Ak máte pocit, že pri večernom posedení s priateľmi všetky komáre lietajú práve okolo vás, ale obchádzajú konkrétnych ľudí, nemusí ísť iba o dojem. Nie,ľudové tvrdenie o sladkej krvi, je hlúposť. Výskum potvrdzuje, že niektorí ľudia sú pre určité druhy komárov skutočne príťažlivejší než iní. Nie je to však preto, že by komár na diaľku „cítil sladkú krv“. Človeka vyhľadáva pomocou kombinácie oxidu uhličitého z dychu, telesného pachu, tepla, vlhkosti a na kratšiu vzdialenosť aj zraku. Až potom pristane a začne hľadať vhodné miesto na bodnutie. Navyše nás štípu iba samičky. Krv potrebujú na tvorbu vajíčok. Lenže kto má rozlišovať pohlavie, keď už máme komára na ruke? Riešenie je rýchle.
Najskôr nás prezradí dych
Jedným z najdôležitejších signálov je oxid uhličitý – CO₂, ktorý vydychujeme pri každom nádychu a výdychu. Samičky komárov ho dokážu zachytiť a jeho prítomnosť ich prepína do aktívneho režimu hľadania hostiteľa. Preto sa CO₂ používa dokonca aj v profesionálnych pasciach na komáre. Človek, ktorý práve vykonával fyzickú aktivitu, môže byť nápadnejším cieľom: intenzívnejšie dýcha, produkuje viac tepla a zároveň sa potí. Nie je však správne tvrdiť, že komáre jednoducho „milujú spotených ľudí“. Pot je iba jednou zo súčastí chemického koktailu, podľa ktorého nás hmyz rozpoznáva. CO₂ navyše komárovi nepovie, že ste práve vy lepšou večerou než sused sediaci meter vedľa. Pomôže mu najmä zistiť, že sa v okolí nachádza živý hostiteľ. Pri rozhodovaní medzi jednotlivými ľuďmi sa potom významne uplatňuje pach kože.
Každý človek má inú chemickú vôňu kože
Práve tu sa začína vysvetlenie, prečo dvaja ľudia sediaci vedľa seba nemusia dostať rovnaký počet štípancov. Ľudská koža produkuje množstvo chemických látok a svoju úlohu majú aj baktérie prirodzene žijúce na jej povrchu. Výsledkom je individuálny telesný pach, ktorý komár dokáže mimoriadne dobre rozpoznávať. Vedci z Rockefellerovej univerzity porovnávali ľudí, ktorých samičky komára Aedes aegypti silno priťahovali, s ľuďmi, o ktorých mali podstatne menší záujem. U najatraktívnejších osôb našli na koži vyššie množstvo určitých karboxylových kyselín – látok, ktoré sú súčasťou kožného mazu a podieľajú sa na vytváraní charakteristického ľudského pachu.
Zaujímavé bolo, že rozdiel nebol iba náhodný výsledok jedného letného večera. Niektorí účastníci zostávali pre komáre výrazne atraktívnejší počas rokov sledovania. Zdá sa teda, že vlastnosť byť „magnetom na komáre“ môže byť pomerne stabilnou charakteristikou človeka. To však neznamená, že existuje jediná chemická látka, podľa ktorej komár ľudí zoradí. Ľudský pach je zmesou veľkého množstva zlúčenín a jednotlivé druhy komárov sa môžu správať odlišne.
Keď sa komár priblíži, pomáha mu teplo aj zrak
Po zachytení dychu a pachu získava komár ďalšie informácie. Samičky Aedes aegypti dokážu vyhľadávať teplé objekty približujúce sa teplote ľudskej kože. Pokusy zároveň ukázali, že jednotlivé zmysly spolupracujú. Prítomnosť CO₂ môže výrazne zvýšiť reakciu komára na teplo. Svoju úlohu má aj zrak. Pokusy Washingtonskej univerzity ukázali, že po zachytení CO₂ reagovali samičky Aedes aegypti silnejšie na červené, oranžové, čierne a azúrové vizuálne podnety. Ľudská koža pritom bez ohľadu na jej pigmentáciu odráža aj vlnové dĺžky v červeno-oranžovej časti spektra.
Z toho však netreba vytvárať jednoduché pravidlo, že červené tričko automaticky znamená desiatky štípancov navyše. Išlo o kontrolované experimenty s konkrétnym druhom komára. Farba je iba jedným z viacerých signálov a pach človeka či CO₂ majú pri vyhľadávaní hostiteľa zásadnú úlohu.
A čo krvná skupina? Tu je odpoveď oveľa menej jednoznačná
Často sa tvrdí, že komáre najviac priťahujú ľudia s krvnou skupinou 0. Existuje známa štúdia z roku 2004, v ktorej Aedes albopictus pristával častejšie na ľuďoch s krvnou skupinou 0 než A. Rozdiel však nebol rovnako výrazný medzi všetkými skupinami a ďalšie výskumy pri iných druhoch komárov priniesli odlišné výsledky. Pri Aedes aegypti sa napríklad v inom experimente objavila preferencia skupiny B. Súčasné odborné prehľady preto vzťah medzi krvnou skupinou a pravdepodobnosťou bodnutia považujú za nejednoznačný. Krvná skupina teda nie je dobrým vysvetlením vety „mňa komáre vždy zožerú“. Oveľa silnejšie dôkazy máme pre individuálny pach kože a kombináciu chemických a fyzikálnych signálov.
Hovorilo sa, že komáre priťahuje vysoký cukor v krvi, jedenie banánov alebo že ich spoľahlivo odpudzuje cesnak či vitamín B. Pre takéto populárne vysvetlenia nie sú presvedčivé dôkazy a výskumníci z Rockefellerovej univerzity ich priamo uvádzajú medzi často opakovanými hypotézami, ktoré nemajú dostatočnú vedeckú oporu. Ľudovéí rozprávanie, dalo by sa bez vedeckého základu povedať. Komár si teda človeka nevyberá podľa jediného znaku. Najskôr ho k nám môže priviesť vydychovaný CO₂ a potom ďalšie lákadlá.
