Kyslík je nevyhnutný pre život. Potrebuje ho každá jedna bunka v našom tele. Pri ochoreniach, ako sú CHOCHP, emfyzém či fibróza, však pľúca nedokážu z bežného vzduchu získať dostatok kyslíka pre potreby tela. A vtedy nastupuje kyslíková terapia.
Čo je kyslíková terapia (oxygenoterapia)
Bežný vzduch obsahuje približne 21 % kyslíka. Zdravým pľúcam to stačí, no pri niektorých ochoreniach sa ho do krvi nedostane dosť a vzniká stav nazývaný hypoxémia (nízka hladina kyslíka v krvi). Oxygenoterapia je liečebno-regeneračná metóda založená na vdychovaní vzduchu obohateného o vyššiu koncentráciu kyslíka.
Zdravá saturácia kyslíkom (podiel koncentrácie kyslíka v krvi v percentuálnom vyjadrení) je 95 % a viac. Doplnkový kyslík sa zvyčajne predpisuje, keď okysličenie trvalo klesá pod hodnotu 88 %. Kyslíkovú terapiu najčastejšie potrebujú ľudia s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), emfyzémom, pľúcnou fibrózou, srdcovým zlyhaním, cystickou fibrózou či ťažkým spánkovým apnoe.
Niekedy ide len o prechodné obdobie, napríklad počas zotavovania sa zo závažného zápalu pľúc. Pri chronických ochoreniach však býva kyslík súčasťou života natrvalo.
Hyperbarická kyslíková terapia
Špecifickou formou liečby kyslíkom je hyperbarická terapia. Pacient pri nej v špeciálnej komore dýcha čistý kyslík pri tlaku 1,5 až 3-krát vyššom, ako je bežný. Vyšší tlak zvýši množstvo kyslíka v krvi, ktorá ho následne dopraví aj do poškodených tkanív.
V USA sa prvýkrát objavila začiatkom 20. storočia a v 40. rokoch ju americké námorníctvo začalo používať na liečbu potápačov s dekompresnou chorobou. Dnes je schválená na viac ako tucet stavov, napríklad pri otrave oxidom uhoľnatým, plynovej gangréne, infekciách kostí, oneskorenom poškodení po ožarovaní či diabetických ranách, ktoré sa nehoja. V komore pacient len pokojne leží alebo sedí. Zmena a nárast okolitého tlaku môže spôsobiť zaľahnutie v ušiach, podobne ako počas letu.
Keď je kyslík podmienkou bežného dňa
Neliečený nedostatok kyslíka sa zvyčajne postupne zhoršuje. Dýchavičnosť sa môže objavovať aj v pokoji, pridáva sa extrémna únava, zrýchlený tep a bolesti hlavy. Pery a nechty môžu zmodrieť a človek býva často zmätený. Pri dlhodobom nedostatku hrozí trvalé poškodenie mozgu, srdca aj obličiek. Kyslík pritom samotné ochorenie nelieči. Je len podpornou liečbou, ktorá telu pomáha fungovať a chráni orgány pred poškodením.
Kyslíkový koncentrátor pre domácnosti aj kliniky
Kyslíkový koncentrátor, respektíve generátor kyslíka, je elektrický zdravotnícky prístroj, ktorý získava kyslík z okolitého vzduchu a upravuje ho na vysokú koncentráciu, zvyčajne približne 90 až 96 %. Funguje tak, že nasáva vzduch, oddeľuje z neho väčšinu dusíka a pacientovi dodáva vzduch obohatený o kyslík prostredníctvom nosovej kanyly alebo kyslíkovej masky. Jeho hlavnou výhodou je, že nepotrebuje kyslíkové tlakové fľaše. Kyslík získava priamo zo vzduchu.
Pri výbere myslite na hlučnosť a na to, či prístroj zvládne predpísaný prietok v pokoji, pri námahe aj počas spánku. Pre ľudí, ktorí sú od kyslíka závislí, je dôležitá aj sloboda pohybu. Prenosné oxygenerátory sú určené pacientom s kyslíkovou nedostatočnosťou a CHOCHP, ktorí by bez prístroja nemohli ísť von. Fungujú na batériu, sú kompaktné a ľahké a niektoré modely sú schválené aj na použitie v lietadle. Vďaka nim sú pre iných bežné úkony, ako napríklad nákup, návšteva priateľov či výlet, možné aj pre chronicky chorých ľudí.
Kyslíkovú terapiu by mal vždy odporučiť lekár, ktorý určí potrebný prietok kyslíka a dĺžku jej používania.
Vo vyšších nadmorských výškach je vzduch redší
Podiel kyslíka vo vzduchu je síce aj vo veľkých výškach rovnaký, klesá však tlak vzduchu a s každým nádychom tak do pľúc vojde menej molekúl kyslíka. Vo výške okolo 3050 metrov je tlak vdychovaného kyslíka len 69 % hodnoty pri hladine mora a saturácia krvi kyslíkom môže klesnúť na 88 až 91 %. A tak vás môže postihnúť výšková choroba, nazývaná aj akútna horská choroba (AMS), pred ktorou vás neochráni ani dobrá kondícia.
Prevenciou je postupná aklimatizácia, no s prípravou na výstup vám môže pomôcť aj simulátor vysokohorského prostredia. Vedci skúmajú aj ďalšie formy prípravy, napríklad hyperbarický kyslík pred výstupom, no podľa doterajších štúdií si ich využitie ešte vyžaduje ďalší výskum.
Počas výstupu majte pri sebe pulzný oxymeter a sledujte, ako sa telo prispôsobuje. Ak sa objavia príznaky výškovej choroby, nikdy nestúpajte vyššie a pri zhoršení zostúpte. Už pri zostupe o 300 metrov by ste mali cítiť úľavu.
Či už ide o pacienta s CHOCHP, ktorý vďaka prenosnému prístroju opäť chodí na prechádzky, alebo o turistu na ceste do základného tábora, platí, že kyslík je účinný pomocník, ak sa používa správne a s rozumom. O dávke a forme terapie rozhoduje lekár, o bezpečnosti zas správne zvolené lekárske prístroje a dodržiavanie pravidiel.
