Slunce, seno, jahody, pokračovanie s názvom Slunce, seno, pár facek, aj tretí diel Slunce, seno, erotika, sú tri komédie, ktoré spájajú Hoštice, nezameniteľné mená rodín, aj neopakovateľná atmosféra. Hoci režisér Zdeněk Troška vytvoril množstvo filmov a rozprávok, Slunce, seno boli niečím výnimočné. Nakrúcal ich vo svojom rodisku, doma, v rodných Hošticiach, kde dodnes býva. Podarilo sa mu z obce, kde by inak nikto necestoval, vytvoriť turistický cieľ.
Všetky tri filmy boli v mnohom výnimočné, hoci od prvej klapky už prvému dielu nedôverovali pohlavári. Veď vznikal v roku 1983 a čokoľvek odvážne bolo nežiaduce. K tejto filmovej sérii sa viaže mnoho zaujímavostí. My si spomenieme aspoň niekoľko z nich. Mnohé zo zaujímavostí pritom prezradil samotný režisér vo viacerých dokumentoch venovaných filmovej trilógii a iné sa dali všimnúť až po desaťročiach pozerania a objavovania.
Zaujímavosti z filmovej série Slunce, seno…
1. Vystrihnuté scény
Prvý diel sa nakrúcal v roku 1983 a vtedajší režim si vyžiadal vymazať zhruba 10 minút z filmu. Rôzne scénky, slová, vyjadrenia, ktoré mohli, alebo ani nemuseli veľmi vadiť tomu, či tamtomu v záujme vtedajšej cenzúry. A predsa dokázal film podať svoje posolstvo. Zaujímavé však je, že druhý diel vznikal v čase perestrojky a tak mal Zdeněk Troška voľno a nevystrihli ani sekundu. Čo je škoda je, že práve z prvého dielu vystrihnuté scény nemáme niekde na DVD.
2. Skutočné mená z Hoštic
Je pravdou, že dedinka Hoštice u Volyně, nemá veľa obyvateľov. Dve stovky ľudí nesú mená, ktoré sa naozaj objavujú aj vo filme. Dokonca aj vtedy žijúci herci sa volali rovnako, hoci mali mená porozhadzované. Tým, že mnohých ľudí poznal režisér Troška osobne, nemal problémy s použitím ich mien.
3. Miluna a Blažena ešte deťmi
Zdá sa to neuveriteľné, no sympatická tmavá Miluna mala v čase nakrúcania len 15 rokov a končila základnú školu, kým Blažena, ktorú si Troška vyhliadol pri kastingu do iného filmu, mala vtedy 16 rokov a začínala na gymnáziu.
4. Beh na horiaci Sosnovec
Scénka, kde bežia dedinčania na horiaci vrch Sosnovec s vedrami vody, sa v skutočnosti nakrúcala počas horúceho dňa. Len kamera mala nasadený filter, aby to vyzeralo ako v noci.
5. Babička v posteli
Postava babičky v posteli na dvore bola inšpirovaná režisérovou tetou, ktorá sedávala na čerstvom vzduchu.
6. Babička v posteli idúca z kopca
Scéna, v ktorej babička v posteli ujde z dvora a malý chlapec sa jej pýta, či chce roztlačiť, sa mohla skončiť rôzne. Nepočítalo sa však s nehodou či nárazom jednoducho preto, že pod perinou bol ešte jeden človek, ktorý sa pomocou lán snažil kormidlovať inak pohyblivé predné kolesá. To, že posteľ naozaj dokázala meniť smer jazdy je aj nepatrne vidieť v závere cesty z kopca.
7. Otec Vencu Konopníka
Herec, ktorý hral otca Vencu Konopníka, bol v skutočnosti pán Troška starší, otec režiséra Zdeňka Trošku.
8. Venca Konopník
Venca Konopník stvárnený hercom Broněkom Černým, nebol žiadnym hercom. Mal mimoriadne šťastie, že mu herectvo nerobilo žiadne problémy a aj bez jedinej skúsenosti mu to šlo. To sa pritom prihlásil s kamarátom na komparz. Pochádzal z neďalekej dediny a mimo Slunce, Seno si zahral už len raz, v Kameňáku.
9. Facky od Evíka
Facky, ktoré uštedrila Evík (Jaroslava Kretschmerová) živočíchárovi Bedřichovi (Jiří Lábus), boli skutočné. „Ta sedla, panečku“.
10. A máme po ptákách
Scéna, pri ktorej sa zatvorila brána u Škopkových a staručká pani povie „A máme po ptákách“, bola mimoriadne náročná. Pani zabúdala text, alebo nepochopila, čo sa od nej chce. Vytrvalo však zostávala na pľaci a vo svojej úlohe. Pred slovom „A máme…“ je veľmi rýchly strih, čiže diváci nevidia peripetie pri vzniku. Celkovo sa miestni ľudia snažili veľmi hrať, no režisér chcel prirodzenosť a preto sa mnoho scén veľmi často opakovalo.
11. Neopakovateľní ľudia
Filmový štáb mal zhruba 15 ľudí. Zvyšok tvorili skutoční ľudia z obce a vedľajších obcí. Vytvorili spoločne niečo, čo sa už nikdy viac v takej miere neopakovalo. Celá obec sa zapojila do nakrúcania, nakrúcala na smeny, aby neboli výpadky pracovnej sily v družstve, boli nápomocní a aj ženy prinášali jedlo, ktoré pripravili pre hercov a filmárov doma. Práve to, že neboli hercami a vytvárali autentickú atmosféru, vyjadrovanie aj emócie, vytvorilo to, čo nedokážu skutoční herci.
12.Fackovacia scéna
Slávna fackovacia scéna na konci druhého dielu nebola dielom pár minút, ale nakrúcala sa zhruba týždeň. Výsledkom je predsa len niečo, čo je absolútne nezabudnuteľné.
13. Doktor Kája, Karel Kroupa
Doktor Kája bol v skutočnosti čašníkom v jedinom povolenom podniku pre homosexuálov v Prahe. Keď Helena Růžičková zaviedla režiséra do podniku, kam sa chodili baviť rôzni umelci, čašník Josef Stárek mu pochválil prvý diel a povedal, že keby v ňom hral on, bol by ešte úspešnejší. Dá sa povedať, že svojou drzosťou si vyžiadal úlohu v ďalšom filme. To mu aj režisér neskôr splnil, no Josef mu neveril. Bolo totiž prvého apríla a bral to ako vtip, kým neprišlo auto s logom filmového štúdia Barrandow.
14. Už budu, už budu
Slávne nemecké porno s hlúpym dabingom, aký sa vtedy objavoval na kopírovaných kazetách, vôbec nebolo nemecké porno. Nakrútil ho sám Troška s pomocou dievčat z vedľajšej dediny. Profesionálky z Prahy neprišli a vystačil si s pomocou dievčat. Blondínka si len dala čiernu parochňu a brunetka blonďavú. Vo filme sa objavila najmä tá blondína s čiernou parochňou. Vďaka tejto scéne mal režisér opletačky s ŠTB. hrdé dievčatá sa totiž na diskotéke chválili, že nakrúcali péčko a neznámi milí spoluobčania to udali, čo spustilo vyšetrovanie. Keď vysvitlo, že išlo o viac smiešnu paródiu, ako o skutočné „P“, príslušníci sa sami museli zasmiať.
15. O dío, O Bóže… střílej, střílej
Krásna scéna, ktorá vyzerá naozaj ako z lacného talianskeho filmu o mladom mučeníkovi, bola naozaj vierohodná. Stĺpy ako v rímskom chráme pritom naozaj navodili dojem talianskej produkcie. Zdeněk Troška však bol mimoriadne vynaliezavý. V susednej obci stojí pamätník, ktorý má takéto piliere a medzi ne len postavil mladého českého herca, ktorý povedal pár talianskych slov. Oba národy, slovenský aj český sme to zhltli ako skutočný taliansky dovozový film so strašným domácim dabingom á la poľské trhovisko. Pán režisér, klobúk dole.
16. Marie Tompsová „Dámy a pánové, zachraňme ho…“
Obľúbená česká, respektíve tiež československá, moderátorka Marie Tomsová pracovala naozaj v televízii a v minulosti aj ako modelka. V Slunce, seno, pár facek, sa objavila v úlohe samej seba. Nepochybne si ju z televízneho vysielania pamätá mnoho divákov, hoci najmä tých starších. Po narodení vytúžených detí a po zrušení hlásateliek v ČSTV sa preorientovala na inú prácu, hoci zostáva pri dabingu.
17. Hnus jeden fialovej?
Talianska reštaurácia a hnus jeden fialovej vôbec neboli v Taliansku. Tieto scény sa nakrúcali v Čechách. Aj hotel nebol v Taliansku, ale nakrúcalo sa v jednom z historických hotelov v centre Prahy. Chyžná, ktorá spresní, že bordel zrušili, samozrejme nebola Talianka a rovnako tak nebol taliansky ani bar so sedacími boxmi. Presne ten, kde Miluna ponúkala „všetok ten slovanský šarm, keď urobia svoju prácu…“
18. Taliansky predseda družstva
Taliansky predseda družstva, „Prezidento“, bol v skutočnosti otec Martina Dejdara, Vlastimil Dejdar. Ten najskôr ani nepostrehol, či to jeho syn myslí vážne, no keď prišla pozvánka, pochopil.
19. Talianske družstvo nebolo v Taliansku
Aj v prípade talianskeho družstva sa Zdeněk Troška vynašiel. Ak vyjdete na kopec Sosnovec, ktorý mal v prvom diely horieť, smerom na Volyňu uvidíte moderný komplex budov. Ide o školu v prírode vo Volyni. Práve tam sa nakrúcali scény, ktoré vyzeralo ako ultra moderné talianske družstvo.
20. Počítače
Mnísi, ktorí odovzdávajú farárovi Otíkovi počítač, sú komparzisti z Čiech a aj scénka sa nakrúca niekde v Prahe. Je však pravdou, že počítač, ktorý kupovali Škopkovci a mali naň „echt gold z Rakouska Uherska“ bol v minulosti mimoriadne drahý. Dnes by sme si takých počítačov (výkon a schopnosti počítača na dnešné pomery) kúpili za ponúkané množstvo zlata aj sto.
21. Pronájem domu turistům zápaďákům
Scénka, kde Tejfarka vchádza ku Škopkovým a tí skrývajú počítač, sa už nenakrúcala v skutočnom dome. Ten totiž jeho skutočný majiteľ medzičasom rekonštruoval a v čase nakrúcania sa vo vnútri nedalo pohybovať. Urobili kópiu a vytvorili ho ako kulisu. Divák si takmer nič nevšimol.
22. Bitka za barvičky
Bitka, ktorú dostal za kŕmenie králikov pastelkami (so spresnením „jenom zelenou a modrou“) Martin Šotola hrajúci Jirku Škopku, bola skutočná. Nakrúcalo sa na dva krát. Chlapec totiž pri prvej bitke nevedel, či si môže dovoliť plakať a tak zostal ticho.
23. Silné dioptrie
Inženírka Tejfarová z Prahy mala veľké šťastie, že s autom nie len že naozaj nezrazila farára, ale ani nikoho pri brzdení pred riaditeľstvom družstva. Má totiž silné dioptrie, ktoré si pri nakrúcaní musela zosadiť.
24. Vlaková zastávka
Hoci nezastaviť vlak pre meškanie je niečo nereálne a nemožné, vo filme je to samozrejme fráza, ktorá zostane svojou absurdnosťou večne živá. Akoby dávala najavo, že Hoštice nestoja za to, aby tam vôbec vlak zastavoval. Pravda je však taká, že Hoštice síce vlakovú zastávku majú, no presne tak, ako tomu je vo filme, aj v skutočnosti je vzdialená pár kilometrov pešej chôdze od samotnej dedinky.
25. Nahota vo filme
Tretí diel je plný erotiky, veď aj názov o tom hovorí. No stále je to erotika únosná na naše pomery a tak prijatá, že dnes už ani nie je považovaná za zásadnú. Aj keď mužský pohlavný orgán nevidieť v žiadnom inom filme tak výrazne, ako tu. „A ten bloňdák,… celej můj nebožtík Alojz…“. Nahí sa predstavili obyvatelia obce a komparzisti zo susedných obcí. Presviedčať chvíľu trvalo. Ľudia po sebe pokukovali, zo zvedavosti, kto bude tým, čo naberie odvahu ako prvý. No nebolo to zadarmo a tak nabralo odvahu viacero ľudí, až sa pokladník škriabal na hlave.
26. Inšpirácia pre film
Inšpiráciu na film Slunce, seno, jahody mal Zdeněk Troška v hlave už dlhšie. Dejisko a určité scénky boli súčasťou jeho študentského projektu, ktorý mal doma na povale a pred nakrúcaním prvého filmu ho len oprášil.
27. Štvrtý diel
Existovali plány na nakrúcanie štvrtého dielu. Pracovalo sa s verziou s ufónmi, ktorí by komunikovali s Valériou Kaplanovou, čo by babičkou, ale aj s verziou zameranou na Blaženu a Vencu, kde by malý Jirka do dediny pozval svoju spolužiačku ako novú lekárku v Hošticiach. na počudovanie by šlo o černošku, čo by v obci akou boli Hoštice, spôsobilo poprask. Nič však nedospelo k finálnemu scenáru, financovaniu, či nakrúcaniu. Sám Zdeněk Troška je však rád, že je z toho len trilógia. Tak isto aj s Kameňákmi, pričom Kameňák 4 a všetky ďalšie už s ním nemajú nič spoločné. A nakoniec aj Babovřesky vznikli ako trilógia.
Jedným z dôvodov, prečo nevznikol štvrtý diel Slunce, seno… bol aj časový rozostup od prvého a druhého dielu. Priveľa starých hercov, na ktorých bol príbeh a autenticita postavená, zomieralo. Väčšina z ľudí z okolia farára Otíka už zomrela a príprava filmov by musela počítať s tým, že by sa niečo také prihodilo už aj počas príprav a nakrúcania filmu. Nahradzovať hercov je nešťastné, veď to spravili aj babráci s Kameňákmi 4 a 5 a aj neskôr so seriálom Kameňák, čím je to takmer nepozerateľné.
28. Pre turistov
Hoštice u Volyně sú dnes obľúbenou zastávkou pre turistov a celých zájazdov. Najmä pre filmových nadšencov série Slunce, seno… . Prenájom chalupy v tejto obci nezostáva bez záujmu. Dom si tu dávnejšie kúpil aj hudobník Michal Tučný a má tu aj svoj hrob. Aj preto je dedinka dejiskom festivalu s jeho menom. Viacero miest je ešte s pôvodnými rozpoznávacími prvkami. Len dvor Škopkových a Konopníkových nie je prístupný, ako súkromný majetok s i tak dosť veľkými zmenami.
29. Krčma
Miestna krčma, kde pracovala Miluna a kde sa odohrávalo aj stretnutie obce s občanmi, vyzerá takmer stále rovnako. Vo vnútri mali pred rokmi popísanú stenu, kde sa podpisovali návštevníci. Ak ju nerekonštruovali, majú ju tam dodnes.
30. Bez reklamy
Málokto si všimne, že sleduje Slunce, seno, v televízii a neruší ho reklama. Podobne aj Kameňák, hoci malo by tomu tak byť aj pri Babovřeskách. Prečo? Neželal si to samotný Troška. Že pripravil tri trilógie komédií, ktoré bavia ľudí, ktoré kritici znášajú pod čiernu zem a stále nie je docenený? Už fakt, že si neželá deliť svoje filmy reklamou svedčí o tom, že viac ako peniaze sú pre neho ľudia. Všimnite si to niekedy, keď si pozriete filmy tohto režiséra.
30 zaujímavostí bolo zostavených po šiestich rokoch plánovania. Toľko rokov sa v hlave zbierali zaujímavosti a chuť o nich napísať a opäť túto chuť oživilo vysielanie všetkých troch filmov v televízii. Pokojne ich mohlo byť 50, no pre dlhé články sme neboli stvorení. Napíšte nám komentár, ktorá je vaša najobľúbenejšia scéna, alebo ktorý detail a hláška je pre vás absolútne najlepšia. Tešíme sa na vaše názory.
