Stravovanie nie je len o tom, čo dáme do úst. Je to zložitý proces, ktorý sa začína oveľa skôr – už pri pohľade na jedlo a jeho vôni. Najnovšie výskumy naznačujú, že vôňa jedla má oveľa väčší význam, než sme si mysleli. Môže totiž priamo ovplyvniť náš pocit sýtosti, dokonca ešte predtým, než jedlo ochutnáme. Tento objav mení pohľad na to, ako funguje náš mozog, metabolizmus a zmyslové vnímanie v súvislosti s výživou.
Vôňa ako evolučný nástroj prežitia
Z hľadiska evolúcie zohrával čuch zásadnú úlohu pri prežití človeka. Naši predkovia nemali laboratóriá, chladničky ani dátum spotreby. Spoliehali sa na zmysly – najmä čuch, zrak a hmat, ktoré im pomáhali rozpoznať, ktoré potraviny sú bezpečné a ktoré môžu byť nebezpečné. Zrelé ovocie malo intenzívnu, príjemnú vôňu, zatiaľ čo pokazené mäso či plesnivý chlieb boli sprevádzané ostrými, odpudivými pachmi.
Čuch teda nebol len doplnkovým zmyslom. Hral rozhodujúcu úlohu pri výbere potravy, najmä keď človek začal potraviny uskladňovať a spracovávať. Pach plesní, hniloby či fermentácie upozorňoval na potraviny nevhodné na konzumáciu a znižoval riziko otravy.
Čuch ovplyvňuje sýtosť ešte pred jedlom
Moderná neuroveda odhalila, že vôňa jedla aktivuje v mozgu centrá spojené so sýtosťou. V jednej zo štúdií, uskutočnenej na myšiach, vedci zaznamenali, že samotné vnímanie vône jedla viedlo k zmenám v oblasti hypotalamu – oblasti mozgu, ktorá reguluje hlad a nasýtenie. Inými slovami, mozog reaguje na vôňu podobne ako na samotné jedenie.
To znamená, že keď cítime vôňu chutného pokrmu, telo sa začne pripravovať – vylučujú sa tráviace šťavy, aktivujú sa hormóny ako grelín (hladový hormón) či leptín (hormón sýtosti), a to ešte pred tým, než sa jedlo dostane do úst. Tento proces má logický zmysel: vôňa signalizuje, že potrava je nablízku, a organizmus sa pripravuje na jej spracovanie.
COVID‑19 a stratený čuch
Počas pandémie COVID‑19 milióny ľudí na celom svete zažili rôzne príznaky, medzi ktorými bola známa aj stratu čuchu – odborným názvom anosmia. Pre mnohých to nebola len nepríjemnosť. Ukázalo sa, že čuch hrá zásadnú úlohu v našom vnímaní jedla a chuti. Bez čuchu sa jedlo stalo „bez chuti“, hoci chuťové poháriky fungovali. Ľudia opisovali jedlo ako fádne, nezaujímavé, ba až odpudzujúce.
Niektorí pacienti navyše trpeli tzv. parosmiou – skresleným vnímaním vôní. Bežne príjemné pachy (ako káva, mäso, čokoláda) boli vnímané ako spálené, zhnité alebo chemické. Výsledkom bola zmena stravovacích návykov – mnohí jedli menej, iní zas vyhľadávali silne ochutené jedlá s výraznou textúrou, ktoré aspoň čiastočne stimulovali zmysly.
Tieto skúsenosti ukázali, že čuch nie je len „navyše“, ale je hlboko prepojený s naším apetítom, emóciami a celkovým výživovým správaním.
Keď je čuch príliš silný
Na opačnej strane spektra sa nachádzajú stavy, pri ktorých je čuch zvýraznený – tzv. hyperosmia. Typicky sa vyskytuje u tehotných žien, často už v prvých týždňoch. Citlivosť na vône môže byť extrémna a niektoré pachy vyvolávajú nevoľnosť, aj keď predtým boli neutrálne alebo príjemné. Ide o ochranný mechanizmus, ktorý má budúcu matku inštinktívne odradiť od konzumácie potenciálne nebezpečných látok.
Zvýšený čuch sa môže objaviť aj pri niektorých neurologických ochoreniach, poruchách pečene či pri užívaní stimulujúcich látok ako amfetamíny. V týchto prípadoch môžu byť pachy vnímané ako silnejšie, rušivejšie alebo dokonca bolestivé. U niektorých ľudí to vedie k zmene stravovania – vyhýbajú sa určitým jedlám, znižujú príjem potravy alebo sa obracajú k jednoduchším jedlám bez vôní.
Čo to všetko znamená?
Tieto poznatky majú nielen teoretický, ale aj praktický význam. Pochopenie toho, ako vôňa ovplyvňuje pocit sýtosti, môže pomôcť v liečbe porúch príjmu potravy, pri obezite aj pri znižovaní kalorického príjmu bez pocitu hladu. Vedci skúmajú možnosti vývoja aromatických doplnkov, ktoré by navodzovali pocit sýtosti bez potreby veľkého množstva jedla. Rovnako sa uvažuje o využití tejto technológie v potravinárstve – napríklad vytváraním vôní, ktoré napomáhajú rýchlejšiemu zasýteniu alebo znižujú chuť na nezdravé potraviny.
Záver
Čuch, kedysi základný nástroj prežitia, je dnes predmetom pokročilého vedeckého výskumu. Nie je len súčasťou gastronomického zážitku, ale ovplyvňuje naše rozhodnutia o jedle, pocity nasýtenia a celkový vzťah k výžive. Strata čuchu počas pandémie ukázala, aký význam má tento zmysel pre kvalitu nášho života. A nové poznatky naznačujú, že pochopenie čuchu môže byť kľúčom k lepšiemu zdraviu.
Pozrite si aj zahraničné zdroje:
- https://www.nature.com/articles/s41593-023-01385-3
- https://www.bbc.com/news/health-53328068
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7170375/
- https://www.scientificamerican.com/article/loss-of-smell-in-covid-19-patients-linked-to-brain-inflammation/
