Vianočné zvyky, na ktoré sa dnes už u nás zabudlo - ZN.SK

Vianočné zvyky, na ktoré sa dnes už u nás zabudlo

Vianoce oslavujeme nie preto, že sa v tomto období narodil Ježiš Kristus, ale preto, že práve týždeň medzi 17. a 24. decembrom sa oslavovali saturnálie sviatky v starom Ríme, kedy si ľudia pripomínali dávne božské časy pokoja od práce a hodovania. Len krátko, niekoľko dní. Dátum narodenia Ježiša Krista nie je a nikdy nebol známy. Spojili ho s dátumom 24. december len niekoľko storočí späť. Vložili ho do obdobia, ktoré už samo o sebe bolo slávnostné a pre oslavy zimného slnovratu malo obdobie význam aj pre severnejšie európske kultúry, Keltov a Slovanov. Pre Slovanov mal význam 21. December, ktorý sa nazýval aj ako Kračún. Išlo o najkratší deň v roku. Zaujímavosťou je, že keď sa stanovil za štedrý deň 24. december, dávnejšie tento deň chápali ako deň, ktorý oslavuje až 25. december ako deň narodenia Božieho syna. Dnes tak chápeme 24. december. V USA však nádielku dostávajú deti až 25. decembra, kde je tento deň ešte významnejší, hoci skôr pre najmenších.

Sviatky a Vianoce, sviečky

Činnosti

S Vianocami boli vždy spojené veľké upratovania, opravy, čistenie, prípadne nový riad. V peci sa zakladal čistý oheň, prirodzeným spôsobom. Dávnejšie si Vianoce žiadali ten najčistejší oheň aký je možný a teda vytvorený len kresaním, či trením. Tiež sa verilo, že nástroje, ktoré sa používajú v tento deň, budú prinášať hojnosť. Preto sa slávnostne rôzne predmety použili aj neskôr pri symbolickej práci. Pri miesení cesta a príprave jedla sa všetok odpad dával skôr zvieratám. Aby sa pri stole zaistilo, že všetci zjedia všetko pripravené a vychutnajú si večer, pričom obetujú všetko jedlo mimo slávnostný večer, udomácnila sa v našich končinách povera o zlatom prasiatku. Pochádza zo starovekého Ríma, dokonca z čias ešte predkresťanských. U nás túto poveru používa reklama na známy kolový nápoj už 11 rokov.

Viera v krásny a bezchybný deň

Mimoriadne dôležité bolo, aby v tento deň všetko prebiehalo bez chýb, bez škriepok a kriku. Nesmelo sa nadávať, biť a naťahovať. Najmä medzi deťmi sa aj do čias nedávnych vytvárala osveta, že v ten deň sa nesmie konať zlo, chyby, nič rozbiť, ani poškodiť, niekomu ublížiť, „lebo sa to skrátka nesmie“. Predznamenalo by to totiž v rodine katastrofu a celé stáročia tomu ľudia verili. Poškodený nástroj, či rozbitý krčah bol predzvesťou katastrofy, úhynu dobytka a ak sa náhodou podarilo prísť o zviera na gazdovstve, báli sa, že ide o predzvesť tragédie. Viac sa tak nasledovný rok spájali očakávania a naplnenia týchto predzvestí. Aby bol nasledovný rok plodný a úrodný, dávala sa pod nový nepoužívaný obrus na vianočnom stole slama, neskôr v našich končinách šupiny z kapra, alebo peniaze. Doteraz sa lokálne prekrajuje jabĺčko a veští sa, či bude dobrý rok. Veštilo sa takto aj mimo Vianoce, no práve tie boli príležitosťou toho, že rodina sa zišla pokope a nenaháňala obživu, mohla sledovať a byť pri týchto malých udalostiach. Do kútov miestnosti sa mohlo nasypať trochu orechov, položiť ovocie.

Jedlá

Na Vianoce bolo pevnou tradíciou pripravovať obradné jedlá, ktoré sa počas roka nerobili. Obilninové kaše s trochu inými receptúrami, staré pokrmy, ktorých recepty a prípravu dnes nikto nepozná, ale tiež bochníkové slávnostné pečivo. Keď neskôr začali využívať kysnuté cestá, pri bochníkov takmer celkom vytlačili nekysnuté, pretože v tom kysnutom sa nachádzala symbolika rastu a hojnosti. Z chleba získali všetci, pretože ak je jeho hojno, nech je hojne aj ľuďom a hlavne zvieratám, ktoré boli pre gazdovstvá a usadlosti kľúčové. Symboly zdravia a hojnosti boli a dodnes sú orechy a mak. Soľ a cesnak boli často jedinými prísadami, koreniny takmer vôbec neboli, mimo niektoré druhy byliniek.

Pri štedrovečernom stole sa v mnohých domácnostiach aj dnes necháva jedna stolička voľná, hovorieva sa že pre náhodného hosťa. V skutočnosti je to stolička pre predkov, zomrelých. S prázdnym tanierom. Je v tom symbolika, počítania s nimi. Symbolika toho, že si v tento deň na nich spomeniete. Od stola sa neodchádzalo a všetko bolo po ruke. Odísť za účelom prinášania pohostenia mohla len gazdiná a tak je to aj dnes. Okolo stola sa natiahla reťaz, prípadne sa pokladala na zem a rodina si na ňu pokladala nohy, aby to znamenalo súdržnosť a zdravie celej rodiny. Zvyšky z večere sa dávali zvieratám a časť sa odkladala, aby sa na jar zakopala do poľa v ktorom sa má urodiť obilie, či zelenina.

Čas povianočný

25. decembra bol braný ako deň narodenia Krista. Navarené a napečené z predošlého dňa malo zaistiť, aby sa v tento deň už naozaj nepracovalo. Gazda pripravil opäť čistý oheň, priniesol čistú vodu. Prvý z domu vychádzal aj doň vstupoval muž, až následne žena. Očakávali sa koledníci, aby popriali ľuďom len to dobré. Verili totiž v mágiu kolied, ale najmä toho, že koledníci prídu aj keď ich nezavoláte. Dnes je to opak, mnohí sú radi, keď nikomu takému nemusia otvárať. Významným dňom bol 26. december, kedy sa mladí a pracujúci vydávali do miest a na stretávky, za zábavou. Táto tradícia je obľúbená dodnes.

Nový rok

Už posledný deň roka sa chodilo po dedine s rapkáčmi, robil sa hluk. Vyháňali sa všetky negatívne sily, ktoré sa nahromadili za posledný starý rok. Prelom rokov sa teda zámerne oslavoval hlukom. Dnes už skôr svetlom a hlukom vítame len ten Nový, hoci indivíduá strieľajú od Štedrého dňa aj do 3. januára. Na prelom rokov sa nesmelo nič požičiavať a ani si nikto nič nepožičiaval. Nosilo to smolu a pre toho, čo požičia to mohlo znamenať, že už vec nebude jeho a môže o ňu prísť. Riešilo sa to aj preto, aby sa na veci nezabudlo. Všetko bolo upratané. Verilo sa, ba ešte viac ako dnes, že ako na Nový rok, tak po celý rok. Aj preto bola na 1. deň v novom roku povinnosť pripraviť čerstvú vodu, čistý oheň a mať všetko v najlepšom poriadku, čisté a pripravené na koledníkov. Tí mali aj v tomto čase dôležitú úlohu.

(text pozostáva z častí pôvodnej školskej práce, všetky práva vyhradené)

Vianočné zvyky, na ktoré sa dnes už u nás zabudlo
Ohodnoť tento článok
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
Lyžovačka
Záver roka na lyžiarskom svahu: ktoré zjazdovky sú otvorené?

Pieskové umenie SandeeArt
SandeeArt, kreatívna sada pre umelcov umožní kresliť pieskom

Kindle čítačka
Čítačka kníh Kindle: ako si poslať vlastné knihy a dokumenty?

Zavrieť