Je zaujímavé, koľko krásneho doma máme a uvedomíme si to až keď to stratíme. Rovnako je to aj so štandardom, do ktorého sa narodíme. Slovensko vnímame v porovnaní s inými ako zaostalú krajinu plnú hlupákov, no predsa sme na vlasť hrdí, pretože podvedome vieme, že je na to viacero dôvodov. Sú veci, ktoré majú mimoriadnu hodnotu a túto hodnotu pochopíme zväčša keď sa vrátime z nepokojného zahraničia. Vynechajme tie, ktoré sa týkajú kultúry a návykov vyplývajúcich z prostredia v akom žijeme. Nie je podstatné, či jeme riasy, kobylky, slimáky, alebo trávime deň povinnými modlitbami, pokladáme za normálne obriezky, alebo právo prvej noci. Ide o to, čo doma máme a mali by sme si to vážiť.

1. Bezpečnosť

Precestoval som svet a nikde som sa necítil tak bezpečne ako doma. Vynechajme niektoré miesta v Bratislave, v okolí rómskych osád, diskoték a trasy slovenských výpalníkov, ktorým je celkom jedno, že si otvárate servis na ktorý ledva ťaháte 2. hypotéku. Cudzina je niekedy o nevyspytateľnosti, alebo zákonoch postavených na hlavu či neslobodách. Vo väčšine sveta je nežiadúce, aby ste hovorili všetko, čo si myslíte, či konali tak, ako uznávate za vhodné. Vážme si, že na Slovensku nehrozí basa či smrť za chytenie zadku vlastnej ženy, bozkávanie na ulici, nosenie krížika na krku, trest za zhromažďovanie a akýkoľvek pokojný protest proti niečomu negatívnemu, za nemodlenie… V porovnaní s inými krajinami naša polícia koná s pomerne dobrým úspechom v pátraní po zločincoch a v postupoch. Sú krajiny, kde ak vás okradnú, zatknú vás preto, lebo nemáte doklady a nerozumejú vám. Alebo pretože ste biely a sedíte za volantom miestneho auta, čo je kombinácia, ktorá bez úplatku dopadne zle.

Na Slovensku máme mnoho regiónov a oblastí, kde žijú ľudia bez strachu. V zámkoch majú zhrdzavené kľúče, pretože nimi otáčajú možno ak raz za rok idú do susednej dediny a to len „pre každý prípad“. Na dvore majú opretý bicykel a nájdu si ho tam aj o týždeň. Keď im utečie vykŕmená hus, susedia sa spýtajú a nájde sa. Volá Jaro susedovi Janovi, či ho odvezie do susednej dediny a on odpovie: „Aľe som u svokry, požičaj si, je pred branku s klučami“. Áno, aj toto je slovenská realita, ale ktorý región ešte dokáže takto fungovať, asi nebudeme prezrádzať autíčkárom.

2. Voda. Nepredstaviteľné bohatstvo.

Pche. Kdekto na Kysuciach, Orave, či Liptove má na svojom pozemku prameň, či potok alebo rieku. Na juhu má pomaly každá záhrada nejakú studňu a celá republika vodovod až do domu. Krajinou pretekajú nejaké blbé rieky, učíme sa o nich na vlastivede, ale každý si pamätá len Dunaj, Váh, Hron a tú, čo má najbližšie k domu. Nepokladá za významné vedieť, že okolo riek rástli mestá. Dáva život. Sú krajiny kde je jedna rieka a nič viac. Po vodu museli do hĺbky alebo ju nosiť z diaľky. Prídete do Číny a nenapijete sa ani z tretiny vodovodov. V Afrike bez následkov azda vôbec. Slovák nezomrie od smädu, ak cestou do potravín niekde na dedine havaruje dodávateľ s nákladom vody. Veľká časť sveta si musí akúkoľvek vodu kupovať pre bežnú spotrebu.

Foto: voda a prúd v potoku, autor: Alena

V rovnakom umývadle ako si umývajú zuby si chlípnuť vody nedovolíme ani my na dovolenke v zahraničí v dobrom hoteli. Tečúca dobrá voda vo vodovode je samozrejmosťou v Európe, severnej Amerike, či Rusku. Potom je to len o výnimkách a spôsoboch jej dodávky. Keď prejdete Áziu a Afriku, po návrate domov aj ten blbý vodovod ak kvapká, dáte ho promtnejšie do poriadku. Mimochodom, vedeli ste, že Slovensko je kúpeľná veľmoc? Aj preto ten záujem zahraničného kapitálu do kúpeľných miest. Škoda, že sú aj také, ktoré chátrajú a o prameňoch vedia len miestni. Nuž a o termálnych kúpaliskách ani našim netreba hovoriť. Sú také, ktoré pozná každý aj také, ako Vrbov, Podhájska, či Kováčová, ktoré na druhom konci republiky nepoznajú.

Foto: termálne kúpalisko Vrbov, foto: Tomáš

3. Máme kultúru, ktorú nám môžu závidieť mnohé krajiny.

Našu kultúru nezničila žiadna veľká vojna. Tú pôvodnú zničil príchod kresťanstva, ktorý tvrdo zakazoval pôvodné tradície. Mnohé však nevymietil. Nikdy kresťanstvo nezmazalo fašiangy, pálenie Moreny, 1. máj a stromčeky s bylinkami v rôznych úkonoch, mnoho prvkov, odkazov, ľudovej mágie, povery, páračky, legendy, duchov, obetovanie úrody, rôzne úkony s obylím, pranostiky o ktorých dnes netušíme, čo znamenajú…. veď aj Vianoce a Veľká Noc boli nasadené Rímom kvôli pohanom v strednej Európe práve presne na obdobia, ktoré sa viazali buď k zimnej rovnodennosti a oslavám alebo jarným oslavám. Šibanie korbáčom bola magická symbolika prenášania sily a plodnosti na ženy, voda ako symbol života mala všetku symboliku posilniť. Vajíčka, mláďatká a farby… to je našou pôvodnou kultúrou, ktorá nemá absolútne žiadnu spojitosť s kresťanstvom. A mnohé z toho je jedinečné a krásne.

Foto: Veľká Noc na Orave, autor: Tomáš

Vianoce boli umelo nasadené na 25. decembra len preto, že v tom období vrcholili oslavy zimného slnovratu a ďalšie procesy. Z pohanských čias u nás pretrvali legendy a praktiky o upíroch, či halloween, no zvyšok sveta ich poprerábal podľa seba a tak ich mylne pokladáme za pôvodom cudzie. Po kresťanstve sa našu kultúru snažili zničiť Maďari, aj keď práve naša kultúra obohatila ich, ešte ako len kočovný národ bez poriadneho sídla a znalostí o usadlom živote. Tá najväčšia pliaga, ktorá zdevastovala ľudovú kultúru, bola socializmus.

Ilustračné foto: prosté vybavenie domácnosti, autor: Tomáš

Znárodnenie vyhnalo ľudí z ich rolí, polí, zaniklo vlastné poľnohospodárenie, pôvodné zvykoslovie, význam ľudových tradícií. Ale Slováci sa nedali. To, čo by inde úspešne zmazali, u nás pretrvalo v pamäti starších, v knihách a vraciame sa k tomu späť. Obce oživujú folklórne slávnosti, mladí majú záujem o folklór, z dreveníc sú turistické lákadlá, skanzenom rastie návštevnosť, ľudia majú záujem o naše hrady a stúpa atraktivita Slovenska aj preto, že aj iní si uvedomujú niektoré z týchto desiatich bodov.

Foto: Čičmany, autor: Tomáš

Tradičné prvky sa dostávajú do módy, čičmiansky vzor zdobil olympionikom odevy, klobúky a tradičné kroje sa dostávajú opäť zas medzi ľudí v rámci podujatí, svadieb a rôznych festivalov. Sú oblasti, kde aj obyčajná súťaž vo varení gulášu nemôže byť bez aspoň jedného v kroji a klobúku. Aj keď najčastejšie to bude Ľubo Kubla z oščadnického hotela, ktorý je všade a pomáha tak folklór propagovať. Mnohí si spomenú na posledné hokejové majstrovstvá a vďačných fanúšikov na tribúne v krojoch. Hej, to bol opäť on.

4. Krásna príroda a divá zver

Vo svete nájdete rozľahlé púšte, pusté miesta, trávnaté plochy bez veľkého života. Samozrejme, žijú tam krásne neznáme zvieratá, hmyz, jedovatý hmyz, rôzne zviery. Miestami viac, miestami menej. Na Slovensku vám krv rozprúdi vretenica, fóbie naštartuje množstvo druhov hmyzu od výmyslu sveta, niekde človeka poznačí medveď a srdce poteší žlna, kolibrík, tetrov, či salamandra. Ale to by ste museli byť poriadny smoliar. Máme vrchy, roviny, kopce, vodopády, skalné útesy, všetko možné aj nemožné, čo je inde vo svete a mierime tam. Naše lyžiarske strediská konkurujú svetovým, hoci určité výhrady máme každý. Máme pestrú paletu biotopov, pôd, stromov a vôbec drevín. V lesoch máme huby, jahody, čučoriedky, maliny, černice, bylinky a sem tam aj iné prekvapenia. V zemi by sme našli skameneliny mamutov, dinosaurov, aj pravekých vtákov.

Foto: ropný prameň v Korni, autor: Tomáš

V Korni vyviera ropa na povrch a zásoby plynu nájdeme aj v iných obciach. Máme u nás miesta s vápencami, bridlicami, niekde máme sopečný tuf, čadič, žulové Tatry, dolomity pri Terchovej. V spomínanom mäkkom tufe si v Brhlovciach vyhĺbili dokonca celé obydlia a hospodárske budovy a tie sú celoeurópskou raritou. Vápencové bralá tvorili neraz stavebnú plochu pre pevnosti a hrady. Škrapy sú tiež zaujímavým útvarom. Ak už ale mierite do nejakej jaskyne v Chorvátsku… boli ste v niektorej slovenskej? V Demäňovskej doline sú hneď dve pri sebe. V blízkom Liptovskom Jáne je Stanišovská jaskyňa. Ochtinská aragonitová jaskyňa je niečo, čo neuvidíte len tak ľahko niekde inde vo svete a to, čo v sebe ukrýva, je absolútna bomba.

foto: Ochtinská aragonitová jaskyňa, autor: Alena

Američania sa pýšia medveďom grizlym, či pumou. Slováci si s macatými medveďmi občas podajú ruky a nie sú o nič menej zúrivejší, najmä ak ide o starú s mladými. Lokálne nám lietajú vzácne dravé vtáky a lezú vzácne chrobáky. V lesoch sa nám premávajú vlci a keď máme spomenúť nejakú tú pumu, máme u nás nádherných rysov ostrovidov. Sú krajší a inteligentnejší, než nejaká vyziabnutá puma. Rys vás síce neprekvapí zahryznutím do nohy či krku, ale prináša viac hrdosti, že naša príroda je jeho domovom.

Po Tatrách nám behajú kamzíky, akési horské kozy, ktoré sú symbolom našich veľhôr spolu so svišťami. Srnce, muflóny, jelene, daniele. Nechýba nám vysoká či nízka vrátane tej operenej. Šok prichádza, keď chcete zahraničnému turistovi vysvetliť, že na Slovensku máme zubrov. Preložiť to dokážete len pomocou slova bison (European bison). A to začnú otvárať ústa… „uaaaaauuuu!“

Foto: medveď pri záhrade z pred dvoch týždňov, autor: Monika

5. Počasie

Je pre nás úplne samozrejmé, že v zime čakáme sneh, alebo aspoň poriadne vymrznutie a v lete teplo a spotené tričká. Ak by tomu bolo inak, naše poľnohospodárstvo a kompletne celá kultúra sa vyvíja inak. Vyhovuje nám to takto, lebo sme sa do tohto prostredia narodili. No priznajme si, nie je úžasné, že keď máme dosť tepla, nastane chlad, prinesie nám príležitosti na lyžovačku a keď začneme mať celonárodne snehu dosť, začne sa oteplievať? Pozrite večne zaľadnený kraj Laponcov, pol roka deň, pol roka noc. Pozrite Afriku, permanentné leto. Fuuu…

Foto: lyžovačka v Tatrách, autor: Tomáš

6. Malá veľká krajina

Slogan azda každému dobre známy. Pravdivý pre zahraničný turizmus, a rovnako tak aj pre nás. Sme malá krajina a to je výhoda. Vyraziť na opačnú stranu republiky je vecou štyroch, či šiestich hodín. Aj tak však Slováci neskúmajú svoju krajinu a vyrazia inam. Je pravda, že týždeň v dobrom hotely je drahší ako 5 hviezdičkový hotel na 11 dní v Turecku s celým all inclusive, no stále nachádzame aj miesta, ktoré sú cenovo príjemné a na zážitky krásne. Neexistuje Slovák, ktorý bol všade… no dobre, možno Ján Lacika, no aj jeho dobehnúť je problém. Máme čo dobiehať. Keď to nemáme nikam ďaleko a všade vedie nejaká tá cesta, vieme sa dostať aj na šialené atrakcie a čuchnúť k temnému turizmu. Len keby sa aj propagácie týchto miest zhostili združenia a obce. Lákadiel máme o polovicu viac, ako sa dozvieme z prospektov a oficiálnych stránok.

foto: krajina Slovenska, autor: Alena

7. História

Slovensko má bohatú históriu. Od praveku aj obdobia pred ním, cez obdobie Veľkej Moravy, obdobie pod Uhorskom, Rakúsko-Uhorskom, vojnové, medzivojnové aj povojnové roky po dnešok. Vždy nájdeme niečo jedinečné a zaujímavé. Je priam neuveriteľné, že najdôležitejšie obchodné cesty v stredoveku viedli cez Slovensko. Spiš a Šariš mali výnimočné postavenie a oplývali bohatstvom, ktoré je dnes šokujúce.

Foto: Vstup na hrad Strečno, autor: Tomáš

Máme stavby, pamiatky, pamätníky, sochy, významné miesta… mnohé nepropagujeme. Aj na Slovensku máme koncentračný tábor v Seredi, no vláda chce poslať deti do Poľska, aby spoznávali minulosť v zahraničí. Máme na Slovensku nádherné bastiónové pevnosti, ktoré sú dodnes svojou architektúrou výnimočné. Slovensko má krásne múzeá, zámky a hrady. Tie inšpirujú filmárov. Našli by sme aj niekoľko múzeí v prírode, skanzenov a technických pamiatok, ktoré nemôžeme prehliadnuť.

Foto: História Slovenska a viacero artefaktov, či dizajnov, autor: Tomáš

8. Poistenie zdravotné aj dôchodkové

Tešiť sa na dôchodok je fajn. Najmä pre tých, čo sú si istí, že sa ho dožijú. Ja mám 30 a svokor ma minule prekvapil s posmešným výpočtom, kedy pôjdem do dôchodku. Síce som počítal, že vtedy budem krívať po záhrade a plieť mrkvu, štát za mňa rozhodol. V každom prípade niekedy v budúcnosti by mal nastať dôchodok. Niečo také v mnohých krajinách nepoznajú. O starých sa starajú deti a ich rodiny, čo je súčasťou kultúry a samozrejmosťou. U nás to nie je bohvie čo, ale stále aspoň niečo. Nakoniec aj zdravotné poistenie je u nás akousi samozrejmosťou. Boj o zdravotné poistenie je napríklad v USA bolestivá groteska. Vo filmoch vidíme, že sa možno niekto ocitne v nemocnici, no v realite sa mnohí domáci strhnú hrôzou, keďže hospitalizácia nepoisteného pacienta je mimoriadne nákladná. Žiadaná je pracovná zmluva, ktorej súčasťou je poistenie, najlepšie pre celú rodinu. Byť chorý v USA znamená vbehnúť do prvej samoobsluhy a v oddelení liečiv kúpiť nejaký všeliek.

So zdravotným poistením je to v podstate celosvetovo bieda. Africké krajiny, krajiny Južnej Ameriky či Ázie, vo veľa krajinách nepočítajú s tým, že je ich zdravotná starostlivosť a lekári uhrádzaní z nejakého poistenia. Svetový štandard je ak pri ceste k lekárovi beriete hotovosť a počítate s platbou. Áno, aj na Slovensku si nejeden lekár pýta peniaze bez akéhokoľvek bločku a ešte vám drzo povie „veď aj ja musím za niečo dostavať chalupu“, ale aspoň to nie je štandard.

9. V médiách počujeme slovenčinu

Taká hlúposť a dal som to sem? Hej, dal. Nie, nejde o hlúposť. V Ázii a niektorých krajinách Európy je bežne v televízii zahraničná tvorba len s titulkami. Poliaci, Estónci, či Lotyši majú šialenosť v podobe dabingu celého filmu jediným hlasom. Aaaaaach, pomóc.
Slováci dabujú výborne. Slovenský dabing je dokonca jeden z najlepších na svete. Dabing sa robí zle Japoncom, Talianom a Grékom pre inú dĺžku slov a viet. Pre prehnanú gestikuláciu zase slovenský dabing na francúzskej komédii vyzerá vždy zle. Ale nakoniec tak vyzerá každý dabing. Máme vlastnú televíznu tvorbu, vlastné programy a cudzie dabované. Ak nájdete film s titulkami, je to skôr taký ten hyper-nezávislý uvedomelý snímok vysokoškolských študentov s hĺbavým premýšľaním, ktorý koluje po neznámych festivaloch a vysielajú ho na STV2 neskoro večer.

10. Máme aj MEGA NAJ!

Na Slovensku, prťavom štátiku, ktorý Američania niekedy nevedia nájsť na mape, ktorý Nemecko neprijíma ako strednú Európu, ale ako východný blok, máme predsa len mnohé NAJ so svetovým významom. Týkajú sa našich jaskýň, hradov, histórie. Do našej histórie vstúpili Cyril a Metod, priniesli hlaholiku a ňou ovplyvnili kultúrny život v celej východnej Európe a v Rusku. V Čachticiach konkurentku rumunského Drakulu – Bátoryčku, ktorá sa v rámci temného turizmu dostáva do popredia. Na Oravskom hrade kedysi nakrúcali výnimočný kultový film, ktorý pritom hrad nepoužíva do marketingu.

Foto: Oravský hrad a pltníci, autor: Alena

Na východe sa narodili rodičia najznámejšieho art-deco umelca sveta, vo Vysokej nad Kysucou má pamätnú izbu Eugene Cernan a jeho rodina (Čerňan, pozn. red.). Je posledný muž, ktorý kráčal po Mesiaci v službách amerického NASA a to mu v tele koluje kysucká krv. Slovenskú krv v sebe mali či majú Jessica Biel, špiónka Mata Hari, Paul Newman, aj Angelina Jolie a jej otec John Voight od Vojtovcov tiež zo Slovenska, či pôvodom Slovák Strank, držiaci americkú vlajku na najslávnejšej americkej vojenskej fotografii pri vztyčovaní vlajky na ostrove Iwo Jima. Keď zájdeme ešte do väčšej hĺbky histórie, na Slovensku je niečo, o čom tuší len malá časť ľudí. Zrejme najväčší stratovulkán na planéte Zem, hoci možno v minulosti existoval aj väčší, sa nachádza v širokom okolí Banskej Štiavnice.

Foto: Pohľad na časť Banskej Štiavnice, autor: Tomáš

Celé jej okolie vzniklo v dávnej minulosti rozpadom gigantickej sopky. Na Kysuciach nájdete pieskovcové gule, aké sa nachádzajú už len v Južnej Amerike a kým niekto mávne rukou, sú ľudia, ktorí otvárajú ústa a nad hlavou sa im krútia otázniky. Slovensko je malé, no napriek tomu v sebe obsahuje najpestrejšie spektrum hornín, minerálov, rúd, biotopov, výškových horských pásiem, typov pôd a vodstva na svete. Máme na našom území najnižšie veľhory sveta.

Ilustračné foto: na Slovensku máme aj vzácne rastliny, autor: Tomáš

Žijú u nás výnimoční ľudia, šikovné talenty, skvelí majstri. Fujaristi. Sakra, viete čo dá zabrať vyrobiť poriadnu fujaru, ktorá reže tóny ako treba? Čo dá vyrobiť husle, čarovať s prírodou pri šľachtení vína? To, že Francúzi sú vinárskou veľmocou je dané tradíciou. Všimnite si výstavy a ocenenia, koľko Slovákov je ovešaných medailami a oceňuje sa tak ich nesmierne tvrdá práca. Slovensko propagujú športovci, bežní ľudia z mäsa a kostí, aj keď to „mäso“ im prináša svetový obdiv a úspech. Sagana je už príliš vďaka reklame, no ťažko mu uprieť jeho úspechy a pozitívnu propagáciu Slovenska. Zo Slovenska pochádzajú úspešní hokejisti v NHL. Ak prídete do Indonézie, alebo do Tichomoria, prekvapí vás, keď na vás vybalia mená „Skrtel, Hamsik…“ a pár ďalších. Svet ich pozná, ba dokonca pozná ich spojitosť so Slovenskom. Slováci pracujú v CERN, pomáhajú pri výskumoch. Slováci vymysleli špeciálny plast, ktorý je zároveň ekologický, vymysleli lietajúce auto, vyrábajú lode, stíhačky aj lietadlá, aj keď o týchto značkách bežne nepočuť. Mať viac peňazí vo výskume, dávno vymyslíme niečo viac. Akousi náhodou sa zo Slovenska stala automobilová veľmoc. Školy vychovávajú technické a priemyselné odbory a tak sa význam automobiliek ešte posilňuje. A ešte jeden malý odskok k histórii a súčasnosti zároveň. Ak by ste v Európe hľadali zaujímavejšiu náboženskú hranicu, nenájdete ju. Práve u nás sa stretáva západný a východný obrat kresťanstva. Dva kalendáre gregoriánsky a juliánsky a teda aj dvoje Vianoce prevažne na východnom Slovensku pre posun kalendára. To sú úžasné veci, ktoré keď si uvedomíme, odrazu nám dávajú jasno.

Ak hovoríme o hrdosti, kde je jej pôvod?

Často počujeme o národnej hrdosti. Ak ale chcete niekoho „hrdého“ požiadať, aby definoval pôvod tejto hrdosti, zväčša to nedokáže. Na čo je hrdý bežný Slovák? Na rodinu, na svoj pôvod, rodisko… Zdá sa nemožné vystihnúť, z čoho pramení hrdosť. Stretávam sa s nechuťou, smutnými ľuďmi, ľuďmi, ktorí sú fascinovaní Dubajom, New Yorkom, ale ani len nezakopnú o slovenské tradície, výnimočné miesta a zvláštnosti. Nevedia o nich, nemajú tak dôvod pocítiť nejaký vzťah a hrdosť, že práve to doma máme. Ak si v prvom kroku uvedomíme, že malé Slovensko je v skutočnosti výnimočné Slovensko a my sami z neho môžeme spraviť ešte viac, v druhom kroku dosiahneme hlavne spolu oveľa viac.