ZN.SK
Slovensko kopce

Slovenskí vysťahovalci na Dolnú zem šli kvôli vyľudneniu

Médiá si trochu pletú historické udalosti a zabúdajú na dôvody niektorých porovnávaných skutočností a udalostí. Napríklad vysťahovalectva na Dolnú zem.

Napriek informáciám, ktoré médiá v súčasnosti využívajú na propagáciu vysťahovalectva ako nevyhnutnosti nášho prežitia, sa pri spomínaní slovenského vysťahovalectva na Dolnú zem zabúda jedna skutočnosť s poriadnou dávkou irónie. Tak ako emigrácia moslimov do Európy má byť zapríčinená vojnou a hladom, spomína sa aj vysťahovalectvo na Dolnú zem z rovnakých dôvodov. Zásadná pomýlená a neúplná reportáž zaznela v spravodajstve TV Markíza 10. 10. 2015. V čom je tá irónia, o ktorej už neinformovali?

Vyľudnená Dolná zem po odsune Turkov

Hlavný dôvod, prečo Slováci odchádzali práve na Dolnú zem. Slovenskí vysťahovalci odchádzali na juh do oblastí, ktoré boli celkom vyľudnené kvôli masovému vyvražďovaniu a rabovaniu Turkami. Práve vpád Osmanskej ríše a Turkov do Európy vytlačil veľkú časť obyvateľstva z Balkánu na sever a škody narobil aj priamo na Slovensku. Z historického hľadiska však porazení Turci museli opustiť Európu, páni sa z hradov presťahovali do kaštieľov, hradby a ochranné múry už nemali takú dôležitosť a Európa sa stala bezpečnejšou. Rozdielom od súčasnej emigrácie je aj fakt, že v minulosti šlo o pozvanú emigráciu a žiadanú, prípadne inak povedané prínosnú pre oveľa väčší počet strán.

Slovensko kopce

Slováci na Dolnej Zemi

Začiatok 18. storočia bol obdobím po veľmi búrlivých udalostiach. Povstania, vojny, hlad, preľudnenie a najmä Turci, ktorí sa stiahli, no ľudia ešte stále očakávali možný návrat iného zla. Ťažká situácia prinútila mnohých Slovákov k útekom. Pod cudzími menami utekali k iným zemepánom, hľadali v dobe poddanstva príležitosť na lepší život. Dolná zem, oblasť južného Maďarska, časťou Rumunska, časťou Bulharska a Srbska, ako súčasť Rakúsko-Uhorska sa po ústupe Turkov stala rozsiahlou pustatinou, kde sa len občas nachádzalo roztrúsené pôvodné obyvateľstvo.

Neraz zbedačené a zúfalé. Pôvodní zemepáni z Chorvátska a Srbska uchýlení na Slovensku, sa vrátili, no nemal im kto na pozemkoch pracovať. Aj preto pozývali Slovákov na juh. Do Chorvátska pozval zemepán špekulant ľudí z Kysúc, no ani len netušili, že prichádzajú do príšerných gulagov, kde budú umierať hladom a tvrdou nútenou prácou. Oveľa väčšie šťastie mali ľudia v dnešnej Vojvodine na severe Srbska. Práve tá je najvýraznejším príkladom dôvodov slovenského vysťahovalectva na Dolnú zem. Osídlenie Španielmi a inými národnosťami sa tu nevyplatilo.

Už predošlé pokusy osídliť tieto oblasti nimi nedopadli dobre. Ľudia neboli odolní na miestne močariny a ťažký život. Slováci, ktorí sem prišli už ako druhá vlna, dokázali miestnu pôdu zveľadiť, naštartovať poľnohospodárstvo a prežiť. Po Turkoch zostali vyrabované a zničené spustošené obce. Slováci počtom v mnohých obciach prekonali pôvodné obyvateľstvo, alebo vytvorili nové obce. Na juh odchádzali nie len kvôli chudobe na Slovensku, neistote, ale aj pre náboženské neslobody. Náboženstvo zemepána bolo povinné aj pre poddaných a tak najmä evanjelici odchádzali na juh.

Slováci na Dolnej zemi dnes

Desiatky tisíc Slovákov osídlili napríklad maďarskú Békešskú Čabu. Všetci Slováci poznajú čabajku, známu paprikovú kvalitnú klobásku a keď si na nej pochutnajú, ani len netušia, že ju pokojne mohli pripravovať ruky Slováka, hoci EAN kód prezrádza pôvod v Maďarsku. Békeš-Csaba je známa aj najväčším evanjelickým kostolom vôbec. Maďarských obcí plných Slovákov je oveľa viac. Napríklad Mlynky nad Budapešťou, odkiaľ pochádza aj Gregor Martin Papuček.

Výrazné osídlenie bolo aj v Srbsku, Rumunsku a Bulharsku. Akcia „Mať volá“, ktorá po vojne volala Slovákov späť domov nebola celkom úspešná. Mnohí zostali. Najvýraznejšie tí vo Vojvodine, na severe Srbska. Bežný Slovák vôbec netuší, že sever Sbrska má mnoho obcí a miest, kde nie je problém komunikácia v slovenčine, nájdete v nich slovenské nápisy, slovenčinu všade, ba dokonca je prekvapením, keď zistíte, že úradným jazykom v Srbsku je slovenčina. Srbsko je nám tak oveľa bližšie. Dodnes si Slováci vo Vojvodine udržiavajú hodnotnú kultúru, tance, piesne, prvky, aj architektonické prvky, tradície, divadlá a vôbec svoje slovenské uvedomenie.

Výborný článok o Slovákoch vo Vojvodine nájdete na kultúrnom portáli kulturno.sk

Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.



Inzercia

Najčítanejšie

Inzercia

Online kníhkupectvo BUX.sk

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu