Najkrajšie jazyky na svete: ktoré sú populárne a prečo?

Najkrajšie jazyky na svete, krajiny a mapa

Ktoré sú najkrajšie jazyky sveta? Chcete vedieť, ktorým jazykom očaríte svoje okolie a ktoré jazyky sú vôbec prijímané za najkrajšie? Možno vás to prekvapí, možno nie, jednoznačná odpoveď neexistuje. Na hodnotenie jazyka je totiž nutné vždy sa na vec pozerať z pohľadu zástupcu niektorej krajiny a používateľa konkrétnej materskej reči. A nakoniec, každému sa vždy páči niečo iné.

Najkrajšie jazyky na svete, krajiny a mapa

Ktorý jazyk je najkrajší?

Vo svete sú prijímané za najkrajšie jazyky sveta francúzština, taliančina a španielčina. Podobne je to aj na Slovensku. Ako to teda je? Slováci naozaj vnímajú francúzsky a španielsky jazyk za atraktívny, pokiaľ majú porovnávať a hodnotiť. Vždy však pri hodnotení jazyka prihliadame na atraktivitu kultúry a nejakého spojenia. Pokiaľ vám zo života robili peklo Taliani, ťažko ich jazyk budete považovať za krásny. Alebo ak by sa zo Španielska krajín hovoriacich po španielsky začali šíriť nenávistné nálady voči Slovákom, znenávideli by sme si ich jazyk nadobro. Samozrejme, tieto scenáre sú nepravdepodobné. Na to, aby sme Španielov vnímali pozitívne potrebujeme niekoľko desaťročí prijímať imidž krajiny cez tanec, tango, víno, energiu, architektúru a imidž typických Španielov z románov. Následne aby sme francúzštinu vnímali ako krásny jazyk, potrebujeme si ju spájať s francúzskou eleganciou, módou, nežnosťou, básňami, umením a vôbec opäť s mužmi. Práve to sa aj za posledných 100 rokov podarilo. Rumunčinu napríklad na Slovensku nevnímame ako atraktívny jazyk, pretože sa nám nespája s pozitívnymi vecami a ani nám neznie ako blízky, či ľubozvučný jazyk. Aspoň väčšine Slovákov nie.  Zvláštny je prípad maďarčina. Jazyk, ktorý do týchto končín Európy historicky nepatril a vtesnal sa medzi slovanské a germánske jazyky priniesol slabiky a intonáciu tak cudziu, že ju nevnímame ako blízku len v regiónoch, kde s jazykom neprichádzame do styku. Využíva prvky intonácie, ale tiež pre Slovákov nepochopiteľné slovné tvary, ktoré neznejú vôbec atraktívne a skôr pripomínajú čítanie slov odzadu. Pre Fínov však môže zapôsobiť inak.

Najkrajšie jazyky sú vec názoru

Zhodnotiť najkrajšie jazyky a vybrať ten najkrajší celkom, je vlastne nemožné. Rozhodnúť, ktorý jazyk je najkrajší je ovplyvnené mienkou okolia a vlastnými názormi. Individuálna osobnosť vníma všetko okolo seba individuálne a preto sme dospeli do roku 2017. V opačnom prípade by sa vývoj dávno zastavil. Peter z Bratislavy vníma taliančinu cez hudbu už od socializmu, spojil si ju s letnou dovolenkou a spája sa mu s úžasnými chvíľami už niekoľko desaťročí. Vníma tak taliančinu pozitívne. Michaela (45) z Popradu nikdy nebola v Taliansku, ale vďaka talianskej hudbe, ba dokonca aj vďaka súrodencom Hečkovcom vníma taliančinu ako najkrajší cudzí jazyk. Miška zo Žiliny (36) vníma švédčinu ako krásny jazyk, pretože ako nemčinárka bola očarená podobnosťou a krajinou samotnou. Autor tohto článku napríklad vôbec nehodnotí francúzštinu a španielčinu ako najkrajší jazyk. V prvom rade je to jazyk slovenský, niekoľko slovenských nárečí, až následne Škandinávia. Turečtina nám znie tvrdo, čo niekoho fascinuje, niekoho odrádza. Arabčina sa zdá byť krásna pre tých, ktorí sa zaoberajú cudzinou, ich kultúrou a históriou. Naopak arabčinu považujú za neatraktívny jazyk ľudia, ktorí nemajú akékoľvek spojenie s ich kultúrou, záujem, alebo patria medzi odmietačov čohokoľvek, čo je s nimi spojené.

Vzťah k cudziemu jazyku vždy niečo podmieňuje

Skrátka na to, aby sme mohli hodnotiť nemčinu za krásny jazyk je potrebné, aby sme boli vychovávaní v prostredí v ktorom je všetko s jazykom spojené za pozitívne. Po II. svetovej vojne bola nemčina považovaná za nenávidený jazyk. Aj maďarčina bola dlhé stáročia nenávidený jazyk, keďže úsilie pomaďarčovať na Slovensku, v Rumunsku a iných častiach krajiny, bolo násilné a posilnené trestaním. Ak by ste sa spýtali v Poľsku a vo Francúzsku po II. svetovej vojne na vzťah k nemčine, výsledkom by boli oprávnené reakcie k všetkému možnému, len nie priamo k jazyku. Slovenka Renáta napríklad nijakým spôsobom neinklinovala k Fínsku. Keď sa však naskytla možnosť s priateľom vycestovať a ju očarili ľudia, projekt do ktorého sa mohla zapojiť a následne úspechy, po siedmych rokoch nedá na fínčinu dopustiť.

Zaujímavý prieskum medzi Čechmi

Aké sú najkrajšie jazyky podľa našich susedov? Určitou zvláštnosťou je zistenie, aké jazyky považujú Česi (z Moravy a Prahy) za najatraktívnejšie. V priebehu februára marca boli kontaktovaní Česi rôznej generácie, prevažne v produktívnom veku s jednoduchou otázkou. V našom prieskume z oslovených 67 Čechov dopadli výsledky bez predpísaných odpovedí nasledovne:

  • 9 – čeština
  • 8 – francúzština
  • 7 – španielčina
  • 7 – taliančina
  • 5 – angličtina
  • 5 – nemčina
  • 4 – slovenčina
  • 2 – chorvátčina
  • 1 – jazyk Krovákov v Afrike
  • 1 – japončina
  • 1 – arabčina

Ďalší prieskum priniesol rovnakú otázku o týždeň neskôr. Opýtaných bolo 52 Čechov, pritom 31 z nich patrí aj do prvej skupiny. Zmenou oproti prvému prieskumu bolo vytvorenie predpísaných odpovedí z prvého rebríčka a vzhľadom na záujem zistiť cudzie jazyky bola vypustená čeština. Jazyky po jedinom hlase boli zhrnuté do „iné“. Výsledky vyzerali nasledovne:

  • 19 – slovenčina
  • 10 – francúzština
  • 7 – taliančina
  • 7 – španielčina
  • 3 – angličtina
  • 2 – nemčina
  • 2 – chorvatština
  • 2 – iné

Vzorka 52 nie je veľká, avšak prináša predsa len zaujímavý jav. Môže byť ovplyvnený tým, že sa na to pýtal Slovák. Podsunutie odpovedi „slovenčina“ však bolo výsledkom prvého prieskumu zámerne. Pri štyroch odpovediach som sa pýtal, prečo v prvom prieskume neoznačili slovenčinu a v druhom áno. Odpoveďou bolo, že je im tak blízka, že ju nepovažujú za cudziu reč. V jednom prípade bolo odpoveďou zhodnotenie, že účastníčka prieskumu netušila, že môže zvoliť aj slovenčinu. Jeden z opýtaných slovenčinu vybral len preto, že pôvodne vyberal češtinu.

Príprava článku prebiehala počas februára a marca 2017. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa zúčastnili na jeho vypracovaní. Ďalšie názory sú vítané v komentároch. 

Mohlo by zaujímať tiež:
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.