Nie každý sa rodí ako básnik a nie každý je jazykovedcom. Možno aj preto sa s niektorými pojmami stretávame menej a o to viac zaskočia, ak sa k nim viaže niečo aktuálne. Napríklad epiteton, či epitetón. Slovenčina nie je jednoduchý jazyk a aj preto je krásna. Pojem epiteton patrí medzi menej časté. Pri jeho definícii, alebo pri jeho určovaní môžeme hovoriť aj o chvíľke filozofie.
Epiteton je…
Epiteton, tiež uvádzaný ako epitetón je básnický prívlastok, akých je v našom krásnom jazyku mnoho. Zväčša ide o prídavné meno popisujúce vlastnosť niekoho, niečoho, alebo nejakého javu. Zároveň je v tomto prídavnom mene ukrytý aj vzťah, respektíve akési hodnotenie stavu. Podmienkou je, aby šlo o výraz s preneseným významom slova. Ide tak napríklad o slovné spojenie:
“Krehké zdravie / nalomené zdravie” – zdravie môže byť krehké len práve v básnickom význame. Nie v odbornom, či v literatúre faktu, hoci i tam sa neraz takéto prirovnania používajú.
“Trpký chlieb” – keď trpkou nebude chuť a chlieb tiež zrejme nebude chlebom. Epiteton je však trpký, keďže zrejme hovorí o okolnostiach, ktoré ovplyvnili odmenu za prácu, či trofej o ktorej môže byť reč.
“Drevený jazyk” – epiteton, ktorý naráža na jazyk v ústach, ktorý odrazu nemá slov.
“Dravá rieka” – bežné pomenovanie takej rieky, ktoré berie unáša a nehľadí na následky. Dravá ako dravec, no môže ísť aj o spojenie a prirovnanie napríklad k človeku a jeho správaniu. Vtedy hovoríme o personifikácii – o zosobnení.
“Spiaci les” –tichý les síce nespí, no znie to pekne a každý Slovák to hravo pochopí. Po preložení do iného jazyka však nastáva problém.
