Predstavte si, že večer vypnete televízor, zatvoríte okná a dom stíchne. Namiesto ticha však zostáva v pozadí hlboké monotónne dunenie pripomínajúce vzdialený dieselový motor, generátor alebo nákladné auto bežiace na voľnobehu. Keď človek vyjde von a pokúsi sa nájsť jeho zdroj, nemusí nájsť vôbec nič. Navyše ľudia stojaci vedľa neho nemusia počuť rovnaký zvuk.
Podobné skúsenosti začali výraznejšie opisovať obyvatelia okolia mesta Taos v americkom štáte Nové Mexiko začiatkom 90. rokov. Fenomén dostal pomenovanie Taos Hum – Taoský hukot a časom sa zaradil medzi moderné záhady, okolo ktorých vzniklo množstvo teórií. Na rozdiel od mnohých mestských legiend ho však skúmali vedci, akustici aj americké výskumné laboratóriá. Spoločný vonkajší zdroj zvuku sa nájsť nepodarilo. niečo podobné sme mali pred rokmi v Bratislave, ale tam výrazný hukot naozaj bolo počuť masovo a nie iba u jednotlivcov.
Motor, ktorý nemožno nájsť
Ľudia opisovali Taoský hukot rôzne. Najčastejšie išlo o nízke dunenie, pulzovanie alebo hlboký tón podobný vzdialenému motoru. Niektorí ho vnímali najmä v interiéri, ďalší aj vonku. Výraznejší mohol byť v noci, keď ustal bežný hluk dopravy, domácností a okolia. Hukot však nepočuli všetci. Človek, ktorého zvuk výrazne rušil, mohol sedieť v jednej miestnosti s ďalšími ľuďmi, ktorí nevnímali nič neobvyklé. To značne komplikovalo hľadanie jeho pôvodu.
V oblasti Taosu boli preto distribuované tisíce dotazníkov. Výsledky naznačili, že skúsenosť s hukotom opisuje iba malá časť obyvateľstva. V súvislosti s výskumom sa často spomína približne dvojpercentný podiel respondentov, nemožno ho však automaticky prenášať na celú populáciu. Išlo o zisťovanie uskutočnené v konkrétnom regióne a za konkrétnych podmienok. Ďalším problémom bolo, že ľudia neidentifikovali jednu spoločnú frekvenciu. Keď svoje vnemy porovnávali s vytvorenými nízkymi tónmi, výsledky sa medzi jednotlivcami líšili. Už to naznačovalo, že označenie Taoský hukot nemusí opisovať jeden jediný zvuk šíriaci sa celou oblasťou.
Pátranie pomocou prístrojov
V roku 1993 sa do skúmania problému zapojili odborníci z University of New Mexico, Los Alamos National Laboratory, Sandia National Laboratories a výskumného laboratória amerického letectva. Skúmali možné akustické zdroje, vibrácie aj elektromagnetické signály. Pozornosť smerovala k priemyselným zariadeniam, doprave, elektrickej infraštruktúre a ďalším javom, ktoré by mohli vytvárať nízkofrekvenčný zvuk. Výskumníci sa pokúšali porovnať merania aj s okamihmi, keď sledovaní ľudia oznámili, že hukot práve počujú.
Jednoznačný signál zodpovedajúci spoločnému Taoskému hukotu sa nepodarilo zachytiť. Takýto výsledok neznamená, že ľudia svoju skúsenosť predstierali. Sluchový vnem nemusí byť vždy spôsobený zvukovou vlnou prichádzajúcou z okolitého prostredia. Najznámejším príkladom je tinnitus, pri ktorom človek počuje pískanie, šumenie, hučanie alebo iné zvuky bez zodpovedajúceho vonkajšieho zdroja.
Nízke frekvencie zároveň predstavujú pri meraní komplikovaný problém. Priemyselné zariadenia, ventilátory, kompresory, čerpadlá alebo vzdialená doprava môžu vytvárať zvuky, ktoré sa šíria na veľké vzdialenosti. Stavby ich môžu tlmiť, ale v určitých podmienkach aj zvýrazňovať rezonanciou. To môže vysvetľovať jednotlivé prípady podobného hukotu bez toho, aby existoval jeden zdroj spoločný pre všetkých poslucháčov.
Tajná technológia a ďalšie teórie
Nové Mexiko má významnú históriu spojenú s americkým vojenským a jadrovým výskumom. Práve v tomto štáte sa nachádza Los Alamos a relatívna blízkosť vojenských pracovísk prirodzene podporila vznik teórií o tajných technológiách. Medzi možnými vysvetleniami sa objavovali mimoriadne nízkofrekvenčné rádiové vysielače, vojenské komunikačné systémy a utajované experimenty. V konšpiračných verziách sa neskôr objavili aj zariadenia údajne schopné pôsobiť priamo na človeka alebo ovplyvňovať jeho nervový systém.
Pre takéto vysvetlenia sa však nenašiel presvedčivý dôkaz. Merania neodhalili elektromagnetický signál, ktorý by sa dal spojiť s vnímaním hukotu. Samotná prítomnosť vojenských výskumných zariadení v Novom Mexiku nevysvetľuje pôvod javu. Podobné hukoty navyše ľudia hlásili aj na iných miestach sveta. Známe prípady pochádzajú napríklad z britského Bristolu, kanadského Windsoru či ďalších oblastí Severnej Ameriky a Európy. Ani to však nedokazuje, že všetky tieto javy majú rovnakú príčinu. Pojem The Hum sa časom stal spoločným označením pre viacero podobných skúseností, hoci za nimi môžu byť úplne odlišné mechanizmy.
Zdroj môže byť aj v sluchovom systéme
Tinnitus sa často spája s vysokým pískaním, môže však mať množstvo podôb. Niektorí ľudia počujú šumenie, klepanie, pulzovanie alebo nízkofrekvenčné hučanie pripomínajúce motor. Výskumy ľudí, ktorí opisovali fenomén hukotu, preto skúmali aj možné súvislosti so sluchovým a rovnovážnym systémom vnútorného ucha. Objavili sa hypotézy týkajúce sa slimáka vnútorného ucha, vestibulárneho systému či spôsobu, akým mozog spracúva veľmi slabé alebo neúplné zvukové podnety. Tieto mechanizmy môžu vysvetľovať časť prípadov, nemožno ich však automaticky použiť na každého človeka, ktorý podobný hukot počuje.
Novšie výskumy sa zaoberali aj tým, či títo ľudia nemajú mimoriadne citlivý sluch pre nízke frekvencie alebo či nevnímajú takzvané otoakustické emisie, teda veľmi slabé zvuky, ktoré môže vytvárať samotné vnútorné ucho. Výsledky takúto jednoduchú spoločnú príčinu nepotvrdili. Pri časti sledovaných ľudí zostáva pravdepodobným vysvetlením subjektívny nízkofrekvenčný tinnitus, pričom u iných nemožno vylúčiť skutočný, veľmi slabý vonkajší zdroj. Taoský hukot preto nemusí predstavovať jeden záhadný signál, ktorý sa vedcom celé desaťročia nedarí zachytiť. Pod rovnakým názvom sa mohli spojiť rozličné javy. V jednom prípade môže ísť o vzdialené technické zariadenie, v ďalšom o rezonanciu budovy, inde o individuálne vlastnosti sluchu alebo tinnitus.
Pôvod konkrétnych skúseností obyvateľov Taosu zo začiatku 90. rokov nebol jednoznačne určený. Neexistuje však ani dôkaz o tajnom vysielači, vojenskom experimente či inom exotickom zdroji. Záhada tak zostáva najmä v tom, prečo podobný nízky hukot vníma iba časť ľudí a prečo sa pri mnohých prípadoch nedá nájsť vonkajší zdroj, ktorý by presne zodpovedal tomu, čo opisujú.
