Azda najstaršia petícia podpisovaná významnými spoločenskými, či politickými predstaviteľmi na našom území je prestolný prosbopis. Ako prvá významná politická petícia na našom území vznikla v roku 1842 a nepochybne poznáte jej pozadie. Týkala sa násilného pomaďarčovania, kedy maďarská vrchnosť a úrady nehľadeli na znalosť jazyka slovenského a ten ani nebol prijímaný. Za učenie, kázne v kostoloch a úradný styk v slovenčine hrozili postihy. Pomaďarčovanie naberalo čoraz horšie a horšie obrátky. Súdne procesy so slovensky hovoriacimi ľuďmi boli skôr groteskou, pri ktorej sa Slovák nemal ako brániť, keď ani netušil, z čoho ho vinia a aký trest mu súd ukladá. Bez nároku na tlmočníka a pomoc maďarizácia napredovala a provokovala. Bolo otázkou času, kedy sa objaví nejaká forma vzdoru.
foto: Ferdinand I. a Jozef Miloslav Hurban
Prestolný prosbopis a Jozef Miloslav Hurban
Rok 1842 priniesol sformulované požiadavky adresované cisárovi Ferdinandovi. Hlavným organizátorom podpisovej akcie bol Jozef Miloslav Hurban a spolu s ním aj ďalší Štúrovci zbierali podpisy vtedajších vzdelancov a osobností, ktoré sa stotožňovali so znením požiadaviek slovenského národného hnutia. Odsúdenie násilného zavádzania maďarčiny ako úradného jazyka do celej krajiny v prestolnom prosbopise malo svoju štruktúru. Konkrétne príklady, dopady, aj reálne obavy.
- Pozrite si prepis prestolného prosbopisu adresovaného cisárovi v PDF na stur.sk.
Podpora prestolného prosbopisu zo strany Ľudovíta Štúra viedla k vyšetrovaniu, ktoré ho neskôr pripravila o post zástupcu profesora na bratislavskom lýceu. Po jeho odvolaní sa z lýcea rozhodlo odísť 22 študentov na protest. Riskovali vtedy svoje možné uplatnenie v budúcnosti. Možno aj preto na povzbudenie ostatných vtedy mladý štúrovec Janko Matuška zložil text k jednej z najhranejších skladieb slovenských, či československých dejín. Na nápev ľudovej piesne Kopala studienku vznikla Nad Tatrou sa blýska, ktorá je s jedinou prestávkou počas II. svetovej vojny našou národnou hymnou od roku 1918.
