V americkom senáte panuje jedna milá tradícia. Povinnosťou senátora, ktorý „schytá“ flek najbližšie pri dverách, je totiž mať zásobu cukríkov pre kohokoľvek, kto dostane chuť na sladké. Túto tradíciu začal George Murphy, senátor po ktorom všetci kolegovia očakávali zachovanie tradície. O to viac, keď ho vystriedal v roku 1970 jeho rival John V. Tunney. Dodnes je stôl pri dverách zárukou, že v ňom nájdu cukríky. Nepísané pravidlo tak všetci poznajú a môžu sa naň spoľahnúť. Z platu senátora pritom nemusí ísť len tak o obyčajné cukríky a pestrý výber sa cení.
foto: Budova Kapitolu Spojených štátov amerických stojí vo Washingtone D.C.
Senátor George Lloyd Murphy (1902 – 1992)
Bol to veľký dobrák, ktorý sa stal priateľom azda všetkých členov amerického senátu jednoducho preto, že iným nebol. Pôvodne bol tanečník a herec, ale tiež držiteľom čestnej ceny akadémie (1951). Bol prvým hercom zvoleným do výkonnej fukcie za štát Kalifornia. Do Senátu sa dostal v roku 1964 za republikánsku stranu. Ako jediný senátor v histórii USA má svoju hviezdu na chodníku slávy. Je to tá na ulici 1601 Vine Street. Po ňom ju z politikov získal len Ronald Reagan, (na adrese 6374 Hollywood Blvd.) a guvernér Kalifornie Arnold Schwarzenegger (na adrese 6764 Hollywood Blvd.)
Nebol to teda primárne politik a možno preto v ňom zostal dobrák vyhľadávajúci dobré vzťahy na pracovisku. V roku 1968 prekonal rakovinu hrtanu a odvtedy rozprával len šeptom. Politický boj medzi ním a Johnom V. Tunneyom v roku 1970 mal inšpirovať Roberta Redforda pre film Kandidát (1972). Vo svojej funkcii bol podporovateľom vojny vo Vietname a bol otcom dvoch detí. Skôr než vstúpil do politiky, bol 7. prezidentom spolku Screen Actors Guild a bol tiež organizátorom kultúrnych akcií pre vojakov. Zomrel na Floride v roku 1992. Jeho tradícia ale zostáva dodnes. Zmienka o nej pobaví, najmä dodá politickému svetu trochu ľudskejšiu tvár.
