Najdlhšia prevádzkovaná autobusová linka v histórii, ktorej trvalo prejsť celú svoju trasu necelé dva mesiace, spájala Londýn a indickú Kalkatu. Z hľadiska doby, aj náročnosti bola skutočnou zaujímavosťou. Nič tak riskantné, technicky aj časovo náročné, sa v rámci dopravy už s pokrokovou Britániou viac nespájalo. Nešlo o linku pre robotníkov, zamestnancov obchodných spoločností, ale pre ľudí, turistov, klasických cestujúcich, skrátka kohokoľvek so záujmom. Autobusová linka, známa ako „The Great Overland Mail“ alebo tiež „The London-Kolkata Bus“, prekonávala neuveriteľných 18 000 kilometrov a prechádzala viacerými krajinami a kontinentmi.
Autobusová linka medzi Londýnom a Kalkatou
Linka vznikla v roku 1957 a jej cesta prvá cesta začala 15. apríla. Svoj cieľ dosiahla 5. júna. Bola to prvá autobusová linka, ktorá spojila Európu a Áziu, prekonávajúc 18 krajín vrátane Anglicka, Belgicka, Nemecka, Chorvátska, Turecka, Iraku, Iránu, Pakistanu než nakoniec dosiahla Indiu. V tej dobe sa neodohrávali žiadne zásadné bezpečnostné hrozby. Aj historické prepojenie Británie s Indiou, obchodne, politicky, či rodinne bolo napriek vzdialenosti pomerne úzke.
Celý zážitok cestovania touto linkou bol neuveriteľnou výzvou nielen pre pasažierov, ale aj pre vodičov a celý personál. Časť tohto dobrodružstva zahŕňala prepravu cez mnoho rôznych terénov, klimatických podmienok a rôznych kultúr. Vodiči museli absolvovať náročnú trasu s neustálou hrozbou technických problémov a nedostupnosti pomoci. Pripravení museli byť na všetko. Mimoriadna výzva to bola aj pre sedenie pre pasažierov, ich potreby, ako aj pre tých, ktorí sa dostávali do kontaktu s niečím tak nevídaným.
Zánik z neprekvapivých dôvodov
To, že linka operovala len niekoľkokrát nie je nijako prekvapivé. Práve postupná politická nestabilita v tranzitných regiónoch, technické poruchy, meškania, zlyhania aj náročnosť pre cestujúcich stáli za zánikom linky. Pridajme k tomu predovšetkým absenciu kvalitných ciest, nutnosť zásoby mnohých náhradných dielov, pneumatík a potravín, aj cenu prevádzky takejto linky a je jasné, prečo sa viac jej existencia neobnovila.
Treba podotknúť, že nie je jasný presný počet, koľkokrát bola linka do Indie a späť vyslaná. Nešlo o pravidelnú linku a jej organizácia bola časovo komplikovaná, riešená podľa záujmu cestujúcich. Nájsť dobrodruhov, ktorí by podstúpili takúto cestu, mohlo byť komplikovanejšie aj preto, že v 60-tych rokoch už vo výraznej miere nastupujú výkonnejšie letecké spojenia, pohodlnejšie vlaky a aj lodná doprava neustále v kvalitách a rýchlosti napredovala.
Extrémne dlhé autobusové linky poznáme aj iné
Mimo túto linku sa vo svete nachádzajú aj iné, ktoré prekonávajú rôzne vzdialenosti. Z úradných, politických a geografických dôvodov je možné takéto linky nájsť najmä vo veľkých krajinách. Pretínajú ich dlhšie linky tam, kde nesiaha železnica, alebo sú jej doplnením v iných časoch a po iných zastávkach. Takými krajinami sú Brazília, Kanada, alebo Rusko. Napríklad linka medzi Moskvou a Volgogradom v Rusku má približne 1000 kilometrov a je jednou z najdlhších trás v krajine.
Riziko spojené s prevádzkou dlhších autobusových liniek je predovšetkým v type motorov, rizík pneumatík, situácií na ceste a odkázané je na veľmi dlhú pozornosť a nechybovosť jediného vodiča. Železnica zvládne pri vyššom komforte na relatívne bezpečnej vyhradenej trati prepraviť viac ľudí. S vyšším komfortom aj možnosťami pohybu. Práve tá do veľkej mieri nahradila autobusovú dopravu, alebo potrebu prepravy na dlhšie vzdialenosti po zemi.
foto: ilustračná
