Dokážeme si veľmi dobre predstaviť, že v čase popularity rakúskeho seriálu Komisár Rex leteli nemecké ovčiaky viac, ako iné plemená. Rozumieme, že v čase slávy slávnej kólie Lassie chceli mať svoju „Lesí“ mnohí aj za hranicami USA. Vyberať si medzi plemenami psov a rozhodnúť sa pre jedno konkrétne kvôli popularite v popkultúre, nie je nič neobvyklé. Nepomýšľať vôbec nad kúpou slona a túžiť po ňom len preto, že vás očaril film Voda pre slony, je už ale problém.
Občas zvieratkovské mánie presiahnu možnosti človeka a môže z toho byť problém. Dnes, keď o kúpe zvieratiek, ich dostupnosti a prepojiteľnosti dopytu ponuky so zvyškom sveta, môžeme dostať všetko, je ľahšie podľahnúť trendu a rýchlo si ho aj dopriať. Práve moderná doba nám priniesla tri príklady toho, keď to ľudia inšpirovaný filmom či hrou so zvieratkami prehnali.
Hačikómánia prežíva dlhšie
Slávny filmový pes Hačikó, ktorý je nám známy predovšetkým pre filmovú podobu s Richardom Gerom, je príbehom podľa skutočných udalostí. Pes Hačikó žil v Japonsku medzi rokmi 1923 až 1935 a slávny sa stal svojou oddanosťou a vernosťou, keď čakal na železničnej stanici na svojho pána profesora Uena. Pes pritom čakal na svojho pána na rovnakom mieste aj po smrti Ueana v roku 1925. Čiže celých desať rokov zostal verný a čakal na rovnakom mieste, hoci pán už nikdy neprišiel.
Táto oddanosť inšpirovala animovanú podobu príbehu, dokumentárne filmy, aj celovečerné spracovanie v jednom konkrétnom filme. Práve film Hačikó: Príbeh psa z roku 2009 pritom inšpiroval množstvo ľudí po celom svete obstarať si konkrétne plemeno – Akita Inu. Vždy s tým zámerom, že aj tá ich Akita Inu sa bude volať „Hačikó“. Stačí, aby film odvysielala TV JOJ a v priebehu pár minút či hodín je na inzertnom portáli dopyt po „hačikó“. Pred pár rokmi sme si takéto dopytové inzeráty všimli a až vtedy dali logiku, keď sme zistili, že sa práve vysiela po niekoľkýkrát za sebou (repríza na inom menšom kanály oproti hlavnej stanici, kde bol film deň predtým).
Akita-inu nie je úplne dobrý nápad
Nemálo chovateľov, ktorí si ani nenaštudovali základy tohto plemena a jeho charakterové rysy, oľutovali. Akita inu nie je bežný pes. Má osobité črty, aj náročnosť na ktorú je nutné sa pripraviť. Hoci pôvodná predloha vykazovala unikátne a úctyhodné vlastnosti, je nešťastné očakávať, že všetci psy tohto plemena budú rovnako oddaní, pokojní a v správaní budú absolútnou kópiou filmovo trénovaného psa. Plemeno je veľmi nezávislé s vlastnou hlavou. S neistým správaním k cudzím ľuďom, s veľkou silou a výdržou. Potrebujú pohyb, vyžadujú ho a nie je to pes pre domaseda, či do bytu.
Pottermánia priniesla mániu v chove sov
Posadnutosť a úplné očarenie knižnou či filmovou podobou malého čarodejníka z kníh od J.K. Rowlingovej je nám známa v rôznych podobách. V domovskej Veľkej Británii však už knižná podoba odštartovala niečo nečakané. Pre slabé obmedzenia chovu, ktoré u nás platia na všetko, no slona v obývačke chovať pokojne môžete, si vo Veľkej Británii ľudia začali obstarávať sovy.
Enormný dopyt po sovách zvýšil ich cenu, v prírode nastal odlov, medzi chovateľmi zvýšený odchov a nadšenci si mohli povedať, že „majú vlastnú sovu“. Asi nikoho neprekvapí, že najpopulárnejším menom pre takúto sovo bola Hedviga (Hedwig). S logikou, akou séria Harry Potter tieto zvieratká uvádzala, radšej ani nenarábame. Lebo niekto mal praktickú elegantnú sovu, iní nepraktického potkana… a ich význam a starostlivosť o ne vo filmoch a knihách tiež nedávajú ideálny príklad.
Britskí chovatelia, často deti, či len ľudia netušiaci, čo kupujú, vo väčšine prípadov netušili do čoho idú. Sovám poskytli veľmi malý priestor, šetrili na klietkach a problém nastal v momente, keď bolo nutné sovám dopriať dostatok potravy. Sova je totiž nočný živočích, lovec a nie každý mal žalúdok na to, aby choval, množil a vhadzoval pravidelne myši do klietky. Prskajúca krv, kúsky tiel, výkaly… nočný nepokoj vtákov. Asi väčšina neuvážených obstarávačov sov si rozmyslela.
Dôsledky neuváženého obstarávania sov žiaľ poznáme
Že sa v Británií odrazu plnili útulky pre opustené, zranené, či zanedbané zvieratá, sa nemožno ani čudovať. Množstvo sov uhynulo. Fanúšikovia čarodejníckej série nemali ani poňatia do čoho idú a niektorí nehodlali priznať, že sa mýlili. Možno ani vtedy, ak zviera uhynulo. Trvalo istý čas, než sa začali ozývať ochranárske organizácie, ale aj samotní predajcovia sov, aby si ich budúci majitelia a chovatelia dobre premysleli, či majú potreby zvieraťa naštudované a na chov pripravené vhodné podmienky.
Axolotl z Minecraftu
Počítačová hra Minecraft je unikátny koncept staviteľskej survival hry, ktorá ponúka vlastne nekonečný systém hry neustáleho vývoja, zmien a zábavy. Od verzie 1.17 sa v prídavku s názvom Caves & Cliffs v hre ocitlo nové zvieratko. Malé ružové, zdanlivo strapaté, plávajúce vo vode a okamžite si získalo srdcia hráčov Minecraftu. Malý mlok axolotl pritom nie je len čudom z hry, ale je reálne živým tvorom, ktorého pôvod je v mexických jaskyniach.
Ambystoma mexicanum, ako znie jej latinský názov, je zväčša ružový mlok, ktorého žiabrové ústrojenstvo je neobyčajné a neprehliadnuteľné. Čiastočne priesvitné telo nám dokonca umožňuje vidieť jeho niektoré jeho vnútornosti. Po získaní popularity medzi hráčmi sa odrazu stal Axolotl nedostatkovým tovarom v predajniach akvaristiky. Začali prichádzaj objednávky a pomalý záujem u predajcov na internete sa náhle zrýchlil. Čo sa to vlastne stalo?
Axolotl a jeho cesta odpadovými kanálmi
Nezameniteľný unikátny obojživelník sa stal veľkým lákadlom pre deti od 6 rokov. Bez schopnosti sa postarať o takéto zviera a poskytnúť mu vôbec správny životný priestor. Netušiach, ako vybaviť akvárium s výlezovou plošinkou, bež štúdia čo i len tej prvej stránky, ktorá bola na Slovensku axolotlom venovaná. Axolotl ako mäsožravec môže konzumovať len živú potravu, čo si vyžaduje nitenky, alebo drobné rybky. Lenže axolotl však nedostatočnú starostlivosť nezvláda a často umiera. Pre nekvalitnú vodu, filtráciu, prostredie, teplotu, alebo stravu. Potom sa len vydá na poslednú púť odpadovou rúrou za zvukov splachovača.
Ako to je a ako by to mohlo byť
Slovenskí politici radi zasahujú do možností chovateľov. Sú schopní zakazovať, alebo kategorizovať zákazy jednotlivých druhov, iné zase povoľovať, alebo neriešiť. Zmysel má pritom regulácia spôsobu chovu viac, ako regulácia konkrétnych druhov podľa aktuálneho trendu, nálady, či veľkosti Excel tabuľky. Preto je síce možné zakázať leva, ale slona žiadne zákon nezakazuje. Dokonca ani jeho chov v obývačke. Nepočítajúc statiku budovy.
Problém s mániami je záležitosťou celého sveta. Nie len u nás. Napríklad sovy nás na šťastie minuli. Akákoľvek mánia v budúcnosti by však mohla mať svoju koordináciu v lepšej snahe predajcov, predajných miest, akvaristických a chovateľských podujatí. Takú, pri ktorej si predajca overí úroveň pripravenosti záujemcu, alebo sa postará o túto úroveň v najlepšej možnej miere. Inak je všetko po starom. Neuvážené nepripravené nákupy po 5 minútovom premýšľaní počas návštevy akvaristickej výstavy sú niečo, s čím počítajú mnohí chovatelia predajcovia. Nie každého zaujíma, či vám predané zvieratko prežije hoci len cestu domov. Jeho starosť to už nie je.
