Svedkovia Jehovovi: Osobnosti a známi ľudia, ktorí k nim patria/patrili

Svedkovia Jehovovi sú náboženskou sektou, či náboženskou spoločnosťou, nie náboženstvom. Vzniklo v sedemdesiatych rokoch v 19. storočí v americkej Pensylvánii vďaka jej zakladateľovi Charlesovi Tazeovi Russellovi vtedy ešte pod menom Bádatelia Biblie. Tými bádateľmi sú však dodnes. Aj dnes nalákajú na letáky venované štúdiu Biblie, hoci reklama neobjasňuje, že ide o Jehovistov.

Slávne osobnosti, ktoré boli, alebo sú svedkom Jehovovým

• Spevák Michael Jackson sa narodil v rodine Svedkov Jehovových, takže jeho viera bola daná rodinou. Presnejšie jeho matkou, ktorá bola ortodoxná veriaca. Samozrejme, aj sestra Janet Jackson a ďalší Jacksonovci. Janet sa nijako k tejto viere už celé roky nehlási.
• Spevák Prince sa stal svedkom Jehovovým v roku 2001
• Tenistka Serena Williams je najčastejšie spomínanou svedkyňou Jehova. Samozrejme, rovnakého vyznania je aj jej slávna sestra Venus. Občas akoby boli propagátormi tejto sekty.
• Texasan, americký prezident Dwight D. Eisenhower sa narodil v rodine Jehovistov, ale len čo dospel… sektu opustil.
• Lesbička a herečka Michelle Rodriguez vyrástla v jehovistickej rodine. Nie je známe, čo pre ňu viera znamená dnes.
• Supermodelka Naomi Campbell vyrástla v jehovistickej rodine, avšak netúžila v náboženstve zostať.
• Rapper Xzibit, ktorého pozná každý skôr pod heslom šou PIMP MY RIDE (prerábala šunky na nabúchané káry), vyrastal ako Jehovista. S vierou skoncoval už dávno.
• Bratia Marlon a Shaun Wayansovci sú známi americkí herci z prevažne komediálnych úloh. Kým Marlona poznáme ako producenta komédií, Shortyho zo Scary Movie, či hlavnú postavu z Fifty Shades of Black, Shawn je známy zväčša vďaka úlohám s bratom Marlonom, a menším úlohám aj bez neho.Filmy ako Niekto to rád blond, či Pidihajzlík nie sú žiadne svetaborné kúsky, ale určite sú známe.

Pozrite si jedno z posledných a najznámejších videí s Michaelom Jacksonom.

Svedkovia Jehovovi: Zvláštni, divní, nepochopení

V spoločnosti sú prijímaní rôzne. Spájame si ich s postávajúcimi zvestovateľmi Strážnej veže na frekventovaných miestach, alebo chodením od domu k domu. Je to služba, ktorú si musia odpracovať. Nech už to nejehovistická verejnosť vníma akokoľvek. To, čo nás na Jehovistoch prekvapuje, je odmietanie krvnej transfúzie. Radšej zomrú, než by sa vzdali svojej viery (len tí nepochopiteľne ortodoxní).  Transplantácia je neprijateľná, očkovanie dokonca rovnako tak. Odmietajú vojenskú službu, čím sú v niektorých krajinách trestaní. V minulosti aj u nás. Neoslavujú Vianoce či iné sviatky, napriek tomu, že emócie konkrétnych dní vytvárajú ďalšie emócie. Držia sa.

Človek má v tejto viere nájsť riešenie svojich problémov, no dostáva sa do šialenej manipulácie, v ktorej už nemá pocit, že mal problém, no rovnako tak je obrátený aj vo vnútri. Stretávame ľudí, ktorí sa dostali do pasce, z ktorej už nebola cesta späť. Strata priateľov, strata rodiny a vyhýbanie sa radostiam života sa dá ťažko považovať za normálne. Je celkom jedno či deti trpia. Mentalita spoločenstva ich naučí, že oslavovať niečo také ako Vianoce nie je správne. To isté platí o narodeninách. Deti nemajú svoje oslavy narodenín a je nemysliteľné sláviť výročia. Deti Jehovistov nemajú na výber. Svoju vieru si nevyberú, ostatne tak isto, ako je to pri väčšine vierovyznaní. Nemali by sme hodnotiť vieru iných. Pri tejto je však ťažké nezmieniť sa, že je smutné, čo od svojich „ovečiek“ vyžaduje. Jehovistom sa venuje aj jeden náš starší článok.