História vianočného stromčeka: Ako vznikol stromček a prečo tá mágia?

História vianočného stromčeka: Ako vznikol stromček a prečo tá mágia?

Vianočný stromček, nádherný symbol Vianoc, bez ktorého si nevieme Vianoce predstaviť u nás a ani nikde vo svete, je pomerne mladý. Do Uhorska sa dostával až počas 18. storočia, hoci roky pred tým sa udomácnil ako nový trend v domácnostiach u našich vtedajších západných susedov.

Vianočné ozdoby a vianočný stromček

Mágia a pôvodne žiadne kresťanstvo

Presný pôvod a dôvod vianočného stromčeka je diskutabilný. Len sa uvažuje o inšpirácii rôznymi staršími tradíciami, ktoré nemajú nič spoločné s kresťanstvom. Podobne ako mnoho prvkov, ktoré stále mylne považujeme za kresťanské. Zelený stromček pritom nezvolili už od počiatku len tak náhodne. Zelená bola a aj stále je symbolom života. Zelená tráva, rovnako zelený les je živým lesom. Ihličnany majú to šťastie, že sú zelené aj v čase, keď to listnatým stromom so zeleňou veľmi nefunguje.  Nakoniec už samotné vešanie ozdôb malo mať obetný význam, alebo magické vlastnosti spojené s prilákaním hojnosti úrody na ďalší rok. Nezabúdajme ani na fakt, že zelené vetvičky mali odháňať zlé bosorky.

Nemecká história a podiel luteránov

Ak hovoríme o pôvode stromčeka ako ho poznáme dnes, našli by sme jeho prvopočiatky v Nemecku. Za jeho vznikom stáli protestanti, čiže veriaci luteránskeho vyznania. Toho, čo vzniklo odčlenením od majoritného kresťanstva. Jeho zakladateľ Martin Luther pritom chcel pôvodne len upozorniť na fungovanie kresťanstva, ktoré v tom čase budovalo stavby Námestia sv. Petra vo Vatikáne a preto zaviedlo nutné platenie za odpustky pri spovedi, či platby za „garantované“ výhody v posmrtnom živote. Protestanti sa tak stali známi tým, že odmietli tieto a iné podivné ťahy kresťanstva. Tiež napríklad zaviedli skromnosť vo výzdobe chrámov a spôsobe života.  Napriek tomu, že sú na Slovensku protestanti menej známi, vďačíme im aj za vianočné darčeky, ktoré taktiež zaviedli oni ako motiváciu pre deti, ktoré chceli odvďačiť za dodržiavanie pôstu.

Najstaršia spomínaná zmienka o zdobení stromčeka na Vianoce pochádza od kazateľa Geislera z Alsaska v Nemecku. Písal sa rok 1507. Ďalšie písomné zmienky z Nemecka nachádzame aj v ďalších rokoch, spomínajú sa napríklad aj v niektorých dielach, či náboženských textoch. Dokonca niekoľko zdrojov uvádza Johanna Wolfganga Goetheho ako opisoval v niektorom zo svojich diel stromček u strýka v roku 1765. Rozšírenie stromčeka môže súvisieť so zákazom vystavovania jasličiek. Jasličky, podrobné inštalácie postáv, vyobrazení starých hradieb, chlieva, jezuliatka, alebo troch kráľov symbolizujúcich tri kontinenty a aj domáce zvieratá. To všetko približovalo bežným ľuďom aj negramotnému obyvateľstvu v obraze to, čo sa to vlastne oslavovalo. Po zrušení klaňania a uctievania jasličiek sa ich len pár podarilo zachrániť a dnes sú hodnotným historickým artefaktom. Uctievanie sa vtedy presunulo do domovov a mohlo podporiť záujem o iné predmety, ktorým sa prikladal symbolický význam.

Začiatkom 18. storočia sa stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov a tak ako niektoré trendy v rôznych vekoch a aj dnes, čo má známa osobnosť, obľúbení a sledovaní jednotlivci, či slávne rody, to chceli mať aj iní. Preto sa inšpirovalo mnoho ďalších mešťanov, len čo sa nový trend objavil v domoch vážených rodín. Postupne na Vianoce zdobili stromy aj tí, ktorí nepatrili medzi luteránov. Keď mala stromček Viedeň, čoskoro pribudol aj Prešporok a ďalšie mestá na Slovensku, hoci sprvu najskôr v rodinách protestantov. Vianočný stromček, nie len holý strom či vetvičky, ozdobený tak ako poznáme dnes, sa teda na Slovensku dostával najskôr z Rakúska a na stredné či východné Slovensko sa šíril aj pre odmietanie niektorých rodín a kňazov len s ťažkosťami. Bolo tomu tak ešte aj v časoch prvej Československej republiky. Stále však ide o prvotný prienik do miest, a až len pomaly na dediny, ku konzervatívnejšiemu a chudobnejšiemu obyvateľstvu.

Slovenské Vianoce a iné odkazy z dávnej minulosti

Vianoce na severnom Uhorsku, čiže v súčasnom Slovensku, boli počas stredoveku oslavované veľmi skromne. Vianoce boli vždy o pôste. Štedrovečerný stôl hojnosti je výmysel až súčasnej doby, veď ešte pred sto rokmi sa nikde nechyrovalo, že by sa vôbec niečo okrem vody 24. decembra vzalo do úst. V bežnej chudobnej roľníckej rodine sa vešali slamené ozdoby len tak na trám, alebo na vetvičky. Všetko malo mať magickú moc, vždy v tom bola mágia. Túžba po mágii a naplneniach svojich prosieb. Lokálne sa u nás používali aj zavesené kúsky obilia, čím sa pokúšali rodiny priniesť trochu mágie aj do budúceho roka do nasledujúcej úrodnej žatvy. Najčastejšie to ale boli v severných najchudobnejších častiach Slovenska zelené vetvičky ihličnatého stromu a lokálne dokonca aj malé stromčeky, niekedy otočené hore nohami a za spodný kmeň priviazané o trám pod strechou.

Stromčeky v súčasnej podobe sa po svojom presadení na Vianoce zdobili skôr skromne a nepôsobili nikdy tak honosne, ako dnes. Stromčeky boli najskôr ozdobené papierovými ozdobami. Papier bol však nedostatkovým tovarom na vidieku. Získavali ho len ako obalový materiál pri nákupe cukru, múky a podobne, ak nešlo o plátené vrecká. Chudobnejší preto zvolili slamu, vznikalo tak umenie slamených ozdôb. Používalo sa aj sušené ovocie – jablká, či dokonca slivky a marhule, prípadne orechy.

Zdobenie a vzhľad vianočného stromčeka dnes

Dnešné zdobenie je často rodinnou udalosťou. Mimo sviečky a iné svetielka sú to hlavne vianočné gule, ktoré nahradili jablká, rôzne trblietka, no badať opäť trend vracania sa k slameným a dreveným prvkom. Objavujú sa aj dnes medovníky, a od socializmu sú populárne salónky, sety čokoládových saloniek, alebo rôzne figúrky. Slovensko má významný podnik s medzinárodným úspechom v rámci výroby vianočných ozdôb v podobe podniku Okrasa v Čadci, odkiaľ pochádzajú mnohé vianočné ozdoby za niekoľko desaťročí, o ktorých mnohí ani netušíme, že sú zo Slovenska. Používame stromčeky umelé, aj živé. Každý si tak vyberie podľa vkusu a svojich možností. Už ho len správne ukotviť, vyzdobiť a pripraviť miesto pod ním.

Vianoce a vianočný stromček

Nech sa akokoľvek Vianoce zmenili v priebehu vekov, rok od roka sú komerčnejšie. No nezabúdajme na to, že Vianoce sú jediný deň v roku, o ktorom vieme, že sa môžeme na ľudí okolo seba spoľahnúť. V tom, že budú myslieť aj na ostatných, pripomenú si tých, ktorí s nimi nie sú a mali by, spomenú si na vás aj ľudia, ktorých ste dlho nevideli a ľudia sú k sebe o niečo láskavejší. Keďže tých dní viac nie je, užime si aspoň Vianoce naplno.

História vianočného stromčeka: Ako vznikol stromček a prečo tá mágia?
4.3 (86.25%) 32 hlas[ov]
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
poistenie a notebook
Poisťovníctvo nie je nuda: Aha, čo všetko sa dá na Slovensku poistiť

Knihy Lucia Sasková, Zlatokopka
Zaujímavosti a tajomstvá kníh: Zlatokopka 1, 2, 3 (Lucia Sasková)

Vzduchovka, aké sú vzduchovky
Vzduchovka. Kto môže byť držiteľom vzduchovky a nutné povolenia

Zavrieť