Modrá farba nie je len farbou. Spája sa so Zemou, dejinami mnohých farieb, historicky je prisudzovaná mužom pri voľbe oblečenia, či prvkov na odlíšenie pohlavia. S modrou sa spája mnohé. Zozbierať rôzne pohľady, oblasti, vedné odbory, historické pohľady, alebo symboliku súčasnosti nebude nikdy dokonalé a úplné. Ak sa však máme venovať aspoň značnej časti, kde všade nájdeme význam modrej a kde to pritom modrá vôbec nie je?
Modrá, ktorá v skutočnosti nie je modrá
Na začiatok by sme si mohli uviesť jeden zásadný prípad, kedy modrá vlastne nie je modrá.
Obloha je modrá pre Rayleighov rozptyl. Molekuly vzduchu rozptyľujú kratšie vlnové dĺžky viditeľného svetla výraznejšie než dlhšie. Modré svetlo sa preto rozptyľuje po celej oblohe a prichádza k našim očiam z rôznych smerov. Fialová má ešte kratšiu vlnovú dĺžku, ale Slnko jej vysiela menej, časť pohltí atmosféra a ľudský zrak je na ňu menej citlivý. Myslíme si, že obloha je modrá, ale reálne je to len vrstva plynov priťahovaných gravitáciou k povrchu Zeme, cez ktorú prechádza svetlo. Časť lúčov sa odrazí späť a časť z nich sa zostáva pohybovať v atmosfére. A vďaka tomu nevidíme počas dňa to, čo je za atmosférou. Čierny vesmír.
Pri západe Slnka modrá mizne. Svetlo prechádza dlhšou vrstvou atmosféry, keď k nám preniká kolmo. Je to to isté, akoby sme pichali do šupky pomaranča špendlík. Priamo vertikálne bude v šupke veľmi malá časť špendlíka. Ak budete ale špendlík pichať z boku a predstavovať lúče slnka dopadajúce z úplného okraju, že v istom mieste picháte horizontálne, v šupke bude oveľa viac špendlíka, než prenikne k dužine. Dužina je pozorovateľ a šupka je atmosféra zeme. Modré zložky sa rozptýlia mimo priameho smeru a k pozorovateľovi sa dostáva viac oranžového a červeného svetla.
More nie je modré iba preto, že odráža oblohu. Čistá voda postupne pohlcuje najmä červené a ďalšie dlhšie vlnové dĺžky. Odoberiete si ju do pohára a ten je čistý. Žiadna modrá. Ale aj jej bude veľa a budete pozerať na dno, bude pôsobiť modro. Modrá časť spektra preniká hlbšie a časť sa vracia k pozorovateľovi. Odraz oblohy môže farbu hladiny ovplyvniť, ale nie je jej hlavnou príčinou. Usadeniny, planktón a rozpustené látky môžu oceán zafarbiť nazeleno, tyrkysovo, hnedo či červenkasto.
Pri pohľade z vesmíru navyše nevnímame iba samotnú vodu. K modrému vzhľadu Zeme prispieva oceán, atmosférický rozptyl aj oblačnosť. Preto označenie modrá planéta nie je len básnickou metaforou.
Prečo je modrá medzi živočíchmi zvláštna
V prírode je pomerne jednoduché vytvoriť hnedú, čiernu, žltú alebo červenú pomocou pigmentov. Skutočne modré biologické pigmenty sú omnoho zriedkavejšie.
Modré vtáčie perie spravidla neobsahuje modrý pigment. Jemná vnútorná štruktúra peria rozptyľuje určité vlnové dĺžky a vytvára modrý vzhľad. Rozdrvené alebo presvietené pero preto môže vyzerať sivé či hnedasté. Smithsonian uvádza, že vtáky si modrú farbu peria nevytvárajú pomocou modrého pigmentu; ide o štruktúrne sfarbenie založené na usporiadaní keratínu.
Podobne vzniká modrá na krídlach mnohých motýľov, na pancieroch chrobákov a na koži niektorých jašteríc. Farbu vytvárajú mikroskopické vrstvy a štruktúry, ktoré svetlo rozptyľujú, odrážajú alebo nechávajú navzájom interferovať. Vajíčka sliepok juhoamerického pôvodu ako je Araukana a príbuzná hybridná Ameraukana, sú schopné znášať modré vajíčka, respektíve s modrým pigmentom. Vnútro je pritom rovnaké ako pri každej inej sliepke domácej.
Modré oči takisto nemusia obsahovať modrý pigment. V modrej dúhovke je pomerne málo melanínu. Svetlo sa rozptyľuje v jej tkanive a výsledkom je modrý vzhľad. Ide teda o podobný princíp ako pri modrej oblohe, hoci biologická štruktúra oka je podstatne zložitejšia. Ak by sme si modré oko rozdelili na veľmi malé časti, zistili by sme, že nemáme žiadnu rovnako modrú časť, ale že ide o zmes farieb, ktoré spoločne pri pohľade z vonka tvoria modrú. Modrým očiam sme sa venovali v tomto článku.
Modré tkanivo sa objavuje skôr výnimočne. Niektoré žaby, ryby, jašterice či bezstavovce majú modré časti kože vďaka kombinácii pigmentových buniek a mikroskopických štruktúr. Často nejde o samostatný „modrý pigment“, ale o výsledok viacerých vrstiev buniek dokonca rôznych farieb.
Niektoré živočíchy majú skutočne modrú krv. Hlavonožce, podkovníky a viaceré ďalšie bezstavovce prenášajú kyslík pomocou hemocyanínu. Táto látka obsahuje meď a po naviazaní kyslíka získava modrastú farbu. Ľudský hemoglobín obsahuje železo a krv je červená. Ani odkysličená ľudská krv nie je modrá.
Modrá krv šľachty
Modrastý vzhľad ľudských žíl spôsobuje spôsob, akým koža a podkožné tkanivo pohlcujú a rozptyľujú svetlo, nie modrá krv v žilách. O modrej krvi sa pri šľachte hovorilo preto, že nepracovali na poliach, nenechávali na seba svietiť slnko. Boli bledí, ukrytí v šatách, biely púder a kozmetika mohli viac zvýrazňovať žily. Na mnohých vynikali práve viditeľné modré žily. Tým sa o šľachte hovorí ako o tej s „modrou krvou“.
Modré kvety a farbivá
Čisto modré kvety sú menej bežné než fialové, červené alebo žlté. Rastliny často používajú antokyány – skupinu pigmentov, ktorých výsledná farba závisí od chemického prostredia bunky, kyslosti, prítomnosti kovových iónov a ďalších látok. Rovnaká základná skupina pigmentov tak môže vytvoriť červené, fialové aj modrasté odtiene.
Preto má množstvo kvetov označovaných ako modré v skutočnosti farbu medzi modrou a fialovou. Medzi presvedčivejšie príklady patria niektoré horce, stračonôžky, nezábudky, čakanka, zvončeky a určité kosatce. Povrchová štruktúra lupeňov môže výsledný odtieň ešte zosilniť.
Ruža prirodzene nevytvára klasický sýtomodrý pigment. Odrody predávané ako modré bývajú skôr fialové, levanduľové alebo umelo zafarbené. Podobný problém majú šľachtitelia pri viacerých rastlinách: nestačí pridať jeden „gén modrej“, pretože výsledok závisí od celej chemickej sústavy okvetného lístka. Modré neexistujú ani tulipány, hjoci v minulosti také pokusy boli. Kvetinárstva a floristi tento cieľ docielia tak, že použijú potravinárske farbivá na bielom kvete, ktoré sú aplikované do vody rezaného kvetu. Kvet tak do bielych lupeňov natiahne aj modrú.
Neživá príroda, tá geologická
Medzi modré minerály patria napríklad:
- azurit, ktorého farbu spôsobujú zlúčeniny medi,
- lapis lazuli, hornina s modrým minerálom lazuritom,
- tyrkys, ktorého farbu ovplyvňuje najmä meď,
- modrý korund – zafír, kde farbu zvyčajne spôsobujú stopové prímesi železa a titánu,
- modrý diamant, ktorého sfarbenie súvisí najmä so stopovým množstvom bóru,
- labradorit, ktorý môže vytvárať modré záblesky optickým javom v jemných vnútorných vrstvách.
Modrý kameň teda nemusí byť modrý z rovnakého dôvodu ako iný modrý kameň. Niekedy rozhodujú chemické prímesi, inokedy usporiadanie kryštálu, mikroskopické vrstvy alebo optická interferencia.
Psychológia farby: pokoj, dôvera, chlad aj smútok
Pri psychológii modrej by bolo dôležité vyhnúť sa tvrdeniu, že farba automaticky vyvoláva konkrétnu reakciu u každého človeka. Veľký systematický prehľad výskumu zistil, že modrá a modrozelená sa často spájajú s pozitívnymi emóciami s nízkou mierou vzrušenia. Čiže napríklad s pokojom, pohodou a uvoľnením. Modrá sa však zároveň môže spájať so smútkom, chladom, vzdialenosťou alebo osamelosťou. Význam závisí od odtieňa, jasu, prostredia, kultúry aj osobnej skúsenosti.
Preto modrú často využívajú banky, poisťovne, technologické spoločnosti či zdravotnícke organizácie, ktoré chcú pôsobiť stabilne, čisto a dôveryhodne. Nie je však vedecky presné tvrdiť, že modré logo samo osebe vytvorí dôveru. Zaujímavé je aj odlíšenie modrej farby predmetu od modrého svetla. Modré svetlo vo večerných hodinách môže ovplyvňovať biologické hodiny a bdelosť. To však neznamená, že modrá stena alebo modré tričko majú rovnaký účinok ako intenzívne svetlo z obrazovky či lampy. Výskum farieb a psychiky upozorňuje, že účinky sú silno závislé od kontextu.
Modrá bývala luxusom
Modrá dnes pôsobí samozrejmo, ale v dejinách mali maliari dlho problém získať jasný a trvácny modrý pigment. Na starých obrazoch je modrá výnimočne. Jej zisk bol skrátka veľký problém a mimoriadnou výzvou. Maliari si totiž farby vytvárali z rôznych prírodných látok, ale neraz siahli po alchýmii.
Egyptská modrá patrí medzi najstaršie známe synteticky vyrábané pigmenty. Starovekí výrobcovia ju pripravovali zahrievaním zmesi obsahujúcej kremičité suroviny, vápenaté látky a meď. Znova tá meď. Ešte že ju máme.
Ultramarín sa vyrábal z lapisu lazuli dovážaného najmä z oblasti dnešného Afganistanu. Jeho názov súvisí s latinským výrazom označujúcim pôvod „spoza mora“. V stredovekej a renesančnej Európe bol taký drahý, že sa používal na najdôležitejšie časti obrazov. Veľmi malé množstvo sa mohlo použiť na oči malých anjelikov pri zdobení sôch v chrámoch. Modrá nebola zastúpená ani na oblečení, takže sa kreslila menej. No kráľovské rúcha s kráľovskou modrou, ako sa nazýva odtieň typický práve z kráľovských rúch, už si vyžadovali rovnakú farbu aj na obrazovom diele. Nuž a pri modrej treba spomenúť ešte jedno najslávnejšie využívanie modrej, na čom stálo dokončenie množstva diel a často ho predražilo. Je ním modré rúcho Panny Márie. V ňom je ukryté oveľa viac, ako dnešný pohľad dokáže vnímať. Tak je zachycované od nepamäti a odteraz viete, že aj pre hodnotu samotnej modrej.
Až vývoj syntetických pigmentov, napríklad pruskej modrej a neskôr umelého ultramarínu, urobil sýtu modrú dostupnejšou.
Modrá preto mohla symbolizovať:
- nebo, večnosť a duchovnosť,
- kráľovskú moc a vysoké postavenie,
- vernosť, česť a autoritu,
- neskôr aj štát, políciu, námorníctvo či uniformované služby,
- v modernej kultúre tiež techniku, hygienu, chlad a racionalitu.
Jej symbolika však nie je nemenná. V rôznych obdobiach mohla znamenať posvätnosť, luxus, obyčajnosť pracovného odevu, politickú príslušnosť aj melanchóliu.
Keď sa modrá stane národnou farbou
Najznámejšie spojenie má modrá s Francúzskom, kde sa historicky viazala na monarchiu, heraldiku aj neskoršiu trikolóru. Výrazná je aj v štátnych symboloch Fínska, Grécka, Izraela, Argentíny či mnohých slovanských krajín. Zaujímavé sú však štáty, ktorých športové národné farby nemusia presne zodpovedať vlajke.
- Taliansko používa azúrovú farbu azzurro, historicky spojenú so Savojským rodom.
- Francúzsko je v športe tradične modré.
- Japonsko nastupuje vo futbale v modrej, hoci jeho vlajka je bielo-červená.
- Holandsko má modro červeno bielu vlajku. V športe ale používa oranžovú podľa dynastie Oranje, hoci oranžová nie je vôbec na súčasnej vlajke. Dobrý kontrast dokazujúci, že „národná farba“ nemusí byť farbou vlajky.
Tak čo, už sa nebudete na modrú farbu pozerať ako len na obyčajnú farbu, všakže?
