ZN.SK
DNA genetika

Pomocou DNA a výskumu haploskupín je možné zistiť pôvod predkov

Uvažovali ste niekedy nad tým, z koľkých percent sa vaši predkovia skladajú zo Slovanov, z Germánov, či Maďarov? Na určenie geografického pôvodu genetického kódu človeka nám slúži výskum haploskupín…

Uvažovali ste niekedy nad tým, z koľkých percent sa vaši predkovia skladajú zo Slovanov, z Germánov, či Maďarov? Na určenie geografického pôvodu genetického kódu človeka nám slúži výskum haploskupín. Laicky povedané, množstvo jedinečných geneticky odlíšiteľných národov a etník obývalo svojho času rôzne časti sveta izolovane. Vedci skúmali DNA z nálezov z hrobiek, z vlasov, rôzneho genetického materiálu, skúmali kráľov, relikvie kostí, ba dokonca skúmali aj zamrznutého pračloveka Otziho v Alpách. Vďaka informáciám, ktoré veda zistila, bolo možné vytvoriť mapu výskytu jednotlivých prvkov a už pri stredovekých nálezoch sa tak mohlo dať určiť, aké národy mohli ovplyvniť genetiku v konkrétnych krajinách.

DNA genetika

Ako sa informácia o pôvode prenáša?

Haploskupiny určujúce pôvod cez matku alebo cez otca

Z vedeckého hľadiska sa DNA môže skúmať metódou mtDNA, kde sa skúma úsek HVR1 alebo HVR2 a na základe zistených mutácií je možné určiť, do ktorej materskej haploskupiny patrí človek, ktorému vzorka DNA patrí. Pri metóde skúmania Y-DNA sa skúma určitý počet oblastí chromozómu Y, v ktorých sa opakujú krátke štvorpísmenové frekvencie. Každá haploskupina má známy počet frekvencií výskutu opakovaní, čiže vo výsledku je možné určiť, ku ktorej otcovskej línii genetická vzorka patrí. Oba tieto výskumy nám dokážu dať informáciu o tom, ku ktorej haploskupine človek patrí cez matku a ku ktorej cez otca. Pravdou totiž je, že každý muž má nejakého otca a každá žena má nejakú matku. Zaujímavosťou mtDNA je, že ju prenášajú len matky už vo vajíčku. Hoci sa prenáša aj na synov, ich potomkovia ďalej ponesú opäť mtDNA svojej matky. Preto hovoríme, že informácia nám prinesie poznatok o pôvode matky, jej matky, a jej matky, a zase jej matky a pod.

Otcovské kmene a dnes už dôležitý chromozóm Y

O chromozóme Y sa predpokladalo, že obsahuje nepotrebný odpad. Až v poslednom období vedci objavujú jeho význam. NRY región tohto chromozóm je tvorený z 95% len chromozómom Y a netýka sa ho rekombinácia. Nekríži sa teda s chromozómom X a keďže v ňom neprebiehajú po generáciách žiadne zmeny, umožňuje po otcovskej línii pomerne dôveryhodne určiť pôvod človeka a povedať viac o evolúcii, či migrácii. Práve tento výskum nám priniesol napríklad teóriu o Y chromozonálnom Adamovi, teda prvom mužovi. Hoci žil v období pred 60 000 rokmi, kedy bolo na svete pochopiteľne viac mužov, Y chromozonálny Adam žijúci v Afrike sa stal podľa genetickej teórie predkom všetkých súčasných mužov. Aj iní otcovia mali synov, no potomkovia Adama prežívajú dodnes. Postupne sa pri dedení génov objavujú mutácie a tie môžu za odlišnosti známe v jednotlivých haploskupinách.

V súčasnosti poznáme 18 haploskupín, ktoré pomenúvame písmenkami od A po T a ďalších delíme do podskupín pomocou čísiel a ďalšieho rozpoznávacieho prvku, malého písmena. Tak delíme napríklad R1a – Slovanov, R1b – Keltov a iných. Nie vždy je to tak jednoznačné. Niektoré národy mohli mať haploskupiny rovnaké, napriek tomu, že sa vyvíjali odlišne. Z genetického a vedeckého hľadiska môžu byť zaujímavé výskyty haploskupiny J – Arabovia, Q – Indiáni, alebo čisto Kaspická oblasť – T. Kto túži zistiť, odkiaľ pochádzal otec jeho otca a jeho otca… až po najstaršieho predka, dnešná veda na túto otázku už pozná odpoveď.

Odlišný vývoj vytváral jedinečné haploskupiny.

Aborigénci si svoj genetický kód udržiavajú čistý z veľkej časti dodnes, americkí Indiáni (Q) majú podobnosť s Áziou, čo len dokazuje, že na americký kontinent prešli práve cez Áziu.  Miešanie kódov nastalo až po dlhšom ustálení ich podoby jednotlivých jedinečných znakov pre každú oblasť (haploskupinu) a len čo sa začali výpravy, objavovanie sveta a nastali veľké kolonizácie, miešal sa kód ešte viac, ako pri búrlivých nájazdoch kočovných kmeňov a výbojoch v Európe. Znamená to teda, že jedinečnosť kódu pre konkrétnu oblasť, sa migráciou podarilo naštrbiť, no nie celkom zmazať. Aj dnes je možné zistiť, aký máme pôvod. Čo prevažuje a charakterizuje nás. U Hitlera tak údajne zistili, že má predkov černochov, podľa niektorých fám dokonca aj medzi Židmi. Možno by takýto výskum znamenal revolúciu aj pre niektorého z národniarov, ak by priniesol dôkaz o maďarskom pôvode. Dnes je možné takýto výskum podstúpiť jednoducho, napríklad sterom slín zaslaných poštou. Bez potreby ihiel a krvných vzoriek.  Využiť je možné laboratóriá Generi Biotech v Hradci Králové. Ide o spoplatnenú službu.

Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.



Inzercia

Najčítanejšie

Inzercia

Online kníhkupectvo BUX.sk

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu