Kedy je Veľká Noc v roku 2018, 2019, 2020 a ako sa deň počíta?

Veľká Noc 2018

Veľká Noc je pripomienkou ukrižovania Krista, jeden z najvýznamnejších sviatkov a dní pracovného pokoja, hoci jeho história je ešte staršia. Tak ako za dávnych čias sa slávili sviatky podľa dňa, najmä ak ich nazvali podľa daného dňa, udržiava sa ich tradícia podľa určitých pravidiel.

Veľká Noc 2018

Niekedy je Veľká Noc v apríly, inokedy v marci. Šibačku si tak mnohí pamätáme v snehu a ľadovej vode v potoku, inokedy v košeli a spotení od tepla aj naháňania. Nuž a to je zaujímavé. Naša šibačka a polievanie je stará slovanská ojedinelosť, ktorú inde vo svete nepoznajú a s kresťanstvom nemá nič spoločné.

Počítanie Veľkej Noci: ako vypočítať správny deň?

Slávenie Veľkej Noci má svoje pravidlá od roku 325 od takzvaného nicejského konzilu. Deň Veľkej Noci tak vychádza na prvú nedeľu po prvom mesačnom splne po jarnej rovnodennosti. Pokiaľ by tento deň pripadal na nedeľu, odkladá sa až na druhý týždeň. Bežná domácnosť nemá lunárny kalendár a je to skôr na astronomických výpočtoch, ktoré nám dajú presný údaj o tom, kedy bude Mesiac v splne. Veľká Noc, ktorá je v nedeľu, má pohyblivý dátum, ktorý sa však môže líšiť v niektorých východných cirkvách. Je to preto, že sa posúva aj preto, aby sa nestretol s iným židovským sviatkom a môžu za to aj odchýlky v gregoriánskom a juliánskom kalendári. Zaujímavosťou je, že najbližšie roky sa bude Veľká Noc odohrávať len v apríli.

Kedy oslávime Veľkú Noc najbližšie?

Dátumy, kedy oslávime Veľkú Noc v najbližších rokoch:

  • Rok 2018 slávime Veľkonočnú nedeľu 1. Apríla
  • Rok 2019 slávime Veľkonočnú nedeľu 21. Apríla
  • Rok 2020 slávime Veľkonočnú nedeľu 12. Apríla
  • Rok 2021 slávime Veľkonočnú nedeľu 4. Apríla
  • Rok 2022 slávime Veľkonočnú nedeľu 17. Apríla
  • Rok 2023 slávime Veľkonočnú nedeľu 9. Apríla

Pôvod Veľkej Noci a kedy zomrel Ježiš?

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok. Je pripomienkou ale aj oslavou zmŕtvychvstania Krista. Na východnom Slovensku môžu Veľkonočným sviatkom hovoriť aj Pascha, čo je starý názov blízky názvu židovského sviatku Pesach, ktorý sa slávi takmer v rovnakom období. Práve slovo Pesach označuje slovo „prechod“, čo môže symbolizovať vyvedenie židovského ľudu Mojžišom z Egypta cez Červené more a prechod cez dno mora. Podľa iných je význam slova skôr ako obchádzanie. Ide o odkaz na biblickú zmienku o Anjelovi smrti, ktorý obchádzal domácnosti tam, kde boli dvere domov potreté obetnou krvou baránka. Viac sa však aj historici prikláňajú k prvému názoru. Obe však svojim spôsobom narážajú na vyslobodenie. Ukrižovanie bolo pravdepodobne zámerne naplánované na obdobie osláv židovského sviatku Pesach, čím sa aj pre blízku symboliku nakoniec viaceré prvky spojili. V našej kultúre sa pripomínajú udalosti spojené s Kristom.

Podľa rôznych výpočtov a záznamov, keďže ukrižovanie Krista nastalo po súde o ktorom záznamy existovali a zachovali sa aj zmienky o polohe Mesiaca, sa podarilo vypočítať pravdepodobný dátum Kristovej smrti. Malo by ísť o 3. apríl roku 33, pričom ku vzkrieseniu malo dôjsť 5. apríla 33. Dátum sa presne nikdy nespomína a ani nebol jasný. Dospeli k nemu až moderné výskumy.

Veľká Noc má veľa z pohanských čias

Pravdou však je, že Veľká Noc je v našich končinách stále vo veľkej miere oslavou pôvodných pohanských tradícií jarnej rovnodennosti, ktoré príchod kresťanstva stále nevymietil. S obdobím blízkym jarnej rovnodennosti sa nám spája aj zaujímavá tradícia pálenia Moreny, ktoré je však záležitosťou Kvetnej nedele, poslednej pred Veľkou nocou.

Napríklad korbáče a voda sú pohanskými symbolmi života, muži vodou dopriali ženám plodnosť. Lokality, kde prevládal korbáč, využívali zelené halúzky mladej vŕby preto, aby energiu a silu Matky prírody presunuli šibaním z halúzky na ženu. Jednoducho aby bola plodná a zdravá. Kuriatka, vajíčka, jahniatka a všetky mláďatká sú symbolmi jari. Ľud bol odkázaný na vlastný odchov a tak každé mláďa bolo vítané a oslavované. Prinášalo radosť a bolo symbolom, že nasledujúci rok bude čo jesť.

Mohlo by zaujímať tiež:
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.