Rastúce ceny nafty zvyšujú náklady slovenských dopravcov a otvárajú otázku, akú pomoc im môže poskytnúť štát. Zatiaľ čo Poľsko a Taliansko siahli po daňových úľavách na pohonné hmoty, slovenskí dopravcovia považujú prijaté opatrenia za nedostatočné. Vývoj cien palív pritom neovplyvňuje len náklady na prepravu, ale aj konkurencieschopnosť celého logistického sektora.
Podľa Združenia cestných dopravcov Slovenskej republiky (ČESMAD Slovakia) cestná doprava zabezpečuje približne 75 percent vnútrozemskej prepravy tovaru, zatiaľ čo európsky priemer dosahuje 57 percent. Železnica medzitým stráca zákazníkov a niektoré podniky presúvajú prepravu na cesty.
Dopravcovia volajú po pomoci štátu
„Len cestná nákladná doprava na Slovensku spotrebuje ročne približne miliardu litrov nafty. Pri každom, čo i len malom zvýšení ceny paliva o pár centov, tak ide o desiatky miliónov eur v prospech štátnej kasy na úkor dodatočných nákladov cestných dopravcov, ale aj obyvateľov Slovenska,“ hovorí Pavol Jančovič, prezident združenia ČESMAD Slovakia.
Od 1. októbra slovenská vláda obmedzila maloobchodnú maržu pri predaji pohonných hmôt na maximálne 10 centov za liter a zaviedla dočasnú 50-percentnú zľavu na cestovné vo vlakoch druhej triedy. „Cestným dopravcom ani obyvateľom Slovenska predstavené opatrenia vlády vysoké náklady nijako neriešia. Lacnejší lístok na vlak nezlacní potraviny v obchode, nezvýši efektivitu logistiky a ani prepravu tovarov priemyselných podnikov,“ pokračuje Jančovič, ktorý zároveň dodáva, že dopravcovia, ale aj podnikatelia a obyvatelia potrebujú riešenia, ktoré reálne znížia cenu palív.
Rast cien nafty pociťujú aj dopravcovia v susedných krajinách. „Podobný tlak pozorujeme vo veľkej časti Európy. V susednom Česku ceny nafty prekročili 2 € za liter, zatiaľ čo v Rakúsku presiahli 2,25 €. V Poľsku vládny program na zníženie cien pohonných hmôt nedávno stlačil cenu približne na 1,75 € za liter. Od konca júna sa cena nafty na Slovensku zvýšila približne o 0,50 € za liter,“ hovorí Łukasz Gamrot, country manager Raben Logistics Slovakia, ktorý dodáva, že ešte väčšou výzvou je rýchlosť a nepredvídateľnosť týchto cenových výkyvov.
Účinnejšie riešenia ponúka zahraničie. Poľsko znížilo DPH na pohonné hmoty z 23 na 8 percent, spotrebnú daň na minimum povolené EÚ a zaviedlo maximálne predajné ceny. Taliansko zase dočasne znížilo spotrebnú daň na naftu, čím úľava pre motoristov dosiahla približne 17 centov na liter vrátane vplyvu DPH.
Podľa Zväzu logistiky a zasielateľstva SR (ZLZ SR) by vláda mohla pristúpiť k dočasnému zníženiu spotrebnej dane a DPH na pohonné hmoty. „Výpadok daňových príjmov by mohol byť kompenzovaný vyšším objemom nafty natankovanej tranzitujúcimi kamiónmi z Poľska, Maďarska, Turecka, Rumunska, Bulharska či Litvy,“ vysvetľuje Tomáš Suhányi, viceprezident ZLZ SR.
Vystačiť si nateraz musia sami
Rastúce ceny nafty nútia dopravcov lepšie plánovať trasy, obmedzovať prázdne jazdy a efektívnejšie využívať kapacitu vozidiel. „V čase stúpajúcich nákladov na prevádzku a prísnejších ekologických regulácií rastie tlak na efektivitu dopravcov. Znižovanie takzvaných prázdnych kilometrov je jedným zo spôsobov, ako ju možno dosiahnuť,“ vysvetľuje Kamil Wolański, odborník na analýzu nákladov a optimalizáciu zo spoločnosti Eurowag.
Úspory môžu priniesť aj väčšie cestné súpravy či spájanie menších zásielok. „Dôležitú úlohu u nás zohrávajú aj kamióny s dvojitým návesom, tzv. roadtrainy, ktoré dokážu pri jednej jazde prepraviť viac tovaru, čím znižujú potrebný počet jázd aj celkovú spotrebu paliva,“ pokračuje Gamrot.
Podľa Gamrota pomáhajú aj prekládky v logistických centrách, takzvaných eurohuboch, kde sa zásielky spájajú podľa cieľových destinácií. Dopravcovia tak dokážu lepšie využiť dostupné kapacity a znížiť náklady na prepravu.
Železnica stráca náklad. Niektoré firmy presúvajú prepravu na cesty
Možnosti úspor na cestách však neriešia širší problém nákladnej dopravy. Železnica postupne stráca časť zákazníkov, ktorí pre vyššie náklady a väčšiu flexibilitu presúvajú prepravu na kamióny.
Príkladom je chemická spoločnosť FORTISCHEM z Novák. Kým v minulosti prepravovala po železnici približne 80 percent nákladu a po cestách 20 percent, dnes je pomer opačný – na železnicu pripadá už len 30 percent a na cestnú dopravu 70 percent. Železničná preprava však zostáva dôležitá najmä pri expedícii hotových výrobkov. Zákazníci totiž často nemajú kapacitu na prevzatie celého vlaku naraz. Jednotlivé vozne im preto umožňujú odoberať tovar postupne a zároveň slúžia ako dočasné sklady.
Práve preprava menších skupín vozňov však čelí rastúcim nákladom a problémom s flexibilitou. Keď zákazníci presúvajú zásielky na cesty, železnici ich zostáva menej. Fixné náklady sa tak rozpočítavajú na menší objem prepravy, čo zvyšuje cenu a môže odradiť ďalších zákazníkov. Vzniká začarovaný kruh, ktorý oslabuje konkurencieschopnosť železnice.
„Situácia začína byť kritická. Bez systémovej formy alebo schémy štátnej pomoci to do budúcna nevidím reálne. Náklady neustále rastú, železničný segment by potreboval celkový reštart,“ upozorňuje Miroslav Moniak, manažér dopravnej logistiky spoločnosti FORTISCHEM.
