ZN.SK
Slovenské hrady smolenice somoška

Kedysi mali hrady okolie čisté. Stromy boli nežiadúce. Čo sa zmenilo?

Dnešné hrady a opevnené múry starých zrúcanín obkolesujú mocné stromy. Hrubé a vysoké porasty sú dnes bežnou súčasťou hradných…

Dnešné hrady a opevnené múry starých zrúcanín obkolesujú mocné stromy. Hrubé a vysoké porasty sú dnes bežnou súčasťou hradných parkov aj lesnej plochy v okolí. V minulosti však niečo také bolo nemysliteľné. Takáto podoba hradov je len dôsledkom doby, kedy sa aj na zeleň a funkciu budovy pozerá inak. Na Slovensku, Česku, aj v okolitých krajinách je tomu rovnako. Ako tomu bolo v minulosti? Úplne opačne. Žiadne stromy!

Slovenské hrady smolenice somoška

Vysoké stromy pri hradoch neboli, pretože sú hrozbou

Vysoký lesný porast borovíc smrekov, či listnatých drevín, ktorý by zahaľoval výhľad na kopec s hradom bol v minulosti nemysliteľný. Hrady boli postavené zámerne na miestach strategicky chránených s dobrým výhľadom s možnosťou kontroly obchodných, prístupových a strategických ciest. Vysoké stromy znamenali pre hrady a opevnenia niekoľko hrozieb, ktoré však po väčšine pominuli. Tak sa dôsledkom zanedbávania stavby ako takej, ale aj po cielenej výsadbe, mení vzhľad našich pamiatok. Dôvody, pre ktoré mali hrady okolo seba čisto bez zalesnenia, sú predovšetkým:

1. Výhľad

Nie je iný dôvod, pre ktorý sa hrady stavali na bralách a v horách, ako strategická obranná poloha. Tá však bola zbytočná, ak sa lesom blížil nepriateľ a vďaka blízkej drevine si mohol urobiť veľmi rýchlo rebríky priamo na hradby. Žiaden hrad nedopustil, aby hneď pri hradbách existovalo riziko zahalenia prístupových ciest a zníženie obranyschopnosti celej často rozsiahlej a cennej stavby. Že sú dnes zarastené stavby stromami je dôsledkom vzťahu k prírode, nižšej potreby zachovávania obranných funkcií obranných stavieb a nulové hrozby od Avarov, Tatárov, Turkov, či iných možných hrozieb.

Aké by to bolo prekvapenie, ak by hradné stráže pozerali pod hradby a nič nevideli. Pár metrov od hradieb by zatiaľ niekto postavil katapult, pripravil rebríky a čakal na pokyn prekvapivého útoku priamo pod „nosom“. Nepredstaviteľné.

2. Požiare

Horiaci les a od neho chytené strechy na hradnej zástavbe sú poriadna pohroma. Stačí si spomenúť na to, čo dokázali deti so zápalkami v okolí Krásnej Hôrky a je jasné, že oveľa vyššie drevo vďaka vysokým stromom, neisté suchá v rôznych rokoch a blízkosť suchej koruny opodstatnene hradní páni a správcovia vnímali ako hrozbu.

Slovenské hrady  topolčiansky hrad

3. Sprístupnenie hradieb

Už to tu bolo. Nie je nič horšie, ako na povale myši len preto, že vám unikla nejaká prasklina na stavbe domu. Cez strom, ktorým sa sprístupní cesta na hradby, prelezie len pár záškodníkov, ktorí otvoria väčšej skupine dvere z vnútra a nepriateľ sa tak ľahko dostane k dobre opevnenej stavbe len vďaka „hlúpemu stromu“. V časoch vojen postačí jediný nepriateľ, ktorý môže aj proti niekoľkonásobnej presile zvládnuť takmer čokoľvek. Otvoriť bránu, podpáliť hrad a stačí pritom chvíľka úspešného utajenia.

4. Poškodenie

Stromy padajúce vo víchriciach, vyvalené z koreňmi, padajúce pre práchnivosť, či vek, alebo aj počas zotínania stromu neskúseným drevorubačom… to všetko môže poškodiť hradby. Sú však stromy, ktorých rast nie je žiadúci ani dnes. Tie, ktoré vyrastajú na hradbách prevažne zrúcanín. Lenže aj v minulosti sa po rekonštrukcii hradu niektoré časti nachádzali v horšom a iné v lepšom stave. Akákoľvek náletová drevina bola nežiaduca, najmä ak môže plodiť ďalšie. Až opustené sídla a nezáujem úradov zapríčinil vnímanie drevín v hradoch a pri hradbách ako bežnú súčasť našich pamiatok.

Zrúcanina hradu Korlátko, ako aj Čierneho hradu v Tribeči, v Považskom či Hričovskom hrade a na mnohých iných sa pasuje, alebo pasovala s koreňmi stromov. Na Spišskom hrade ich však nenájdete. Nikto im nedovolil vyrásť a ani nenechal prírodu, aby prevzala nad hradom a lokalitou kontrolu.

5. Hrady boli orientačnými bodmi

Hrady a hradiská, či strážne veže boli často orientačnými bodmi pre pútnikov, obchodníkov, delegácie, návštevy, či poslov s poštou a správami. Ak niektorú orientačnú stavbu stromy zarástli, nastúpili drevorubači a výhľad bol obnovený. Dokážete si predstaviť, že by kráľovská delegácia prišla vyjednávať budúcu svadbu kráľovských potomkov a nič nedohodla, lebo hoci našli cesty, nenašli hrad? Dnes sa stromy nerúbu, ak ide o ochranné pásmom národný park, alebo CHKO. Nerúbu sa ani na iných miestach, pretože nastupujú ochranári a občianska nespokojnosť. Protesty a krik sa deje aj v prípade zrezania chorého nebezpečného stromu.

Výhľady fotografov môžu byť na mnohé takéto pamiatky nedostatočné, prípadne sa stávajú neviditeľné. následne marketingovo slabo propagovateľné, ak nie je po ruke dron, či letecký záber.

Napríklad zrúcanina hradu Korlátko pri Cerovej a nad Jablonicou je dnes už neviditeľná. Pritom „prirodzený stav“ každej takejto stavby je bez stromov na celom brale, vyvýšenine, alebo aspoň v okolí. Na starej kresbe ho vidíme ešte jasne s nezameniteľným torzom veže, ktorého tvar sa na šťastie nezmenil, ale viditeľnosť áno. Z Jablonice je totiž hrad už neviditeľný. Červený Kameň bol v minulosti oveľa viac výrazný a ešte počas nástupu komunizmu u nás prevládala “viditeľnosť”, keďže stromy od posledných pánov niektorých hradov nestihli zarásť. Dnes hrad neuvidíte. Zarástol nám výhľad z Častej aj Píly hustou zeleňou, ktorá na tomto mieste v skutočnosti nemá čo hľadať.

Stromy v blízkosti hradov naozaj nemajú čo hľadať

Hustý porast stromov v blízkom okolí hradov je nebezpečím aj dnes. Nehrozí nám vpád cudzieho vojska a dúfajme, že to nikomu nenapadne ani o pár rokov. Ukrývanie sa na hradoch by však nebolo záchranou. Požiare sú však problémom stále. Rovnako ako narúšanie muriva, statiky a kameňa rozrastaním náletových drevín. Oveľa zaujímavejšia je však úvaha nad tým, ako veľmi hrady vidieť a prečo sa nám strácajú. Príliš holé bralá zeleni vyrásť nedovolia. Z niektorých uhlov však Starý hrad neďaleko Strečna takmer miniete a aj mnoho iných hradov sa stáva neviditeľných.

Staré maľby z minulého storočia môžu pochádzať z komunistickej éry nezáživného umenia a predsa nám ukazujú, ako veľmi mnohé hrady a zrúcaniny ešte boli vidieť, než ich zahalili agáty, smreky, buky, duby, liesky a mnoho iných druhov. Možno stojí za úvahu dopriať vyniknúť našim pamiatkam a rovnako tak dopriať aj ich návštevníkom ten pôvodný výhľad, ktorý mal pre polohu hradov význam. Padajúce stromy, či mocné korene ničia aj to posledné, čo z niektorých pamiatok zostalo. Neexistuje úprava, či povinnosť obmedzovať stromový porast pri hradbách. V opačnom prípade by sme dokázali docieliť oveľa výraznejšiu viditeľnosť – fotografovateľnosť – dostupnosť a atraktivitu celého okolia, ak by mnohé pamiatky nebolo nutné hľadať a aj obdivovať odhadom pôvodnej veľkosti, ak netušíme odkiaľ pokiaľ zrúcanina je.

  • TIP: hradom a ich objavovaniu sa venuje aj táto praktická kniha – Od hradu k hradu.
Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.



Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu