. Aj keď nejde o klasické podzemné katakomby, z urbanistického a kultúrneho pohľadu sú jedinečným príkladom toho, ako sa smrť stáva súčasťou každodenného života.
Thessaloniki a katakomby pod bazilikou Sv. Demetria
Katakomby pod bazilikou svätého Demetria v gréckych Thessalonikách patria k najvýznamnejším ranokresťanským podzemným komplexom v juhovýchodnej Európe. Nachádzajú sa priamo pod dnešným chrámom zasväteným sv. Demetriovi, patrónovi mesta a jednému z najuctievanejších mučeníkov v byzantskej tradícii. Tento podzemný priestor vznikol pôvodne ako rímske verejné kúpele, ktoré boli v priebehu 4. až 7. storočia postupne prestavané na kresťanskú svätyňu a pohrebisko. Celý článok o tomto mieste >>>
Vplyv katakomb na kultúru, turizmus a umenie
Katakomby sa objavili vo viacerých literárnych dielach a filmoch. V románe „Meno ruže“ od Umberta Eca vystupujú tajné chodby a podzemné pasáže ako súčasť kláštora. V hororovej kinematografii sa katakomby často využívajú ako miesto hrôzy a tajomstiev. Filmy ako As Above, So Below, The Catacombs či Indiana Jones and the Last Crusade ich využívajú ako kulisy pre dobrodružstvo alebo atmosféru a priestor plný tajomna a hrôzy. Veď aj úspešne.
Z turistického hľadiska predstavujú katakomby silný magnet. Ich tajomnosť, historický význam a autentickosť priťahujú nielen milovníkov histórie, ale aj tých, ktorí hľadajú iný zážitok než bežné múzeá. Patria do kategórie turizmu známeho ako temný turizmus. V angličtine Dark Tourism. V mnohých mestách tvoria katakomby dôležitú súčasť turizmu, pričom návštevnosť je regulovaná z dôvodu bezpečnosti a ochrany pamiatok.
