Andrej Hlinka, politik, kňaz a národovec, sa narodil 27.9.1864 v Černovej pri Ružomberku a zomrel 16.8.1938 v Ružomberku. V roku 1883 bol prijatý do kňazského seminára v Spišskej Kapitule na dohľad od Spišského hradu a v roku 1889 bol vysvätený za kňaza. Od roku 1901 bol vo vedení Slovenskej národnej strany a neskôr založil Slovenskú ľudovú stranu, od roku 1925 známu ako Hlinkova ľudová strana. Práve jeho politická strana a činnosť prispeli k posilneniu slovenskej národnej politiky viac než kedykoľvek predtým. Bojoval za porážku alkoholizmu, chudoby a úžery. Bol proti povinnému používaniu maďarčiny s ktorou sa stretával v samotnom kňazskom seminári, aj za spravodlivosť v mnohých oblastiach.
Osobnosť našich dejín, mylne a nešťastne spájanú s gardistami, máme ako meno možnosť vidieť v mnohých mestách na významných námestiach. Ulice A. Hlinku sú bežnou súčasťou Slovenska, podobne ako námestia, alebo dôležité ulice, akou je napríklad tá v nitrianskom centre. Najnovšie sa Andrej Hlinka objavuje na novej zberateľskej 0 eurovej bankovke o ktorej predaj sa stará www.visit.ruzomberok.sk.
Černovská tragédia v roku 1907
S rokom 1907 sa spája Černovská tragédia. Hlinka bol v tom čase vo väzení. Nemohol byť pri plánovanom vysvätení kostola a nahradiť ho mal maďarsky hovoriaci kňaz. Protest miestnych vyústil do konfliktu so žandármi, ktorí zastrelili 15 ľudí a ďalších zranili. Udalosť zarezonovala v Európe a pripomenula v nej prítomnosť slovenského národa v jej srdci.
Hlinkove celoživotné úsilie venované slovenskému národu je pritom nutné chápať v kontexte dejín, v ktorých neexistovali žiadne výrazné podmienky na dosiahnutie väčšej slobody jazyka, národa, alebo úspechu jeho ďalších snažení. Založil Ľudovú banku. 30. októbra 1918 sa stal spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady v Martine a prispel k formovaniu spoločného štátu Česka a Slovenska.
Silný kult osobnosti a meno zneužité, neskôr zatracované
V historických súvislostiach sa jeho meno spájalo s Hlinkovou gardou, polovojenskou organizáciou zriadenou vládnou stranou počas Slovenského štátu a organizáciou Hlinkova mládež, na ktoré však nemal žiaden vplyv. Kult jeho osobnosti bol v tom čase veľmi silný. Spájal sa s dôverou ľudu a v tom čase bol dôveryhodnou značkou, ktorú bolo možné v rukách politikov ľahko zneužiť. Stalo sa tak najmä postupným prideľovaním právomocí gardistom.
Je potrebné pripomenúť, že Hlinka zomrel v roku 1938, kedy bola založená samotná Hlinkova garda. Sám ju neviedol, nezaložil a ani neinšpiroval. Je pokojne možné, že zvolenie názvu mohlo byť myslené ako pocta jeho menu, no skôr išlo o využitie jeho kultu a významu. Čokoľvek nesúce jeho meno mohlo pôsobiť ako reklama a mohlo si získať okamžite priazeň obyčajného ľudu, ktorému Hlinka zasvätil svoj život. To znamená, že bežnému obyvateľstvu by v tej dobe čokoľvek nesúce meno Andreja Hlinku mohlo byť lákavé a dôveryhodné. Ostatne, ide o príklad politického marketingu, ktorý sa v tej dobe preukázal ako úspešný. Slovenský národ si Hlinkovu gardu a Hlinkovu mládež nepomýlil so žiadnym iným názvom. Do jej činnosti už Hlinka na sklonku života nemal ako zasiahnuť.
Jeho meno bolo tabu
Počas komunizmu bolo jeho meno tabu. Očierňované, propagandou zničené. Silná propaganda ho takmer úspešne vymazala z dejín. Jeho rodný dom v Černovej sa k nemu mohol otvorene priznať až po „Nežnej revolúcii“. V porevolučných rokoch sa Hlinkovo meno vrátilo do učebníc a jeho podobizeň bola vyobrazená na 1000 korunovej bankovke. S jeho menom je spojené aj štátne vyznamenanie udeľované prezidentom republiky za zásluhy za vznik Slovenskej republiky.
Nehoráznym spôsobom bolo toto vyznamenanie zneužité Vladimírom Mečiarom, keď ho udelil poslancom HZDS počas krátkeho obdobia, kedy bol zastupujúcim prezidentom. Je dobré si všimnúť, prečo sa tak ponáhľal. O pár dní totiž nastúpila vláda Mikuláša Dzurindu a taká príležitosť by sa už nikdy nezopakovala.
