Plastické operácie poznali v dávnej minulosti. Na čo reálne slúžia?

V súčasnosti za plastické operácie automaticky považujeme upravené prsia, nos, alebo napichané pery. Veľmi obmedzený názor považuje plastické operácie za spojitosť s plastom v prsných implantátoch. Plastická chirurgia však svoj názov získala zo slova plastic = tvarovateľný. V skutočnosti sú plastické operácie súčasťou rozsiahlejšej a dôležitej estetickej medicíny, ktorá má oveľa viac účelov, ako len zapĺňať bulvárne plátky a fotografie nevydarených plastík. Tie sú zväčša doménou extrémnych požiadaviek žiadateľov o zákrok a priveľkých ambícií vykonávateľa neprirodzených zásahov.

Plastické operácie sú však od počiatku vekov hlavne súborom úkonov, pravidiel a vedomostí, ktoré majú minimalizovať následky a poškodenia ľudského tela pri zraneniach, úrazoch, alebo pri chybách počas vývoja.

Plastické operácie dokážu zachraňovať fyzicky aj psychicky

Obmedzený človek pri slove plastická operácia vníma celú oblasť za zbytočnosť, či výstrelok majetných. Plastická operácia však má od dávnych počiatkov hlavne zachraňovať fyzický a duševný stav človeka. Plastika, ktorá zachraňuje malé deti po vývojových chybách rázštepu, nosovej priehradky, alebo pri zrastení prstov, dokáže spraviť naozaj veľa. Zanedbanie niektorých vád môže dieťa stáť život, alebo sa vekom stávajú ťažšie riešiteľné. V rozvojových krajinách, vzdialených častiach Sibíre, v Afrike, ale aj v modernej spoločnosti sú takíto ľudia terčom posmechu, či spoločenského odsúvania.

Plastika jaziev je štandardnou súčasťou liečby pooperačných zákrokov. Najmä jazvy na tvári, zranenia po popáleninách, sa často bez plastiky nedokážu zaobísť. Neznalosť verejnosti a odsudzovanie akejkoľvek plastiky bez jej bližšieho poznania, je pomerne bežná. Plastiku pritom majú často aj takíto odmietači sveta plastickej chirurgie, bez toho, aby to vedeli. Napríklad pri úprave ďasien v chrupe pri deformáciách, po oprave zubov a pod. Plastikou je pritom do určitej mieri aj použitie rovnátok a prerábanie zubov.

V dávnej histórii plastickej chirurgie

Keďže panuje jednoduchý názor, že plastická chirurgia je dielom Hollywoodu a modelingu, je dobré upozorniť na fakt, že plastickej chirurgii sa venujú už mnohé staré lekárske postupy. Z čias, keď neexistovali počítače, Instagram, USA a nikto v Európe ešte netušil o Amerike.

• V období okolo 17. storočia pred našim letopočtom sa v starom egyptskom papyruse spomína postup ošetrenia rán tak, aby ostalo menej jaziev.
• V jednej egyptskej hrobke z roku 950 pred našim letopočtom sa našla drevená protéza prsta.
• Okolo roku 500 p. n. l. vznikla Sušrutova príručka, dôležité dielo ajurvédskej medicíny v ktorej je popisovaná aj plastika nosa. Sušrut bol lekár zo severnej Indie a jeho dielo Sušruta samhita je prvou zmienkou o rinoplastike.
• Už okolo roku 40 nášho letopočtu sa Aulus Celsus v diele De medicina zmieňuje o rekonštrukcii poškodených ušných lalokov. Tie boli poškodené napríklad nosením ťažkých náušníc, čo bolo v tej dobe bežné. A tiež vnímané ako neestetické.
• V roku 1460 popisuje Heinrich von Pfolspeundt postup pri plastike nosa – čiže rinoplastika. V tej dobe bola indická plastika už viac ako 2-tisíc rokov pred tou európskou a samozrejme vývojovo vpredu.
• V roku 1827 bola vykonaná prvá plastika rázštepu podnebia (USA)
• V 19. storočí sa v západnej Európe rozširuje povedomie o rinoplastike. Ide však o riešenie pre záchranu poškodených nosov a záležitosť správneho dýchania. Nie manierov bohatých žien. Bola to indická medicína, ktorá prispela k väčším poznatkom postupne aj do zvyšku sveta.
• Harold Gillies z Nového Zélandu sa počas I. svetovej vojny preslávil v oblasti rekonštrukčých operácií tváre.
• Jeho krajan Archibald McIndoe počas II. svetovej vojny priniesol zásadné postupy pri liečbe popálenín a opäť v oblasti rekonštrukcie tváre. V tromto období však napreduje aj vývoj metód pre trasplantáciu kože, čo je dôležitou súčasťou v oblasti plastiky a obnovy kože postihnutého.

Dnes je plastická chirurgia neustále vo vývoji

Dnes zachraňuje aj estetická plastická chirurgia. Rovnaký problém, aký sa objavoval v 1. storočí v Rímskej ríši sa opakuje. Tunely v ušiach sú niečo, čo po určitom čase oľutuje azda každý nositeľ a rozširovač ušných lalokov. Neustále sa rodia deti s nebezpečnými vadami rázštepu podnebia, ktoré znemožňujú piť a plnohodnotne žiť. Vývoj nie je stále na konci. Riskantné odvetvie chirurgie sa snaží neustále zlepšovať a úspešne sa mu to darí. Len pred niekoľkými rokmi sa podarilo transplantovať celú tvár, ktorej bola venovaná veľká pozornosť plastických úprav.

Neustále sa pritom vyvíjajú aj nové metódy a spôsoby, akými odstrániť jazvy. Z pohľadu histórie najstarší postup sveta plastickej chirurgie a predsa stále nie je na konci. Plastika jednoducho pomáha po vážnych úrazoch a často dovolí žiť plnohodnotný život bez posmeškov, ukazovania prstom a odvracania zraku okoloidúcich.

Mnoho medicínskych zaujímavostí je možné nájsť aj v knihe Veľké myšlienky: Medicína, ktorej sme sa nedávno venovali.