2 C
Bratislava
streda, 18 februára, 2026
Mikona.sk - 728x90
V rubrikách:

Prečo niektoré zvieratá vidia v tme a my v tom nevynikáme?

Ľudské oči sú prírodou navrhnuté tak, aby fungovali najlepšie počas dňa. Spoliehame sa hlavne na čapíky – bunky na sietnici, ktoré nám umožňujú vidieť farby a detaily. Potrebujú však dosť svetla, takže v noci ich funkcia slabne a my vidíme len rozmazane a bez farieb. Naopak, nočné zvieratá majú v oku najmä tyčinky – bunky citlivé na nízke svetlo. Tie im umožňujú vnímať prostredie aj v tme, hoci na úkor farebného videnia. Kým človek sa evolučne prispôsobil dennému životu, spolieha sa na pestrosť farieb, žije vo svete farieb a rozoznáva neustále drobnosti od písma, po odtiene a rozdiely, zvieratá sú iné. Dňom a nocou sú v pozore ich inštinkty. Pripravené na obranu, alebo lov. Alebo sú len v strehu, ak do neosvetlenej stajne prichádza niekto neznámy.

Mačka, cat

Svet zvierat je v tme lepšie vyzbrojený

Jedným z najzaujímavejších príkladov adaptovania na život v tme je Uroplatus phantasticus, známy ako madagaskarský listový gekon. Tento nočný plaz má obrovské oči a dokáže vidieť a loviť aj pri takmer úplnej tme, napríklad pod hustým lesným porastom bez mesačného svetla. Podobne výnimočne sú vybavené aj sovy, napríklad Tyto alba (plamienka driemavá). Majú na sietnici veľké množstvo tyčiniek a navyše aj špeciálnu reflexnú vrstvu tapetum lucidum, ktorá zvyšuje ich schopnosť zachytiť aj to najslabšie svetlo.

Nočný zrak majú vyvinutý aj bežné domáce zvieratá. Napríklad pes (Canis lupus familiaris) má síce slabšie rozlíšenie ako človek, ale vďaka tapetum lucidum a množstvu tyčiniek vidí v tme podstatne lepšie. Mačka (Felis catus) má oči ešte citlivejšie. Svetlo, ktoré dopadne na sietnicu, sa vďaka odraznej vrstve dostane druhýkrát k tyčinkám, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že ho oko zachytí. Aj preto sa oči mnohých zvierat v tme „lesknú“, keď na ne zasvieti baterka alebo svetlo z auta.

Vynašli priehľadné solárne panely. Okná by mohli vyrábať energiu

Keď nočné videnie nemusí byť vždy práve klasické nočné videnie

Zvieratá ako kone (Equus ferus caballus) nepatria medzi výlučne nočné, no ich oči sú prispôsobené na pohyb aj v šere. Majú veľké zrenice, široké zorné pole a dobré periférne videnie. Pri slabom osvetlení dokážu zaregistrovať pohyb rýchlejšie ako človek. Pre kone to znamená vyššiu šancu včas uniknúť predátorom aj za šera. Najmä sú odkázané na terén a svoje nohy. Prekážky v teréne, pred nimi, kríky, skaly, alebo roklina. To sú prekážky, ktoré by mohli prekaziť únikový plán, alebo len bežnú púť za slabej viditeľnosti. Pre svoje schopnosti dokážu kone elimimovať takéto nehody a zranenia.

Niektoré druhy hadov, ako napríklad štrkáče z rodu Crotalus, v noci nevidia bežným zrakom, ale majú špeciálne tepelné receptory. Tie im umožňujú „vidieť“ teplé objekty – najčastejšie korisť – pomocou infračerveného žiarenia. V úplnej tme teda fungujú iným spôsobom než oči, ale s rovnakým cieľom: nájsť, kde sa nachádza niečo živé.

Pre správne pochopenie nočného videa treba pochopiť:

Nočné zvieratá však nevidia v absolútnej tme. Aj ony potrebujú aspoň trochu svetla – napríklad od hviezd alebo Mesiaca. V podmienkach úplnej temnoty preberajú úlohu orientácie iné zmysly, ako sluch, čuch alebo echolokácia (napr. u netopierov a delfínov). Čiže v podstate vzdialene na podobnom princípe fungujú aj zrkadlovky fotoaparátov, ktoré potrebujú aspoň trochu svetla na to, aby dokázali ich senzory pracovať a zachytiť nočné snímky. V úplnej tme je totiž nemožné sa zaostriť, zamerať a spracovať aspoň malé svetielko z diódy nabíjačky.

Kľúčové rozdiely medzi denným a nočným videním sú v tom, ako oko funguje. Počas dňa sú aktívne čapíky – vnímame farby, detaily a máme ostrý obraz. V noci preberajú úlohu tyčinky – farebné videnie sa stratí, no citlivosť na svetlo výrazne stúpne. Nočné zvieratá majú oči „nastavené“ na tento nočný režim trvalo – preto majú slabšie farebné videnie, ale výnimočnú schopnosť vnímať aj slabé svetlo.

Ich zrak je výsledkom miliónov rokov vývoja – v prospech prežitia, lovu alebo úteku. Zatiaľ čo človek si na noc potrebuje posvietiť, sova alebo gekon lovia bez problémov aj v tichu a tme.

Biohacking a dlhovekosť: Od alchýmie k UI a neznámym rizikám

Zaujímavé odborné zdroje:

Mohlo by zaujímať taktiež:




Roman
Roman Autor článku s tematikou zábavy, televízie, alebo niektorých spoločenských problémov. Pochádza zo stredného Slovenska a na striedačku žije v Rakúsku.

Mohlo by vás zauijímať aj:

- Inzertný priestor -

Posledné články

Náhodná zaujímavosť

Allegro.cz 600x300

Knihy a čítanie

Buďte v spojení

1,016FanúšikoviaPáči sa
260OdberateliaPredplatiť