ZN.SK
Halloween

Slováci Halloween chcú. Hejteri vyskakujú, ale „smutné“ fakty nepustia

Kým na jednej strane je tu príležitosť sa zabaviť spôsobom, akým to po celý rok bežné nie je, je tu aj tábor tých, ktorí nenávidia Halloween.

Halloweenske kostými a večierky sú v plnom prúde. Kým na jednej strane je tu príležitosť sa zabaviť spôsobom, akým to po celý rok bežné nie je, je tu aj tábor tých, ktorí nenávidia Halloween. Preto, že je podľa nich americký, alebo preto, že to nepatrí do našej kultúry. Hejtovanie, čo je taktiež privandrovalý výraz pre odmietavé až nenávistné prejavy, je niekedy až príliš okaté a otrepané. Pritom sa zabúda na podstatné fakty.

Halloween

Základ Halloweenu je, čuduj sa svete, pôvodne náš

Napríklad fakt, že Halloween, aký poznáme z amerických filmov, u nás naozaj neprebieha. Nemáme mestá posiate výzdobou a deti neprechádzajú od domu k domu a koledujú, aby dostali sladkosti. Rodiny sa u nás nepripravujú na to, že dorazia koledníci a nenakupujú haldy sladkostí. Ostatne, čo je na tomto zlé? Aha, je to „americké“. Halloween priniesli do USA írsky prisťahovalci. Írsky prisťahovalci ale nevymysleli nič výnimočné a neznáme. Íri ako potomkovia Keltov len oslavovali presne to, čo bolo aj u nás. Aj u nás Kelti, dokonca v kombinácii so Slovanmi, oslavovali mŕtvych, sami sa obliekali do rôznych výjavov, hoci oveľa špinavších, potierali všeličím a zdobili rovnako tak. Verilo sa, že v tomto obdébí je svet mŕtvych a živých k sebe najbližšie. Preto sa zapaľovali ohne a plamene sviečok, aby duše trafili a mohli byť so svojimi blízkymi. Od dávnych čias je plameň sviečky symbolom oživenia. Symbolika zhasnutia plameňa sviečky je v pojmoch ako smrť, zabudnutie, slepota. V minulosti jednoducho ľudia verili, že ide o čas, keď sú k nim mŕtvi najbližšie. Prišlo kresťanstvo a tomu sa nepáčilo mnoho kultúrnych prvkov neveriacich pohanov, ale aj pohanov, ktorí prijali kresťanstvo.

Vynález Američanov? Príliš otrepaný mýtus

Zapaľovanie ohňov, plameňov, sviečok pred dom, aby tým prilákali mŕtvych k sebe, nie je nič, čo by vymysleli Američania. Šlo o zvyklosť v celej Európe s mnohými ďalšími prvkami a magickými úkonmi. Sviatok všetkých svätých bol cirkvou nasadený na 1. novembra preto, aby mohol byť nástrojom na oslabenie pohanských tradícií. Pápež Gregor III. ho na vtedy presunul z pôvodného 13. mája. Pápež Gregor IV. následne sviatok nechal rozšíriť na celú cirkev. A prečo všetkých svätých? V jeden deň sa mala vzdávať úcta relikviám mnohých svätcov, pripomínať si ich miesta posledného odpočinku. Pretože niektorí svätci mali svoje sviatky počas roka a tvorili tak starý menný kalendár, iní svätci svoj deň nemali. Aj úcta k zomrelým v tomto konkrétnom čase nepramení z kresťanskej tradície. Ide len o výmenu lákania mŕtvych k nám za prijateľnejšiu podobu – našu osobnú návštevu ich hrobov.

Čo tak pálenie Moreny? Krásny príklad toho, čo nám príchod kresťanstva nezobral, respektíve ľudia si to nenechali vziať. Kým na sviatok Kračún boli nasadené Vianoce, kým na jarné sviatky Veľká Noc (aj polievanie vodou a šibanie mladým prútom je čisto pohanský zvyk, ktorý nemá s kresťanstvom nič spoločné), či na oslavy duchov nasadený sviatok Všetkých svätých (stále si ich spájame s mŕtvymi, napriek tomu, že cirkev cielene nasadila „Sviatok Všech svätých“), tak Morenu nám nemalo čím kresťanstvo nahradiť. Nebolo čím.

Celá nenávisť voči Halloweenu je tak skôr vyprovokované jeho novou modernou podobou. S ňou sa nám spája množstvo plastu, lacných masiek, čínska produkcia a dovoz, výjavy z filmov a to prekáža ľuďom najviac.

Ľudia sa chcú baviť a Halloween, či chcete alebo nie, potrebujú

Ľudia sa chcú baviť a či sa to niekomu páči alebo nie, Halloween ako príležitosť, prichádza vhod. Nie je plesová sezóna, nekoná sa nič. Halloween je tak vo vhodnom čase príležitosťou na to, aby sa organizovalo podujatie pod strechou, s pitím, jedlom, zábavou, tancom a hudbou.  Ešte skôr, ako prídu vianočné večierky a silvestrovská oslava, máme možnosť sa stretnúť. A pritom s celkom inou tematikou. Sú ľudia, ktorí prišli na chuť obliekaniu, zostrojovaniu a skladaniu si masiek. Čo má spoločnosť voči fantázii? Prekážajú mŕtvoly, kostry, ježibaby, pavúky, pavučiny, alebo hororové scénky a herecké šplechy, krv, piskot, vrieskanie, plastové nože, či plastové sekery… a k tomu všade prítomné vyrezávané tekvice a tekvicové špeciality.

Halloween prispevok meme

Halloweenu podľahli mladí aj starí. Ich predkresťanskú podobu by sme tu nechceli. Oživili sme ho a máme ho v podobe čistej, uhladenej, nekrvavej (nemusíme plytvať pravou krvou) v skutočnosti mierovej akcie niekde pod strechou. Lenže hejteri vyskakujú, búria sa. Dáte fotografie z večierka na Facebook a už sa objavuje slávny a otrepaný komentár  “a sviečku na hrobe si už zapálil?” Akoby Halloween bol vinníkom nezáujmu ľudí o hroby. V ten jeden daný deň, kedy by konkrétni ľudia na hroby nešli, ani keby neboli v maske. Halloween sa v hlavách hejterov zároveň berie ako znak ignorácie hrobov. Mylne.  Maska na ksichte nie je znak toho, že človek na hroby kašle. Možno práve človek so záujmom zapojiť sa a zabaviť môže mať za sebou zapálených viac sviečok, ako hejter klikajúci myšou za svojim notebookom. Maska na ksichte naozaj neznamená voči hrobom nič.

Halloween ľudia zo psychologického hľadiska potrebujú

Nenávisť, zbytočná nenávisť, ktorá sa objavuje pri každej príležitosti a pocite krivdy voči našej kultúre, na ktorú sa po mnohé roky tak zvysoka kašľalo, je prekvapujúca. Súčasný človek, aj ten čo podľahol, aj ten čo hejtuje, si neuvedomuje niečo, čo sa zmenilo len v poslednom storočí. Celé veky od počiatku civilizácie totiž niečo existovalo a zničili sme to až v povojnových rokoch. Len práve posledné desaťročia, obdobie socializmu a súčasnosť nám priniesli zmenu, s ktorou sa človek možno nie celkom stotožnil. Téma je pritom celkom vážna.

Vzdialili sme sa smrti, hoci nás vždy dobehne

Súčasný človek je tak vzdialený smrti, že sa ani nemôžeme diviť tomu, ako si Halloween získal popularitu. Po celom svete sú podujatia, kulty smrti, od primitívnych kmeňov po vyspelé národy ako Japonsko, či ľudnaté končiny sveta ako India, kde v posvätnej rieke Ganga bežne nájdete ľudskú ruku… jednoducho spaľovaná mŕtvola na hladine nezhorela celá. Každý zomrie, zostane z nebo popol, alebo len kosti. Naučili sme sa nepočítať s tým, že sa to týka aj nás.

Kedysi sa umierali doma. Zomrelí boli vystavení v hlavnej obytnej miestnosti, kde sa varilo, jedlo aj spalo. Neskôr v „obývačke“ kým sa nedoriešil pohreb a nezišla rodina. Najmä informovať rodinu mimo dediny dalo zabrať a príprava niečo stála tiež. Chorí zostávali doma a umierali vedľa zdravých. Umierali mnohé deti v rodinách, umierali susedia a ľudia sa pred nimi nezatvárali tak ako dnes. Boli k sebe milší a potrebovali sa navzájom. Smrť iných bola vecou verejnou.

lebka a smrť

Lekár bol ďaleko a keď nestačili bylinky, umierali mladí aj starí. Človek sa dožíval menej, než dnes. Spadla strecha, zavalilo drevo, či zapálil sa rana od sekery. Keď drevorubačovi odtrhlo ruku, ľahko prišiel o život na následky zranení. Ľudia neustále videli smrť.  Ľud našich predkov začínal v rovnakej biede v akej aj končil. Nikto sa nepretekal ako dnes. Smrť bola neustále spätá so životom. A čo dnes?

Blízky nám zomierajú v nemocnici. Nevidíme smrť a ani sa mŕtvych nikto z nás nedotýka. Už to nie sme my, čo mŕtvych vyzliekajú, umývajú, olejčekujú. Túto starosť sme prenechali personálu v nemocnici, v márnici a pohrebnom ústave. Otriaslo by to s našou psychikou, vyhladenou a očistenou od otrasných zážitkov. Už to nie sme my čo ich prezliekajú a premiestňujú do rakvy. Takáto bola naša minulosť ešte v medzivojnovej rokoch. Nová doba nás odstrihla od smrti. Zaviedlo sa BOZP, ľudia sa ženú do kancelárií a na pohodlné joby. Pri podozreniach na zdravotný problém poradí lekár, v najhoršom prípade aspoň „Dr. Google“. Lekárska starostlivosť je dostupnejšia. Neprekvapí už tak náhla smrť ak sú príznaky ťažkostí. Smrť nás nepostrehne uprostred práce na poli a nebudú nás vliecť cez dlhé pole v plachte.

Máme tu Halloween, prežite to

Od počiatku ľudstva mal človek pri sebe smrť a súčasnosť mu ju vzala. Je nemysliteľné ak sa čudujeme, že si človek podvedome hľadá cestu k smrti aspoň v tej podobe, v akej sa jej snažíme aspoň pocitovo vzdorovať, vysmievať, alebo zároveň prijať ako bežnú súčasť života. Kostry, kostlivci, zombie, mŕtvolné filmové prejavy, akýkoľvek prvok spojený so smrťou a strašidelnou tematikou. Báť sa kostier môžeme aj naďalej. Veď preto sú súčasťou Halloweenu. Halloween súčasný je komerčnou záležitosťu koledovania. Jeho zmysel je v niečom, čo súčasný človek už nechápe a nepotrebuje. Potrebuje sa zabávať. Možno sa menej báť kostier, mŕtvol a strašidiel. Nič z toho v bežnom živote nemá. So smrťou sa stretáva len keď prichádza o blízkych.

Halloween a maska

Ak sa teda človek rozhodne zabávať, pretože má rád zábavu, nenávistné prejavy počuje, vidí, zažíva, alebo tuší. Halloween sa u nás ujal. Má americkú podobu. Samozrejme, lebo tá má jasnejšie kontúry. Berieme ju ako zábavu v rámci večierkov. Lenže opäť sa vracia kostra, povedomie o mŕtvole ako o podobe človeka, keď z nej vypŕchne život. Inú podobu sme si dnes skrátka nenašli. Ujala sa táto ku ktorej ľahšie zoženiete kostým aj rekvizity. Stále však okultne neuctievame smrť a berieme to len ako zábavu. Halloween je príležitosťou na organizovanie večierkov, stretávok, tematických podujatí. Je len programom navyše. Nemožno tvrdiť že Halloween vytesnil dušičky. Tvrdiť to môžu hejteri až v momente keď sa na cintoríne bude dať zaparkovať a hroby prestanú osvetľovať sviečky.

Slovenská kultúra a hejtovanie z každej strany

V kontexte protestov a nenávisti vyznieva pár faktov zaujímavo. Prečo sa neprotestuje proti vianočnému stromčeku? Ten predsa začali používať nemeckí a rakúski protestanti. Tí, proti ktorým svojho času názorovo bojovali bežní katolíci. Predtým sme mali slamené ozdoby či obilie zavesené nad stolom. Kto protestuje proti prerezávaniu jablka pri vianočnom stole? Ide o rovnako keltský zvyk veštenia zdravia rodiny na ďalší rok. Čože? “Veštenie”? Aké kacírstvo pri vianočnom stole! Čo vyrezávanie stolčeka počas stridžích dni? Alebo koledovanie na Vianoce a koledovanie na Nový Rok? Koledníci boli vyše tisíc rokov muži. Povery vtedy medzi koledníkov neprijímali ženy. Nešlo pritom o nič, pričom by mohli vyskakovať feministky. Prečo chodia koledovať ženy dnes namiesto mužov? Porušili zvyklosti. Tiež kopírujú britské a americké koledujúce skupiny. Ženy dnes majú väčšiu odvahu ako muži ukazovať sa. Kedysi to boli verše. Dnes sa spieva. Prečo nikto nevrieska voči heligónke? Aj tá svojho času prišla na Slovensko a vôbec nebola slovenská. Dnes je súčasťou našej kultúry.

Alebo lepším príkladom sú všetky cudzie štýly. Hipster, fúzatý niekedy vystrihaný, štýlom jasne rozpoznateľný je dnes vzdialenou kópiou amerického hipstera. Naschvál hrubé okuliare a módny štýl ideálne s “vintage” bicyklom pod zadkom. Cigaretou len ak vlastnoručne ušúľanou. Ten, čo celé roky nemal kam zapadnúť, odrazu okato kopíruje všeobecnú definíciu hipstera a spoločnosť ho automaticky považuje za modernú generáciu kreatívnych a úspešných ľudí. Absolútne nič slovenské, čistá Amerika hrajúca sa na pôvodného hipstera žijúceho v lesoch v úplnej sebestačnosti. Avšak narúša to cena aj jeho outfit a nový iPhone vo vrecku. Voči tomuto prvku sme ticho? Napadol niektoré naše mesta tak silno, že ho tu máme po celý rok. Aj tu platí, že keď sa ľuďom niečo páči a nemajú podobné doma, zoberú si len to čo potrebujú.

Pomôžme aj našej tradičnej kultúre

Prečo hejteri sami nerobia niečo preto, aby prvky tradičnej kultúry zostali živé? Vymierajú nárečia, zručnosti, rôzne tradície, úkony, postupy, oveľa vážnejšie veci. Pre ich záchranu sa niekde nerobí nič výrazné, a predsa sa na to berú dotácie. Len posledné roky RTVS oživuje folklór, ľudové remeslá. Nebyť ÚĽUV a niektorých združení, zanikajú pôvodní majstri. Za to osamelý jazdci vo virtuálnom svete ukazujú tradičné hodnoty rozhádaním ľudí, či kritikou voči Halloweenu. Aj takí Slováci v minulosti boli. Nenávistní, závistliví, poverčiví, úprimnejší aj obetavejší. Dobrí aj zlí. Presne tak ako dnes.

Kde inde sa môže človek stretnúť so smrťou? Mimo pár profesií neexistuje iná možnosť ako si smrť pripomínať a psychologicky s ňou nadviazať aspoň takýto vzťah v povedomí. Iné nie je. Berieme teda rekvizity a povedomie o kostre, o temnote ako takej, hoci prikrášlenej rodinou Adamsovcov, zelenými čarodejnicami z krajiny Oz a pavúkov všetkých veľkosti. Iné nie je.

Skúsme sa menej nenávidieť a skôr chápať.

Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.



Inzercia

Inzercia

Online kníhkupectvo BUX.sk

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu