10 morských zaujímavostí zo sveta aj zo Slovenska

Planéta Zem je našim domovom, no aj tak ju veľmi nepoznáme. Nikto na celej planéte ju nebude poznať dosť dobre. Ak si ju predstavíme ako pomaranč, človek dosiaľ neprenikol ani cez jeho šupku a veľmi sa nevzdialil ani mimo nej. Bez veľkého vypravovania sa do hlbín Zeme, či do nebies, nachádzame zaujímavosti aj v číslach, ktoré sa týkajú kontinentov, súše a morí. Dnes si predstavíme desať z nich.

• Veľká korálová bariéra pri Austrálii má problémy. Umiera a to môže ovplyvniť aj morské prúdenie, či stav života pod hladinou. Hromadné vyplavovanie koralov bude mať za následok zanášanie pláží.
• 71% percent povrchu Zeme tvorí voda a len 29% súš. V Tichom oceáne sa pritom nachádza viac vody, ako vo všetkých ostatných oceánoch, jazerách a riekach na svete.
• Atlantický oceán v minulosti vôbec neexistoval. Tvoriť sa začal oddeľovaním Južnej Ameriky od Africkej dosky.
• Najväčšie živočíchy sveta sa rodia a žijú vo vode. Nadľahčovanie im umožňuje menej namáhavý pohyb a aj ich evolučný vývoj ich prispôsobil na príležitosť dosahovania veľkej váhy. Nepotrebujú ohýbať krk, utekať a ani pre ich život nie je nutný náročný vývoj kĺbov. Suchozemci dosiahli svoj strop únosnosťou kĺbov, nosnosti svaloviny a schopnosťou pokryť potreby vody a potravy. Veľryby, vorvane, a ďalšie podobné živočíchy si vystačia s drobnou potravou bohato vyskytujúcou sa v moriach. Potravy je dostatok aj pre kosatky dravé, žraloky biele, alebo veľryby grónske, mimochodom najdlhšie žijúcim živočíchom na svete.
• Tichý oceán lemujú tektonické zlomy dosiek a mohutná tektonická činnosť, ktorá sa prejavuje postupne. Ide tak o Japonsko, Indonéziu a ďalšie lokality v Ázii. Na opačnej strane oceánu je to Severná a južná Amerika, lokality ako San Francisco, Kalifornia, celé pohorie Andy. Stále oblasti bohaté na výskyt zemetrasení. Očakávania obrovského zlomu a prírodnej katastrofy, ktoré môžu hroziť Severnej Amerike sú vyobrazené aj vo filme San Andreas.
• Pokiaľ by sa roztopil ľad v Severnom ľadovom oceáne z Veľkej Británie, Írska a Škótska by zostala sústava stoviek ostrovov. Veľmi by to postihlo Holandsko, ktoré by mohlo prísť o viac ako tretinu územia. Zaniklo by množstvo prímorských letovísk, prístavných miest. Nie len, že by množstvo ľudí prišlo o pozemky, nemali by kde bývať a zatopilo by aj úrodnú pôdu od ktorej sú hospodárstva krajín závislé, vzniklo by obrovské znečistenie, keďže odpadové potrubia ústia vždy do dolín, do čističiek a do systémov s gravitačným sklonom dole. Celkovo by sa však zdvihla morská hladina a postupne by mohli zaniknúť Maldivy a ďalšie ostrovy odkázané práve na prímorský cestovný ruch by zostali natlačené do vyššie položených miest. Nové pobrežie by tak tvorilo nebezpečenstvo kolízií s vrcholkami budov, trosiek, stožiarov, autovrakov a iného nebezpečenstva. Pomerne rozsiahla téma na katastrofický film, čo poviete?
• Slovensko bolo v dávnej minulosti pod morom. Svedčia o tom nálezy morských skamenelín na slovenských pohoriach. Ak však navštívite Sandberg pri Devínskej Novej Vsi v Bratislave, zistíte, že toto miesto bolo v určitom období pobrežím veľkého mora a miestna piesková hora bola plážou, na ktorú more vyplavovalo zvyšky mŕtvych živočíchov a ďalšie sedimenty.