Voda, životodarná, pre všetko živé nevyhnutná. Skladá sa z nej naše telo, každý živý organizmus a v nej aj život vznikol. Nadľahčuje, milujeme ju najmä v lete a v snehovom a ľadovom skupenstve v zime. Tam kde nie je, tam je smrť. Napriek tomu jej nie je všade vo svete dostatok. Pitná voda je zvláštnosť v mnohých afrických krajinách, lokálne v Ázii a pre stroskotancov aj na mnohých opustených atoloch a ostrovoch. Dnes sa však budeme venovať najmä jej hmotnosti.
1 liter = 1 kilogram… ale prečo je to tak?
Už za dávnych čias, od antiky po stredovek, mali rôzne národy rôzne mierky. Museli, pretože ak sa rozvíjal obchod a malo byť jasné množstvo výmenného tovaru, museli byť jasné aj miery. Medzinárodný diaľkový obchod na to mal svoje vlastné mierky a podľa nich si odvíjal ceny. Víno, olivový olej, vonné oleje, či rôzne šťavy, mlieko, pálenky. To všetko je objemom.
Návrh využitia klasickej metrickej sústavy vznikol v roku 1790 vo Francúzsku a odvtedy sa s jednou prestávkou počas vlády Napoleona I. používa dodnes. Týkal sa vtedy z počiatku len dĺžkových mier. Liter, ako mierka pre tekutiny, nám už boli známejšie oveľa dlhšie. Takmer celá Európa pozná liter a tak keď prišlo k nutnosti zaviesť jasnú metrickú sústavu v rámci váhy, v roku 1799 sa pristúpilo aj ku zavedeniu gramov a kilogramov. K váhe gramov a kilogramov sa dospelo práve vďaka vode. Jeden decimeter kubický vody zodpovedal váhe 1 kilogramu. Aj to však len v prípade, ak čistá voda mala nad bodom varu, čiže 0°. Dá sa tak povedať, že 1 liter je zhruba 1 kilogram.
10 litrov mlieka v škatuliach znamená niesť si domov 10 kilogramov. Prípadne 6x dvojlitrová Kofola znamená 12 kilogramov v rukách. S týmto ľahkým prevodom fungujeme bez zložitých výpočtov. Čiže tisíc litrové akvárium s rybičkami je tisíc kilogramová váha. Tisíc kilogramov je jedna tona. Ak si budujete extrémne ťažké akvárium, počítajte s váhou jednej tony. To je pre nábytok extrémna záťaž a to je aj dôvod, prečo veľké akváriá majú podpornú konštrukciu zo zváraných oceľových konzolí.
Aby sme však boli presní, nie je tomu celkom tak
Voda je jedným z chemických prvkov, na ktorom aj bez náročných chemických a fyzikálnych pokusov vidieť, ako sa pri teple predmety a molekuly rozpínajú a pri chlade stláčajú k sebe. Preto existuje v stavebníctve diletácia, rôzne membrány a rozostupy medzi veľkými blokmi. Teplej vody, ktorá sa nevyparuje, je pri rovnakom množstve viac. Po vychladnutí sa hladina zníži. Práve to je jav, kedy liter vody môže vážiť rôzne. Záleží od teploty.
Platí teda, že:
- Jeden m3 vody pri 0° C váži 999,941 kilogramov
- Jeden m3 vody pri 4 ° C váži 999,973 kilogramov
- Jeden m3 vody pri 10 ° C váži 999,701 kilogramov
- Jeden m3 vody pri 15° C váži 999,099 kilogramov
- Jeden m3 vody pri 20° C váži 998,205 kilogramov
- Jeden m3 vody pri 30° C váži 995,651 kilogramov
- Jeden m3 vody pri 40° C váži 992,220 kilogramov*
- Jeden m3 vody pri 50° C váži 988,040 kilogramov*
- Jeden m3 vody pri 60° C váži 983,200 kilogramov*
- Jeden m3 vody pri 70° C váži 977,760 kilogramov*
- Jeden m3 vody pri 80° C váži 971,790 kilogramov*
- Jeden m3 vody pri 90° C váži 965,300 kilogramov*
- Jeden m3 vody pri 100° C váži 958,350 kilogramov*
Rovnako tak to znamená, že napríklad:
- Jeden liter vody pri 0° C váži 0,999 941 kilogramu
- Jeden liter vody pri 10 ° C váži 0,999 701 kilogramu
- Jeden liter vody pri 20° C váži 0,998 205 kilogramu
- Jeden liter vody pri 40° C váži 0,992 220 kilogramu*
*Ide o merania v laboratórnych podmienkach. V domácich podmienkach sa nepatrné koncové čísla môžu meniť v závislosti od miery pár a dĺžky uchovávania vody „na vzduchu“.
Technické vlastnosti vody:
- Voda je: chemická zlúčenina dvoch atómov vodíka H a jedného kyslíka O.
- Chemické označenie: H2O
- Hmotnosť v hodnote mol: 18,0153 g/mol,
- hustota pri 4°: 999,972 kg/m3,
- Bod topenia ľadu: 0,0 °C (273,15 K) @ 101325 Pa,
- Bod varu: 100,0 °C (373,15 K) @ 101325 Pa
