TOP 5 zaujímavostí o Vianociach, ktoré ste možno nepoznali - ZN.SK

TOP 5 zaujímavostí o Vianociach, ktoré ste možno nepoznali

Vianoce sú pre nás v súčasnosti najkrajším obdobím roka. Miesia v sebe neuveriteľné množstvo magických úkonov a tradícií, ktoré len čiastočne prežili do dnešných čias. Nikto zrejme nikdy nezozbiera všetky tie prvky, ktoré pomaly vymierajú a vždy sa spájali s mágiou a symbolikou. To, čo sa počúva ťažšie je fakt, že mnoho krásneho na Vianociach nesúvisí s kresťanstvom ale ešte s pohanskými zvyklosťami.

Vianoce a uliciach pred a po Vianociach

Dnes sme si dovolili pripraviť 5 zaujímavostí o Vianociach, ktoré však nepotešia každého.

1. Ježiško sa nenarodil 24. decembra v roku nula

Jedna vec je, že rok nula neexistuje. Existuje len rok -1 a hneď po ňom rok 1. Druhá vec je, že Ježiško sa nenarodil vôbec 24. Decembra. Dátum bol umelo nasadený zakladateľmi novodobej podoby kresťanstva. Dátum osláv narodenia Pána nebol totiž známy a nenasadili ho na tento deň len tak náhodou. V celej Európe aj na rôznych miestach ostatku sveta bolo toto obdobie významné tým, že sa slávil zimný slnovrat. S tým sa spájalo množstvo ďalších osláv.

Aj Slovania mali svoje oslavy k zimnému Slnovratu. Kračún, ako volali tento čas, má už podľa názvu spojené veľa s krátkym dňom. V snahe vymieniť pohanské tradície nasadili Vianoce presne na ten čas, aby postupne zatienil význam pohanských zvyklostí. Žiaľ, nepodarilo sa. Obrovské množstvo prvkov a drobnej mágie, ktorú na Vianoce robíme dnes, je stále pozostatok našich slovanských, pre kresťanský svet „pohanských“ (čiže neveriacich) tradícií.

2. Deň 24. december bol deň pôstu

Dňom hojnosti bol kedysi 25. December. Nedivte sa, keď v televízií vidíte mnohé krajiny rozbaľovať darčeky až ráno po zobudení 25. Decembra. 24. December bol jednoducho dňom pôstnym. Za socializmu sa v Československu podarilo zničiť neuveriteľné množstvo tradícií, aj osláv. Dokonca v snahe zničiť Ježiška začali presadzovať Deda Mráza, pretože ten bol „schválený“ Socialistickým zväzom.

vianočné tradície

Deň ako pôstny strácal na význame, až postupne celkom stratil tento význam. Tradícia udržiavania pôstu aspoň medzi deťmi zostala pomocou tvrdenia o objavení zlatého prasiatka len tomu, čo „vydrží celý deň nepapať“.

3. Stromček vymysleli protestanti

Pôvod vianočného stromčeka v podobe, akej ho poznáme dnes, nachádzame v protestantských rodinách, v rodinách drobnej mestskej šľachty. Pôvodne šlo o módny výstrelok, ktorý chceli mať doma bohatí Viedenčania len preto, že ho do mesta priniesla iná vplyvná rodina. Na Slovensko sa dostával len postupne a ešte v medzivojnovom období ho doma mnohí stále nemali. Viac sme sa histórii stromčeka venovali v nedávnom článku.

Vianočné ozdoby a vianočný stromček

4. Darčeky vznikli ako „Zlaté prasiatko“

Aj rozdávanie darčekov má svoju tradíciu v nemeckých a rakúskych protestantských rodinách. Vznikli podobne ako u nás legenda o Zlatom prasiatku. Deti, ktoré počas chystania osláv poslúchali, nevyjedali z taniera, keďže domáce gazdiné sa pokúšali o čo najlepší a najúplnejší stav jedál, zároveň chceli docieliť zjedenie celej večere, bolo ich potrebné motivovať. Udomácnil sa tak zvyk malej pozornosti, ako darčeka za dobré správanie. Lenže celkom prirodzene sa z toho stala dlhodobejšia záležitosť a výborný motivačný nástroj.

Vianoce a vianočný stromček

Kým niekde vzniklo vysvetlenie ako odmena od nadprirodzených duchovných síl, inde vznikol vianočný muž, ktorý deti odmeňoval za správanie. Nechceli túto úlohu priamo prisúdiť Ježiškovi, či niečomu neznámemu a tak vznikol Vianočný muž, o ktorom bolo známe len to, že je dobrý a odmeňuje len dobré deti. Nič viac nebolo nutné deťom vysvetľovať. Len postupne sa toto odmeňovanie dostalo aj medzi rodičov, medzi partnerov a vznikla krásna tradícia, ktorú pozná za posledné desaťročia naozaj celý svet.

5. Santa Claus

Najslávnejší symbol moderných Vianoc vo svete je Santa Claus, ktorého vytvoril americký maliar švédsko-fínskeho pôvodu  Haddon Sundblom v roku 1931 pre Coca Colu. Ten sa ujal. Nikto však nemôže mať za zlé “Amerike”, že nám pretlačila Santu ako symbol Vianoc. Vianoce spojené s darčekmi mali totiž jednu nedokonalosť. Darčeky pod stromčekom bolo nutné vysvetliť. Deti majú vždy veľa otázok. Ten, čo túto radosť rozdáva, musel byť niekto výnimočne obratný ak zvládol roznášať darčeky po celom svete. Preto vznikli kúzla a Santovi pomocníci.

Santa Claus a Coca Cola

Musel byť starý, aby tak mohol vykazovať znaky dôvery a múdrosti. Dobre oblečený, pretože jeho práca súvisela so zimným decembrom, ale tiež musel vedieť o správaní detí počas celého roka a preto nestačilo byť dobrý len na záver roka a len pred rodičmi. Ak by darčeky prinášali rodičia, mohli byť vystavení otázkam a kúzlo moderných Vianoc by už nebolo zároveň nástrojom na motivovanie k dobrému správaniu. Deti, ako vieme, sú múdrejšie, ako sa zdá a premýšľajú inak.

Ľudia potrebovali mať zosobnený symbol. Potrebovali živú bytosť. Vždy je nutné dať živú bytosť niečomu, čo má byť predávané a úspešné. Aj prekliata Alza používa živého ufóna ako symbol a nie len nápis, či neživé logo. Všetko, čo má tvár dokáže šíriť svoje posolstvo. Stáva sa symbolom a pod ním už každý vie, čo si má predstaviť  ďalšie. Ľudia potrebovali jednu tvár, aby si pod ňou predstavili všetko ostatné. Vidíme Santa Clausa  a aj v našich končinách vieme vymenovať ďalšie symboly. Santa = soby, sane, darčeky, komín, pohár s mliekom, Vianoce, stromček, radosť, biela brada, pomocníci, deti, radosť… Presne toto ľudia potrebovali. Preto sa Santa Claus ujal, pretože nikto nebol schopní priniesť vysvetlenie a tvár Vianociam. Na celom Slovensku sa darčeky objavili až po II. svetovej vojne a prinášal ich Ježiško. Žiaľ, nebolo nikoho iného. Veď s nikým iným sa nám vtedy Vianoce ani nespájali.

 

Sviatky radosti a pokoja

Vianoce sú sviatkom, ktorý má symbolizovať radosť, pokoj, hojnosť, šťastie, lásku a ešte mnoho pozitívnych podstatných mien. Nervózni ľudia z nestíhania a z faktu, že nemajú dostatok peňazí vytvárajú nervozitu na cestách, v radoch, v obchodoch, vnútorne nespokojní a smutní pridávajú olej do ohňa a tí ovplyvnia všetkých ostatných. Niet sa čomu diviť, že je toľko predvianočného zhonu, keď aj odkladanie nákupu darčekov na poslednú chvíľu je bežným folklórom. Vyhovárame sa na komercionalizmus, no sme to my, čo s ním súhlasia, nakupujú pred Vianocami vo výpredajoch, lebo sa to skrátka oplatí a vyjde nám tak aj niečo navyše. Ľudia to chceli a trh to potreboval.

Vianoce a vianočné darčeky

Sú však medzi nami aj tí, čo Vianoce ignorujú, pretože ich neoslavujú, alebo nie sú kresťania. Robia však chybu. My všetci, bez ohľadu, či si osobne Vianoce spájame s kresťanstvom, či staršími kultúrnymi odkazmi, potrebujeme aspoň jeden deň, či pár dní za sebou, plný lásky a dobra. Človek by sa musel inak zblázniť. Je to ten čas, kedy aj napriek nenávisti voči všetkým navôkol môžete ukázať, že je vo vás trochu lásky a nebudeme vyzerať podozrivo.  Alebo len pre neopakovateľný pocit urobiť niečo dobré pre niekoho iného. Prečítajte si totiž to množstvo SMSiek a mailov, ktoré vám dorazili. Azda všetci si prajeme pokoj, šťastie a pohodu. Pritom ešte stále riešime, že nie je dosť šunky, že sa zemiaky rozvarili, alebo ten či onen už čoskoro vyplieska celú rodinu pre vlastný vnútorný nepokoj a zúfalstvo zo sviatkov mieru a rodinného pokoja. Ak už si prajeme toľko pozitívnych slov, je na nás, aby sme aspoň na záver roka splnili niečo dôležité.

TOP 5 zaujímavostí o Vianociach, ktoré ste možno nepoznali
Ohodnoť tento článok
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
Obeť bez tváre kniha
Recenzia: Obeť bez tváre, severské krimi Stefana Ahnhema

Notre Dame
Gotika: umelecký sloh v architektúre a charakteristika

študent práca
Brigáda: koľko hodín môže odpracovať študent a za akých podmienok

Zavrieť